pregnant woman
Zdroj: shutterstock.com

Po pôrode som sa zmenila. Môj vzťah s manželom sa otriasal v základoch

Chvíľka pre teba 12.02.2020, 16:00 Vzťahy
„To, že keď si novonarodené dieťa vezmete do rúk, zaleje vás nekonečná láska, som nepocítila. Bola som skôr zničená a slabá. A ďalšie dni, ba mesiace sa to nemenilo. Rovnako ani moja zohavená postava... Bolo to hrozné,“ vraví Paulína.

Stať sa mamou bol môj veľký sen. O to väčší, že sa nám dlho nedarilo „zamiešať“ na naše vytúžené klbko šťastia. Napokon sa to stalo. Tehotenstvo prebehlo relatívne bez komplikácií, pôrod bol však ťažký. Šestonedelie som zvládla iba vďaka mužovi. No asi po troch mesiacoch som si už na kolotoč okolo dcéry zvykla a ako-tak sa otriasla z najhoršieho a tešila sa z jej prvého úsmevu.

Návrh, ktorého som sa obávala

„Myslíš, že by sme už mohli?“ pritúlil sa ku mne v jeden večer môj manžel. Milovanie mi chýbalo, túžila som po ňom dokonca už pár týždňov. Mohla som mu to dávno naznačiť či povedať a obnoviť náš intímny život, lenže som to jednoducho nedokázala. Napriek túžbe aj faktu, že som bola fyzicky v poriadku, som v sebe mala obrovský blok, ktorý zo dňa na deň silnel. A aj v ten večer som sa od Daniela odtiahla. Problém bol nielen v únave, ktorú som si pred ním nechcela priznať, lebo som sa chcela ukázať ako milujúca mamička, ale aj v mojej postave. Vyzerala som hrozne! Bola so skrátka tlstá. Pri každom pohľade do zrkadla, v ktorom som len s veľkým odporom pozorovala svoje nové popôrodné telo, pri každom dotyku pri sprchovaní, pri každom dojčení, keď som videla svoje prsia, som bola nešťastná. Vôbec som netušila, kedy a ako to zvládnem napraviť, aby som sa znovu začala páčiť sama sebe a prestala sa desiť chvíle, keď by ma mal nahú vidieť znovu môj manžel. Navyše, vyčerpanosť, ktorú som cítila, sa ani nedá opísať slovami. Byť matkou je náročné. Strašne náročné. Svoje dieťa ľúbite, ale niekedy skrátka nevládzete fungovať. Je to jeden kolotoč, z ktorého vám je niekedy až do plaču. Hoci sa veľa matiek tvári, že ony to zvládajú s prehľadom. Aj preto som sa cítila mizerne, lebo som si myslela, že ja jediná to nezvládam.

Nepríťažlivá a zničená

A Danielovi to, samozrejme, neuniklo. Vyvliekala som sa totiž zo všetkých situácií, ktoré hrozili fyzickou blízkosťou alebo mojou odhalenou nahotou. Začala som sa zamykať v kúpeľni, prestala doma chodiť len v bielizni, kedysi obľúbené tesné topy som vymenila za voľné tričká a spať som chodila zásadne buď dlho po manželovi, alebo skoro pred ním, hoci mi z toho bolo smutno a uvedomovala som si, že by som ho konečne mala prijať aj ako milenca. Chýbalo mi objímanie, maznanie, jeho tesná blízkosť. Keď som však čo i len kútikom oka zazrela svoje povolené svaly na bruchu alebo si letmým dotykom nahmatala ešte stále nezahojené praskliny na bokoch a stehnách, bolo mi hrozne. A s tým, čo som „ponúkala“, som jednoducho nedokázala predstierať vzrušenie. Pri predstave, že by sa ma manžel, zvyknutý na celkom iné, pevné a pekne vytvarované telo, mal dotknúť, totiž vždy odišlo. Bola som presvedčená, že taká, aká som, som preňho nemohla byť príťažlivá. A tak som sa zmietala medzi pocitmi nenávisti voči sebe, túžby, potreby sa zo všetkého vyrozprávať a zúfalstva z toho, že sa mi nedarí svoje telo zlepšiť. Veď po dojčení, prebaľovaní, chodení na prechádzky, udržovaní domácnosti som mala všetkého plné zuby. Kdeže ešte cvičiť?!

Zo zlého sa stalo ešte horšie!

„Pauli, ale toto už nie je normálne!“ začal naliehať môj manžel, keď mala Adelka štyri mesiace. „Ja viem, že niektoré ženy sa k sexu po pôrode vrátia niekedy až po pol roku, ale ony majú dôvod. Tajíš predo mnou niečo?“ doslova ma röntgenoval pohľadom a dúfal, že sa konečne dočká odpovede. „Alebo si mám myslieť, že sa azda zmenilo niečo medzi nami? Že máme problém?“ Problém som mala ja a vedela som to, len som to nebola schopná povedať nahlas človeku, ktorého som milovala, ktorého som nechcela sklamať, pre ktorého som chcela byť stále taká sexi ako kedysi. A tak sa stalo, že sme sa prestali rozprávať. Zlom nastal vo chvíli, keď mi volala švagriná a pýtala sa, či je u nás všetko v poriadku, že sa jej Daniel zdá nejaký nešťastný, ale odmieta o tom hovoriť.

Priznanie a vyznanie

„Daniel, myslím, že sa musíme pozhovárať,“ prinútila som sa konečne pozrieť sa mu priamo do očí. „Pôjdeme do obývačky?“ vyzval ma a hneď sa tam vybral. Ani si netrúfam odhadnúť, čo mu v tej chvíli letelo hlavou. Ja sama som v nej mala len zmätok a obavy, aby som mu to všetko dobre podala a nepokazila viac, než už sa mi podarilo až do tejto chvíle. Sadli sme si oproti sebe a Daniel nechal len na mne, kedy začnem hovoriť. Napokon som sa znova hystericky rozrevala a všetky pripravované vysvetlenia išli do hája. „Paulína!“ vydesil sa môj manžel a hneď ku mne priskočil. „Tak čo sa robí? Niekoho si si našla? Si chorá? Niečo je s Adelkou? Ja už ďalej takto nemôžem, pochop, hovor! To dusno, to ticho, tá nevedomosť, to ma ničí!“ nástojil, objímal ma a hladkal. A mne to hladkanie zrazu vôbec neprekážalo. Z ľúbostného opojenia nás vytrhol až Adelkin hladný plač. Musela som ju prebaliť, nakŕmiť, zasa uspať. On si dal zatiaľ sprchu, urobil veľmi neskorú večeru (pretože sa pomaly blížila polnoc) a znova sa posadil do kresla oproti mne. „Ako to, že to zrazu išlo? Ako to, že to nešlo celé tie mesiace?“ spýtal sa ma. Rozhodla som sa nakoniec mu to všetko vyrozprávať. „Si blázon, ak si ma kedykoľvek podozrievala z toho, že by som ťa mohol mať rád menej len preto, že sa ti nejako zmenilo telo. Dala si mi dieťa. A tvoje telo je vďaka tomu omnoho krajšie. Je mi vzácnejšie! Je pre mňa viac vzrušujúce, pretože viem, čo si pri pôrode dokázala, Pauli, veď ja ťa od narodenia našej dcérky chcem viac a viac!“ prekvapoval ma každým ďalším slovom.

Horúce novinky

Nechajte si posielať emailom prehľad horúcich noviniek, nových trendov a chutných receptov.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Ticketportal.sk