Nebola to láska na prvý pohľad. Možno tak na piaty… Dlho sme boli len kolegovia, ktorí si rozumeli a smiali sa na tom, ako jeden za druhého dokončujeme vety. A ako jeden z ničoho nič začne rozprávať o tom, na čo ten druhý práve myslí. Aj tak nám však trvalo dlho, kým sme si uvedomili, že to nie je len tak. Najskôr som si našla na stole kvety, potom lístky do zoo a nakoniec ľúbostný list. Nebol by to on, keby mi z neho netiekli po lícach slzy. Od smiechu. Medzi riadkami však bolo to podstatné a vážne. Zaľúbil sa. A ja tiež. Veľmi rýchlo sa nám zdalo, že už nie je na čo čakať, veď sme sa poznali roky. A tak sme veľmi rýchlo začali hovoriť o spoločnom živote, svadbe, deťoch... Mala som pocit, že som našla svoju druhú polovičku. S kým iným by som ich mala mať, keď nie s ním?
Manželstvo nám pripadá bezfarebné
Prvý problém vyskočil veľmi rýchlo. Byť spolu dvadsaťštyri hodín bolo na nervy, ale môj muž to začal hneď riešiť a o pár týždňov si našiel nový flek. Bol spokojný, ja tiež a zároveň sme sa na seba nekonečne tešili. Blázniví tridsiatnici, čo sa nevedeli jeden druhého dočkať a tancovali na chodníku pred domom. Niekde som čítala, že ľudia by sa nemali brať zamilovaní. A zrejme to je náš problém. Keď sme si povedali áno, videli sme všetko ružovo, teraz máme pocit, že manželstvo nemá dosť farieb. Akoby sme čakali, že keď to počas chodenia iskrilo, manželstvo bude ohňostroj. Namiesto toho nám naše plány na rodinu a to, že sme sa rozhodli pre nové bývanie a hypotéku, nasadili na krk slučku. Skúsiť novú prácu, ako to urobil môj muž? Môžem zabudnúť! Nemám totiž odvahu riskovať, keď na nás v polovici mesiaca striehne trvalý príkaz, ktorý sa zúrivo zahryzne do nášho rozpočtu. Nehovoriac o nekončiacich otázkach, kedy príde dieťa. Cítim, že nás zahnali už tak do kúta, že dokonca pochybujeme o svojej schopnosti počať ho. A nevieme sa o tom rozprávať. My sme sa asi vedeli najmä spolu smiať a zabávať, ale nemali sme príležitosť naučiť sa čeliť starostiam. Možno sme čakali, že to príde samo. Neprišlo. A dnes je nám na figu schopnosť dopovedať za druhého vety, keď ten druhý mlčí. Nie je naše manželstvo nakoniec jedna veľká chyba?
Odborníčka PhDr. Eva Labusová radí: Láska potrebuje starostlivosť
Keď sme zamilovaní, máme pocit, že nie je nič, čo by sme nevyriešili, ale keď sa motýle rozletia, akoby zobrali so sebou aj našu odvahu. Problémy tak vyzerajú v našich očiach čím ďalej, tým väčšie, až nám nakoniec pripadajú ako skala. A čo je najhoršie, stoja medzi nami. Tak to jednoducho musí byť alebo sme podľa psychologičky PhDr. Evy Labusovej spravili niekde chybu?
Láska nie je hotová vec, aj keď v čase, keď sme zamilovaní, to tak vyzerá. Ak má dozrieť, potrebuje starostlivosť a čas. Keď totiž zamilovanosť vyprchá – čo sa v tomto prípade práve stalo – treba vzájomnú lásku každý deň v podstate nanovo budovať. Neradi to počúvame, ale dobrý a spokojný vzťah je výsledkom dlhého úsilia a veľkého nasadenia. A tiež prijatia povinností a zodpovednosti. Len vtedy sa nám vzťah nerozloží pri každej zlej nálade alebo citovom zakolísaní. Láska sa musí stať naším postojom, nestačí romantické blúznenie, ktoré sa vytráca s prvým väčším problémom. Iba vtedy sme totiž schopní navzájom sa prijímať za každých okolností, odpúšťať si, a tým zas a znova oživovať hlboký cit jedného k druhému. Je to drina, ale je odmenená – takým skutočným prežitím vzájomnosti a pocitom zmysluplnosti.
Tri kroky od zamilovanosti k láske
1. Myslite na to, že láska nie je automatická. Predpokladá naše rozhodnutie a nasadenie.
2. Je dobré uvedomiť si, že nech ten druhý akokoľvek spĺňa naše predstavy a my jeho, náš vzťah bude vždy vzťahom dvoch nedokonalých bytostí.
3. Buďte si v slabostiach oporou, nie protivníkmi.
