Jiřina Prekopová
Zdroj: Veronika Krejčí, Lidovky.cz

Psychologička: Sme autistická spoločnosť. Ženy sú emancipované a z mamičkiných miláčikov sú singles

Veronika Krejčí 22.03.2019, 15:22 Vzťahy
Dnešný človek má všetko, čo potrebuje: svoje digitálne prístroje, svoje auto, svoj byt, svoje depresie. Omámení tým všetkým, čo môžeme mať, sme si nevšimli, o čo sme prišli. Ženy sú emancipované, strácajú prirodzený inštinkt, z mamičkiných miláčikov sú singles a istota v technike je náhradou za lásku.

"Stále cítim, že tu mám ešte poslanie. Stále mám dosť síl a pocit, že by som mala pomôcť v súčasnej kríze, v ktorej sa svet nachádza," hovorí detská psychologička a spisovateľka Jiřina Prekopová pre Lidovky.cz.

V roku 2014 počas seminára vo Vladivostoku dostala Jiřina Prekopová, ktorá je okrem iného autorkou kontroverznej terapie pevným objatím, mozgovú mŕtvicu. "Postihla ma porážka," ako sama hovorí afázii, strate reči. Tento rok oslávi deväťdesiat rokov, napriek tomu nás v podkrovnom rezidenčnom byte víta energická a noblesná dáma v šatách a s perlami.

  • Čo podľa vás ľudské spoločenstvo trápi najviac?

Naša doba je zákerná v tom, ako žijeme v ilúzii. Zdá sa, že je možné odstrániť všetky nepríjemnosti života: proti bolestiam máme lieky, proti škodám poistenie, proti starobe hormonálne injekcie.

Technika umožnila, že zima už nie je taká krutá, že môžeme celý rok jesť čerstvé ovocie a z noci spraviť deň. Nemusíme sa deliť, pomáhať si. Dnešný človek má všetko, čo potrebuje: svoje digitálne prístroje, svoje auto, svoj byt, svoje depresie.

Takzvaní singles pribúdajú. Sme taká autistická spoločnosť. Avšak inštinkty vyhasínajú: materinský pud pre plodenie nového života, mužský pud pre ochranu rodiny, pud rozmnožovania. Láska vädne. Rodiny sa rozpadajú. Omámení tým všetkým, čo môžeme mať, sme si nevšimli, o čo sme prišli.

  • Prečo inštinkty vyhasínajú?

Sú rôzne príčiny. Ženy chcú emancipáciu, rovnoprávnosť. Aj technicky. Žena dnes môže prežiť aj sama s deťmi. Máme zákony - napríklad, že muž platí alimenty a tak ďalej, takže dnešné ženy už nepotrebujú muža.

Manželstvo sa začína rozpadať po prvom dieťati. Dovtedy sa milujú, ale akonáhle žena porodí prvé dieťa, ten pud, inštinkt, sa prenesie na dieťa a muž stráca hodnotu.

  • Kvôli tomu, že matka venuje všetku pozornosť dieťaťu? Možno tomu predísť?

Tým, že žena dieťa nosí deväť mesiacov vo vnútri, cíti tlkot jeho srdca, ako sa pohybuje - to už je samé o sebe zázrak! A porodí vlastnou silou aj silou dieťaťa. Dojčí ho, stará sa oň, jej hodnota samej seba sa vystupňuje.

Kým ju muž obdivuje, rovnováha kolíše v prospech ženy a muž vďačne slúži žene aj dieťaťu. Žena by sa mala vcítiť do muža a podporiť jeho sebavedomie. Napríklad vyjadriť vďaku, že sa o nich stará.

Je dobre, keď sa muž stará o dieťa a žena ho obdivuje ako úžasného otca. Rovnováha sa vyvažuje. Ale keď je napríklad čerstvá mamička nervózna, povie mužovi, ktorý dieťa prebaľuje: "Bež, ja to urobím sama, lepšie." Otec sa potom cíti odstrčený a menejcenný. Preto tvrdím, že sa zväzky rozpadajú po prvom dieťati.

Mladí sa neudobrujú, nikto ich to nenaučil

  • Môžete to ešte viac priblížiť?

Konflikty, ktoré medzi sebou muž a žena majú pri prvom dieťati, zostávajú nevyriešené, potom sa kumulujú a zhustia natoľko, že explodujú. Odjakživa bol vo všetkých domorodých rasách najdôležitejší zákon, že muž a žena by mali prípadný konflikt vyriešiť ešte pred západom slnka.

Aby sa hnev premenil na lásku, než pôjdu spať. To je prastarý zákon. Mladí sa však dnes neudobrujú, nikto ich to nenaučil.

  • Vytráca sa všeobecne komunikácia v rodinách? Hľadanie kompromisov?

Je to problém, ktorý súvisí práve s vyhasínaním inštinktov. Vidím to aj napríklad v Južnej Amerike. Ešte stále nosia deti v šatke, ale už tam dorazila aj móda chodiť s kočíkom. Obracajú deti chrbtom k sebe, aby batoľa videlo svet. Ale dieťa potrebuje interakciu, komunikáciu.

S mamičkou, s oteckom, babičkou. Ženy naozaj strácajú svoj prirodzený inštinkt. Nielen citový, ale celkovo komunikácia je veľmi dôležitá. Rodí sa tam dôvera a radosť. Dieťa potrebuje istotu a hľadá ju u rodičov. A keď sú neistí, musia sa spoľahnúť na obrazovku. Tá ho potom teší najviac. Istota v technike je náhradou za lásku.

