Zdroj: Ľudmila Žoldáková

Víkendový otec, časť 10: Po dovolenke

Som späť. Urobil som si na pár týždňov voľno, potreboval som vypnúť. Vypadnúť z kolobehu. Byť na pláži prvý – a zároveň byť medzi prvými opálenými doma. Ako ste sa mali?

Bolo úžasne. Zničený po nadčasoch, ktoré som musel v máji pre dobro veci absolvovať som prvý júnový piatok vyhlásil – poďme k moru. Zbalili sme sa do pol hodiny, viac času zabralo vysvetliť matkám detí, že im spoločný čas vynahradím cez letné prázdniny. Nešlo im to do hlavy, lebo im zásadne nejde do hlavy žiadna spontánna zmena programu. Nie kvôli tej zmene, z princípu.

Nešpekulovali sme, našli voľnú izbu v obľúbenom letovisku v dojazde autom z hlavného mesta, niekde medzi Rijekou, Portorožom a Rimini. Šli sme vlastným, aj sme sa cestou bavili o tom, koľko článkov budem musieť napísať, aby aj mne niekto venoval karavan. Loveyou, Koláčová, dobre to robíš.

Nepotrebujeme veľa, len byť preč. Navaríme si, aj sme schopní aj na dovolenke udržať na izbe poriadok a nevyužívať služby rumunskej slúžky v západoeurópskych hotelových rezortoch. Variť vieme aj z lokálnych surovín, keď sú nakúpené v talianskom, či chorvátskom supermarkete každé jedlo chutí lepšie. Nehovorte, že nie.

Tak sme sa tam vycapili. Dve východoeurópske odrastené deti mlynárov, bieli ako nemocničné steny. Naokolo nikto nikde, aspoň sme sa nemali pred kým hanbiť. Poznáte to – radšej sa týždeň hanbiť na pláži, ako pol roka potiť v posilňovni. Alebo tak podobne.

Hanbím sa akurát tak za spoluobčanov, ktorých na dovolenke spoznáme na sto honov. Moja stratégia je zapadnúť medzi lokálnych čo najskôr a čo najlepšie. Žiadne ponožky v sandáloch ani paštéta na pláži. Všade s ležérnym úsmevom, v obchodoch hovorím sebaistou angličtinou zahmlievajúc prízvuk našich učiteliek na stredných školách. Fenjkúverymáč.

Len by som aj z toho titulu chcel dokázať rýchlejšie hnednúť. Ochranné faktory sem, ochranné faktory tam, môžem sa natrieť aj stovkou a aj tak idem najprv do červena. Trvá tri – štyri dni, kým červeň ustúpi, normálne opálená pokožka obyčajne znamená, že sa treba zberať domov.

Úplne najradšej mám, keď si zabudnem, alebo zle natriem priehlavky na prvý deň na pláži s knihou v ruke. Štípu ďalšie tri, ja vašu dušu!

Desať, alebo to bolo štrnásť dní bez povinností, deadlinov, termínov v krúžkoch a skrátených víkendov ubehlo ako voda. Slaná, plná morských príšer a kamienkov, ale morská, dovolenková. Vysnívaná.

Jasné, že som nikde nebol.

Len som dva týždne absolútne nestíhal. Nakopili sa pracovné povinnosti, finišuje školský rok. Aj doma musím zabrať o čosi viac, ako inokedy. Zistila, že je v tom a viete ako. Všetok voľný čas trávi medzi toaletou a internetom. Ale tešíme sa, znova sa veľmi tešíme.

Na dovolenku musím zabudnúť. Asi aj na tú budúcoročnú. Ďakujem, že som si mohol aspoň na internete tak trošku zahalucinovať. Utekám variť dnešnú večeru a zajtrajší obed.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania svetevity.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.