shutterstock
StoryEditor

Slovenské mamičky sa nemajú až tak zle! Pozrite sa, ako žijú ženy v iných krajinách

20.09.2019, 12:00
Príbehy
Zvykneme sa sťažovať. Na to, ako rodíme, na to, ako sa o nás štát nestará na trojročnej materskej dovolenke... Ale naozaj sa máme tak zle? Spýtali sme sa Sloveniek, ktoré žijú v zahraničí.

Edita, Taliansko

Pracovala som do siedmeho mesiaca tehotenstva v súkromnej jazykovej škole v Miláne. V Taliansku sa pracuje do siedmeho mesiaca tehotenstva, ale je veľa žien, ktoré ťahajú až do konca, aby potom mali možnosť byť doma s bábätkom o dva mesiace navyše. Vrátenie – nevrátenie sa do práce je tak na polovicu, veľa žien ide hneď po pôrode do práce, pretože by inak prácu stratili, ale často sa stáva, že zamestnávateľ ich aj tak prepustí práve kvôli tomu, že majú malé dieťa. Druhá polovica žien to rieši tak, že sú doma, neplatené (v Taliansku neexistuje materská dovolenka ako na Slovensku a neráta sa ani do dôchodku), a využívajú pomoc starých rodičov. Kategória „ja“, ktorá nemá nikoho nablízku, svokrovci bývajú na druhom konci Talianska, naši bývajú 1 100 km od nás, sa musím vo všetkom spoliehať sama na seba. Tehotenstvo v Taliansku je zaujímavé.

S objednávaním sa na sono je problém, takže ak chcete mať aké-také informácie o prebiehajúcom tehotenstve a stave dieťaťa, je lepšie, ak máte súkromného gynekológa, ktorý však – aspoň tu u nás v malej dedine kúsok od Milána – stojí od 120 – 150 eur. Za jedno bežné vyšetrenie. Trvá tak 10 minút. Máte nárok na tri soná za deväť mesiacov. V štátnom zdravotníctve by sa teoreticky nemalo platiť nič, ale v praxi to veľakrát znamená, že ak nie je voľný termín v štátnom zariadení, tak musíte ísť do súkromného a tam sa platia vysoké sumy.

Eliška, Švajčiarsko
Vo Švajčiarsku je zvykom, že tehotné ženy pracujú až do konca gravidity. Nie je tu žiaden čas materskej dovolenky pred pôrodom ako na Slovensku. Žena nastupuje na materskú dovolenku v deň pôrodu, tá trvá iba 97 dní a žena dostáva 80 % z platu rovnako, ako keď je na PN. Ja som pracovala ako čašníčka a na odporúčanie priateľov som o svojom stave povedala zamestnávateľovi až vo štvrtom mesiaci, vtedy ma už podľa zákona nemohol prepustiť – a to sa tu deje dosť často. Tehotná žena má podľa zákonníka práce oveľa viac nárokov na oddych, nie všade sa to dodržiava, ale existuje inšpekcia práce, ktorá na každý podnet situáciu skontroluje.

Pre zdravotné komplikácie som mala naplánovaný cisársky rez, pôrod prebiehal presne tak, ako ho naplánoval doktor, ktorý nás o všetkom informoval. Čo sa bude diať a kedy sa to bude diať. Môj gynekológ ma následne aj operoval. Samozrejme, spolu s chirurgom, anestéziológom a ďalšími šiestimi členmi tímu. Môj manžel bol celý čas pri mne na operačnej sále, všetko prežíval so mnou. Po vybratí dieťaťa ho klasicky prevzali pôrodné asistentky, ktoré dieťa poutierali v prítomnosti manžela. Neumývali ho klasicky, ako je štandardom na Slovensku. Umývala som ho až ja doma.

Broňa, Saudská Arábia
Obe tehotenstvá som prežila v Emirátoch, aj keď rodiť som šla vždy domov na Slovensko. Každý tu má súkromné zdravotné poistenie, štátne poistenie a nemocnice sú tu len pre Emirátčanov. Pri každej kontrole robia ultrazvuk, čo sa u nás nerobí. Ale zasa nesledujú také veci ako tehotenská cukrovka a nerobia žiadne testy. Je to len prehliadka s ultrazvukom. Pôrod je tu platený tiež cez poisťovňu, alebo si ho ľudia platia sami. Je to väčšinou jeden deň v nemocnici pri normálnom pôrode a dva dni pri cisárskom reze. Deťom nerobia žiadne vyšetrenia ako u nás, všetko si mamičky musia odsledovať samy, aj žltačku. Na očkovania tiež mamičky chodia samy na miestne kliniky, kde je to zadarmo alebo si to platia u súkromného doktora.Podpora dojčenia je len cez dobrovoľné skupiny, ktoré si mamičky zakladajú samy. Alebo tu existujú duly, ktoré poradia za poplatok.

Materská dovolenka je tu len 45 dní a je neplatená. Pre mňa to neprichádzalo do úvahy, keďže som robila v hoteli a nechcela som k deťom opatrovateľku. Takže pred narodením prvého syna som z roboty odišla a ostala s ním na doma. Zarábal na nás muž.
Potom, keď mal syn takmer dva roky, som šla znova do práce s tým, že som ho vozila do škôlky od 7.30 do 18.00 hod. Mali tam našťastie aj obedy a synovi sa tam veľmi páčilo. Jedného dňa však došlo k zlomu, keď mal vysoké horúčky a potreboval ostať doma s antibiotikami. Majiteľ hotela, pre ktorého som vtedy robila, personálnu manažérku, mi odmietol dať voľno, a tak som syna zobrala do roboty. Nebolo to ideálne, ale bolo to jediné riešenie. Vtedy u mňa nastal zlom, povedala som si, že je čas na ďalšie dieťa a v práci som dala výpoveď. Dcéra sa mi narodila o rok neskôr. S dvoma deťmi bolo už takmer nemožné ísť späť do roboty, a tak som zostala doma.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/pribehy, menuAlias = pribehy, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
19. apríl 2024 17:16