  • Príliš sme si zvykli na blahobyt?

Zoberme si Babylon, Egypt, staroveké Grécko. Technika a túžba vládnuť spôsobili rozpad. Ľudskosť už nemala priestor. Preceňovali blahobyt a bohatstvo. Pod prevahou materializmu hynie láska.

Človek potrebuje človeka, aby bol ľudský. Cenu má dnes to, čo prináša zisk. Sme takí pohodlní, že strácame bdelosť a vôbec nevnímame, že tou najvyššou hodnotou je láska.

Technika je úžasná pomoc, ale poradie musí určovať láska. Dejiny sa opakujú. Stále sa však  považujem za človeka, ktorý má dosť síl a môže prispieť v kríze, v ktorej sa svet nachádza. Kríze ekologickej aj citovej. V celej civilizácii sa rozpadajú rodiny. Príčinou je technika.

  • Svoj život ste ako psychologička a terapeutka zasvätili pestovaniu lásky v rodinách. Máte ju stále vo svojom živote?

Áno stále. Stále mám túžbu zamilovať sa a cítim sa na sedemdesiat. Cítim sa ako v náruči Božom. V utorok prišli sem do rezidencie navštíviť jednu pani jej príbuzní. Spoznali ma v hale. Pýtam sa ich: "Kto ste? Ja vás nepoznám."

A oni mi povedali, že som ich pred dvadsiatimi rokmi uzmierila. Potom už som si ich v pamäti zaradila. Stále sú manželia. Ich láska stále kvitne. Je to ohromné.

  • Spomínate, čo ste im vtedy poradili?

Ukázala som im, ako majú pestovať lásku, aby kvitla. Ako som už povedala, konflikt sa musí spracovať, skôr ako zapadne slnko. Potvrdzuje mi to, že mám tu v Prahe, v Rezidencii RoSa, svoje miesto.

Moje posolstvo je, aby sme sa tu mali radi, aby sme mali v rezidencii súdržnosť. Je to náš posledný vzdor.

Z mamičkiných miláčikov sú singles

  • V jednom rozhovore ste uviedli, že ste až v babičkovskom veku pochopili, ako žiť s mužom v rovnocennom vzťahu ...

Konečne som pochopila úlohu ženy. Ženskosť, inštinkty. Žena má úplne inú silu. Ale dôraznú. Muž potrebuje nežnosť, pohladenie. "Omaminkovanie", ako tomu ja hovorím. Až potom môže muž rozvinúť svoju mužnosť.

Múdrosť ženy spočíva v nežnosti. Nech sú ženy ženské, nech sú k mužom nežné! To nie je stratégia, to je múdrosť srdca. Jednoducho ženstvo by sa malo oslavovať v tom zmysle, aby sme nestratili ženskosť.

  • Povedali ste, že s vaším mužom Valentinom ste prvýkrát pochopili silu metódy pevného objatia. Aký ste spolu mali vzťah?

Vtedy som pochopila, že ma má rád takú, aká som. Aj s mojím hnevom. Keď som spoznala Valentina, bol to naozajstný chlap, to mi chýbalo. Pätnásť rokov ho držali v Jáchymove ako politického väzňa.

On ma miloval ako ženu. Pri ňom som spoznala, že som žena a že ma tak vidí, počuje, obdivuje. Konečne som bola ženou. A on bol muž. Mužov, s ktorými som bola pred ním, som mala potrebu skôr chrániť.

  • Celý život ste sa venovali deťom a rodinám. Deti však nemáte ...

Valentin pracoval v uránovej bani. Bol rádioaktívne ožiarený a nechcel dieťa, aby nebolo postihnuté.

  • Keby ste mali možnosť dať radu svojmu dvadsaťročnému ja, čo by ste mu povedali?

Aby sa naučilo milovať matku aj otca. Až potom je človek dospelý. To platí aj pre dvadsaťročného muža. Kým má človek v sebe nejaký hnev alebo potrebu niečo doháňať, stále je dieťa. Keď som dieťa, myslím a posudzujem ako dieťa. Ale keď som dospelý, tak súdim a chápem ako dospelý.

A mám úctu k matke aj otcovi. Chápem, že urobili nejaké chyby, a mám toleranciu. Až dospelý človek sa môže ženiť a vydávať. Inak pribúda mamičkiných miláčikov, z ktorých sú potom singles.

Jiřina Prekopová v piatich číslach

  • 1929 - Rok, kedy sa 14. októbra narodila v Prostějove.
  • 50 - V päťdesiatych rokoch mala ťažkosti kvôli antikomunistickým názorom. Ako absolventka psychológie na Palackého univerzite v Olomouci pracovala napríklad v poľnohospodárstve či ako telegrafistka na železnici.
  • 1970 - S manželom Valentinom, bývalým politickým väzňom, opustili Československo a usadili sa v Nemecku. Tam sa stala jednou z najuznávanejších psychologičiek, vznikol aj Inštitút Jiřiny Prekopovej.
  • 1988 - Vyšla kniha Malý tyran, preložená do 26 jazykov. Aj ďalšie knihy o vzťahoch a výchove sa stali bestsellermi.
  • 4 - Pred štyrmi rokmi ju postihla mŕtvica. Hoci má problémy s vyjadrovaním, ďalej pracuje a prednáša.