Zdroj: Ľudmila Žoldáková

Víkendový otec, časť 9.: Tritisíc slov

Minule mi tá moja hovorí, vraj vy ženy hovoríte denne tritisíc slov. A muži len tisíc, či viem prečo. Vraj preto, lebo mi tiež musí všetko trikrát opakovať.

No dovoľ?!

Potom ale vyklopila argumenty. Chodník na záhrade som robil dva mesiace. Plot tri a nedá sa práve povedať, že už stojí. Ani na trikrát som nezakopal oporné stĺpiky. Už mesiac ich volám „odporné“, len som to nahlas ešte nevyslovil. Aj sem ho len píšem.

Paradajky sme takisto presádzali o dva týždne neskôr a keď už boli na parapete vyrastené cez celé okno. Keď mne sa to tak páčilo, nemal som srdce vystaviť ich na pospas poveternostným podmienkam.

Kúpili sme nešťastné svietidlá do kuchyne a obývačky. Nešťastné preto, lebo každé má po tri žiarovky a spôsob ich uchytenia vymyslel voľajaký inžinier architekt. Sú síce efektné, ale vymeniť ich je utrpenie. Jednu som minule od zlosti chytil do kombinačiek, skončilo to ako vždy. Rozmrvil som ju na milión kúskov, ani len nevytiahol a musel celé svietidlo rozmontovať.

Pat a Mat sú na mňa tradične pyšní.

Vyriešime to pri jednej letnej návšteve IKEA. Urobil som aj analýzu spotreby na stránke dodávateľa energie, len aby som dokázal, že potrebujeme vymeniť celé svetlá, nie len dokúpiť tri zo šiestich bodových žiaroviek. Už ich nikdy nechcem vidieť.

Bežné domáce práce, ktoré vychádzajú na mňa, ako tak stíham. Raz za týždeň vysávať a zmývať podlahy, každé ráno miesto rozcvičky naložiť riad do myčky. Pripomínať viac-menej netreba, hoci to párkrát preventívne urobila. Keď sa rúti do mesta ktorákoľvek svokra, dokonca ani nereptám.

Aby som nezabudol. Sľúbil som v slabej chvíli (rozumej keď sa to už fakt, že nedalo počúvať), že zatlčiem diery na zadnej strane kuchynskej linky. Proti myšiam, chodia do šuflíkov vykonávať telesné potreby a snoriť potravu. Pasce sú neprípustné, jedine také, ktoré ich neskántria. Dve myšky sme vlani odchytili do sedemdecky, obe som vyniesol na pole, nech ich radšej chytí do pazúrov lietajúci myšiak, ako kovová, alebo chemická pasca.

Myslíte, že som to urobil? Jasné, ešte nie. Už dlho neboli, myšince už nie sú taký problém. Asi zabrala susedova mačka a fakt, že teplo je už nielen v ľudských príbytkoch. Keď sme prežili od februára, nejak to už potiahneme aj bez poldňovej brigády. Keďže sa poznám viem, že aj tie moje zábrany prekoná Jerry a spol. kedykoľvek sa mu zachce.

Keď už nevie, čo by mi pripomenula, vytiahne kuchyňu a pripravené doštičky. Prečo ešte nie sú, keď som to sľuboval pred štyrmi mesiacmi.

Viete, čo som jej na to všetko povedal? Nič z toho, čo si mi práve vyhodila na oči, ešte netrvalo mesiacov šesť. Lebo poznáte to – všetko čo treba urobím, nemusíš mi to každého pol roka pripomínať. Na niektoré veci jednoducho potrebujem čas.

Na tritisíc slov sa teda nesťažujte. Radšej nám opakovane hovorte, ako vám chutí nedeľný obed, ktorý sme navarili.

 

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania svetevity.sk.