Soňa Belánska
Zdroj: Katarína Kincelová

Psychiatrička: „Aj žena s psychickou poruchou môže vychovávať dieťa."

Simona Stein 20.10.2017, 14:00 Vzťahy
Pacientov s pychickými poruchami na Slovensku pribúda a reakcie na nich sú v našej spoločnosti stále negatívne. Slovenská psychiatrička Soňa Belanská tvrdí, že vo väčšine prípadov duševná porucha nesúvisí s inteligenciou a aj žena s psychickou poruchou môže vychovávať dieťa.

V najnovšom čísle magazínu Evita nájdete aj zaujímavý rozhovor s psychiatričkou Soňou Belanskou. Ak vás zaujal, isto ste si všimli, že sme vám sľúbili jeho pokračovanie na webe. Prečítajte si teda aj zvyšok materiálu.

Mnohé ochorenia spúšťa práve stres a hektická, nezdravá doba v ktorej žijeme. Sú záťažové situácie, ktoré musíme zvládať dôvodom, prečo niektorým ľuďom doslova „prepne“?

V bežnej reči sa pod pojmom stres označujú všetky situácie, ktoré vyvolávajú alebo zvyšujú pocit vnútorného napätia. Ak je ho však priveľa, obracia sa proti človeku, narúša jeho telesnú, citovú, intelektuálnu, duševnú aj sociálnu pohodu. Príliš silný, príliš častý alebo dlhotrvajúci chronický stres hoci aj slabej intenzity naruší prirodzenú rovnováhu ľudského tela a často býva základom telesných alebo duševných porúch. Človek vystavený stresovej záťaži sa stáva emocionálne labilnejším, môže začať konať impulzívne, inštinktívne, až skratovo a častokrát nedomyslí dôsledky. Ľudovo sa potom povie, že „mu preplo.“

Ako by sme podľa vás mali žiť? Ako môžeme eliminovať stres a fungovať kvalitnejšie a v lepšej rovnováhe?

Formovanie psychického zdravia začína od prvých rokov života. Rodičia poskytujú dieťaťu modely správania, ktoré bude v budúcnosti napodobňovať.  Niektoré rodiny, s určitými charakteristikami, majú zničujúci dopad na psychické a fyzické zdravie detí. Sú to rodiny, v ktorých sú časté konflikty s prejavmi hnevu a agresie, rodiny nevenujúce dieťaťu dostatočnú pozornosť, chladné, nepodporujúce a zanedbávajúce rodiny. Dajme preto deťom pocit prijatia, bezpečia, lásky a podpory, je to tá najlepšia investícia do ich duševného zdravia. Stresu v živote sa nedokážeme úplne vyhnúť, je všade okolo nás. Môžeme skúsiť nedovoliť, aby mal negatívny dopad na naše zdravie. V rámci psychohygieny je dôležité zachovávať pravidelný režim dňa. Striedať aktivitu s odpočinkom, prácu so zábavou. Duševnú činnosť s fyzickou aktivitou. Priveľa práce je extrém, ale aj hedonistický životný štýl bez zodpovednosti tiež.  Dbajme na kvalitný, dostatočne dlhý spánok, najlepšie je chodiť spávať a ráno vstávať v pravidelnom čase. Ten, čo pracuje duševne, by mal pravidelne športovať. Ten, čo pracuje fyzicky, by si mal dopriať relax, masáž, ľahkú prechádzku, kino, či knihu...

Veľa Vašich českých kolegov ako Jarmila Klímová, či Ján Hnízdil hovoria o psychosomatike. Ako vnímate prepojenie psychosomatiky a psychických problémov vy?

Dnešná rýchla a neistá doba, nadbytok stresu, disharmonické rodinné zázemie a rozkolísaná emocionalita sa negatívne podpisujú na zdraví človeka. Sú prítomné pri vzniku ochorení ako sú napríklad vysoký krvný tlak, cukrovka, astma, poruchy trávenia, alergie a ekzémy, dokonca aj rakovina a iné choroby. Psychosomatický pacient si svoje ťažkosti v žiadnom prípade nevymýšľa, on nimi úprimne trpí. Niekedy môže byť problémom človek sám – to ako nazerá na svet, ako je zvyknutý uvažovať, postaviť sa k problémom. To čo sa deje v mysli a v psychike človeka, jeho emócie a myšlienky, akoby sa premietali do jeho tela. Metaforicky to môžeme opísať tak, akoby duša hovorila rečou tela. Psychosomatickými symptómami trpia už aj deti. Kto z rodičov sa nestretol  s „bolením bruška“ pred odchodom do školy? Často za ním býva preťaženie školskými povinnosťami, neprijatie v kolektíve, šikana, ale aj problémy medzi rodičmi, či strach z odlúčenia od matky...Všetky tie situácie, na ktoré obranné stratégie dieťaťa nestačia.

Soňa Belánska
Zdroj: Katarína Kincelová

S psychickými chorobami sa spájajú aj rôzne druhy závislosti ako alkoholizmus, či závislosť na drogách. Do akej miery ženy siahajú po týchto prostriedkoch?

