Zdroj: shutterstock

Skutočný príbeh muža: Požiadal som svoju priateľku o ruku a ona odmietla, bolí ma to stále

redakcia EVITA 01.10.2019, 12:00 Vzťahy
Keď sme zamilovaní, všetko ide samo. Takže keď si vzťah začne vyžadovať niečo, pri čom sa treba zaprieť, alebo sa dokonca obetovať, preľakneme sa, či je to vôbec ešte láska a radšej chceme mať pocit, že môžeme kedykoľvek odísť.

Som muž, ktorý si od svojej milovanej po žiadosti o ruku vypočul – nie. Cítil som sa ako hlupák. Šokovaný, ponížený, sklamaný. Hoci ani jeden z nás v prvom momente nemyslel na to, že to musí byť hneď dôvod na rozchod, nakoniec to ním skončilo. Aj keď sme si mnohé vysvetlili, stálo to medzi nami ako sklenená priečka, cez ktorú som sa nedostal ďalej. Tak naozaj, tak blízko, ako som ja cítil, že k skutočnému vzťahu patrí. Už som do nej raz narazil a nevedel som si predstaviť, že ju budem skúšať preraziť ešte raz. Viac ako spolu sme tak žili vedľa seba. A zdalo sa, že žena, ktorú som miloval, s tým bola spokojná a nemienila na tom nič meniť. Ja nie.

Bol som čím ďalej, tým viac presvedčený, že strácam čas, že možno popri mne práve prechádza niekto, kto chce to isté, čo ja, lenže ja sa nedívam, lebo mám oči iba pre ženu, ktorá si ma odmietla vziať. Myslím, že rozchod nečakala, ale pochopila ma. Aj keď so slzami v očiach. Mala totiž pocit, že ju trestám za niečo, čo nevedela ovplyvniť. Považovala manželstvo za príliš vážny záväzok a jednoducho sa bála povedať mi áno, keď si nebola istá, že ho dodrží. Dodnes v ušiach počujem jej otázku: „Nestačí ti, že ťa milujem?“

Rozišli sme sa, ale akoby som ešte nedokázal byť slobodný. Boli sme spolu šesť rokov a ja jej mám stále plnú hlavu. A potácam sa niekde medzi presviedčaním samého seba, že bolo nevyhnutné to rozseknúť a náš rozchod bol konečne krok vpred, a výčitkami svedomia, že som jej ublížil. Možno mi naozaj dávala všetku lásku, ktorej bola schopná... Koniec-koncov nerobila scény, povedala mi, že nechce, aby som bol nešťastný. Že to síce strašne bolí, ale uvedomuje si, že niečo podobné som musel cítiť pri odmietnutí aj ja… A že ju to strašne mrzí. Dokelu. Naozaj mi nestačí, že ma miluje?

Neviem, či sme iba boli spolu príliš dlho, aby som dokázal vykročiť novým smerom, alebo ju ešte stále ľúbim. Ak aj áno, má význam zaradiť spiatočku? Neviem totiž, či mi stačí jej láska s otáznikom. Ja jej chcem dať viac. Aspoň sa pokúsiť vydržať v dobrom aj v zlom. Ona však tvrdí, že nevie ovplyvniť, či to zvládne, že neverí, že sa dá rozkazovať citom, takže mi môže povedať len to, ako je to teraz.

Horúce novinky

Nechajte si posielať emailom prehľad horúcich noviniek, nových trendov a chutných receptov.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.