Mnohé ženy privádza k pitiu alkoholu ich sociálna situácia, problémy v práci, vo vzťahoch, alebo osamelosť. Vo chvíli, keď ostáva matka s deťmi po rozvode sama, potrebuje nejakú „barličku“, aby všetko zvládla. Ale nehľadajme ženy-alkoholičky len medzi rozvedenými , slobodnými matkami, či sociálnymi prípadmi. Veľmi často do tejto kategórie patria samostatné a úspešné ženy, podnikateľky, lekárky, učiteľky alebo celebrity. Ženy pijú častejšie a rizikovejším spôsobom, ak pije aj ich partner. Prechod od spoločenského pitia k závislosti je veľmi individuálna záležitosť u každého človeka. Vo všeobecnosti platí, že čím skôr začne mladá žena piť, tým je väčšia pravdepodobnosť vzniku závislosti. Závislosť sa u žien rozvíja po kratšej dobe pitia a po menších dávkach alkoholu ako u mužov. Ženské telo je odlišné od mužského.  Má väčšie percento tuku a menšiu pečeň, nižší obsah vody v tele a menej aktívnu alkoholdehydrogenázu, enzým, ktorý rozkladá alkohol. Preto sa žena rýchlejšie opije, už po menšom množstve alkoholu a aj ostane dlhšie v opitom stave. Skôr sa u nej rozvíja poškodenie pečene alkoholom a iné ochorenia spojené s alkoholom, napríklad vysoký krvný tlak.

Veľa sa hovorí práve o dedičnosti. Ak máme v rodine psychiatrického pacienta, aká veľká je šanca, že budú chorí aj naši potomkovia?

Vedci stále nevedia presne určiť, nakoľko je psychická porucha ovplyvnená prostredím,  a nakoľko dedičnosťou. U väčšiny psychických porúch sa uvádza podiel oboch faktorov.  Depresia, obsedantne kompulzívna porucha, poruchy osobnosti, všetky sú zapríčinené kombináciou oboch faktorov – zastúpených v rôznej miere. Napríklad u depresie prevláda dedičnosť, u porúch osobnosti zase výchovné vplyvy. Pokiaľ ide o schizofréniu, výskyt schizofrénie v rodine zvyšuje riziko výskytu aj u iných príbuzných. Ak jednovaječné dvojča má schizofréniu je pravdepodobnosť výskytu schizofrénie u druhého dvojčaťa (majú rovnaké gény) okolo 50%.  V hre nie je len jednoduchý prenos génov, skúmajú sa aj ich rôzne kombinácie. Vo väčšej či menšej miere sa dedí určitá náchylnosť na vznik psychickej poruchy. To, čo dôjde k jej prepuknutiu, závisí od mnohých ďalších psychosociálnych  faktorov a faktorov vonkajšieho prostredia.

Častokrát mylne vnímame pacientov, ktorý trpia schizofréniou, máme z nich strach. Prečo je to tak?

Pri slove „schizofrénia“ sa veľa ľudom vybavia kauzy z médií, ktoré vo väčšine prípadov vykresľujú pacientov trpiacich týmto ochorením ako nebezpečných agresorov alebo bláznov a spôsobujú mylné predsudky o schizofrénii, a len málokedy vysvetľujú skutočný priebeh a príznaky ochorenia. Výsledkom je, že miesto pochopenia a prijatia sú pacienti spoločnosťou vyčleňovaní, a preto sa hanbia svoje ochorenie verejne priznať. Predsudky voči schizofrénii je dôležité búrať. Ak porovnáme výskyt agresívneho správania u schizofrenikov s každodenným výskytom agresie napríklad pri futbalových zápasoch alebo v pohostinských zariadeniach, je podstatne pravdepodobnejšie, že k ohrozeniu dôjde v tých druhých situáciách. 

Známa je aj bipolárna porucha, v minulosti známa ako mániodepresia. Mnohokrát ňou trpia práve geniálni ľudia. Stačí spomenúť Miloša Kopeckého, Karla Svobodu, či Richarda Müllera. Súvisí táto choroba s určitou dávkou geniality, či talentu?

Mániodepresivita alebo Bipolárna afektívna porucha je celoživotný boj o dosiahnutie duševnej rovnováhy. V manickej fáze má pacient nadbytok energie, je veľmi kreatívny, nepotrebuje spať, ba ani jesť, akoby mal nevyčerpateľný zdroj energie a nápadov. Mnohí umelci či géniovia, o ktorých je známe, že trpeli touto poruchou, v tomto štádiu ochorenia vytvorili svoje najlepšie diela. Za svoje neobyčajné výsledky často museli zaplatiť krutú daň v podobe prepadu do depresívnej fázy ochorenia. Mnohí ľudia ani nemusia byť extra talentovaní či geniálni. V mánii dokážu pre chorobný nadbytok energie prekročiť vlastný tieň a dosiahnuť to, o čom predtým len snívali. Je známe, že v roku 2011 nastúpila slávna herečka Catherine Zeta-Jones do psychiatrickej liečebne a oficiálne médiám priznala, že trpí Bipolárnou afektívnou poruchou. Pre magazín People sa vyjadrila, že chce podporiť všetkých, aby zbytočne netrpeli ale rozhodne vyhľadali pomoc. Mnohí moji pacienti s touto poruchou po stabilizácii ochorenia s nostalgiou spomínajú na mániu, ako najlepšie a najplodnejšie obdobie svojho života. Ja osobne však mám pred ňou veľký rešpekt, uvedomujem si, že depresia, ktorá po nej nasleduje, je mimoriadne trýznivá. Akoby človek spadol z veľkej výšky do poriadnej hlbokej priepasti.

Horúce novinky

Nechajte si posielať emailom prehľad horúcich noviniek, nových trendov a chutných receptov.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.