Bez nadsázky, Dušan je najlepší slovenský food fotograf. Ako fotí kulinárske lahôdky, prečo fotenie jedného záberu často trvá i celé hodiny a či dá zachytiť v jedom zábere aj chuťový vnem? O tom sme sa s ním porozprávali.
Okolo nás je ateliér a zároveň sklad – takýto druhý ateliér v Bratislave pravdepodobne nie je. Dušan disponuje neuveriteľnou zbierkou predmetov a itineráru súvisiacich s gastronómiou a podávaním jedla i nápojov. Jeho klienti a návštevníci ateliéru to s obdivom oceňujú.
Čo bolo u teba skôr – jedlo alebo fotografia?
Samozrejme, fotografia. Po štúdiu som sa venoval takej tej obvyklej práci fotografa. Móda, prehliadky, ľudia. Ale už po krátkom čase som zistil, že k tým obrázkom módy neviem pridať nič vlastného. Nič, čo by ma charakterizovalo. Nech som sa akokoľvek snažil, moje fotky vyzerali ako tuctové zábery z katalógu zásielkového obchodu. Potom sa to vykryštalizovalo do jedla a gastronómie.
V čom vlastne spočíva práca food fotografa?
Vo fotení potravín, jedál, ich prípravy, stylingu, samozrejme v obrázkoch nápojov, vín a destilátov. Takto sa fotí nie len pre kuchárske knihy, kvalitné gastro časopisy a publikácie o príprave jedla, no i pre reklamné formáty.
Fotí sa inak pre kuchársku knihu a inakšie na billboard?
Všetko záleží od rozpočtu a náročnosti zadania. Tu, na Slovensku, nie je tak veľký trh, aby sme sa tu dokázali uživiť viacerí špecialisti. Pretože, v optimálnom prípade by sa na fotení so mnou podieľali minimálne dvaja odborníci. Kuchár, ktorý by jedlo pripravil a foodstylista, ktorý by ho naaranžoval. Mojou úlohou by v takom prípade bolo len zvoliť najlepší uhol záberu, nasvietenie a samotné fotenie. Ale nezriedka som na všetky tieto práce sám. Takže niekedy musím robiť i kompromisy. Stala sa mi napríklad aj taká vec, že mi po štvrtýkrát prihorel hamburger, pretože som sa zabudol pri kompozícii. Ale vždy sa snažím odviesť čo najlepšiu robotu. Samozrejme, inak sa robí fotka, kde nie som viazaný žiadnou konkrétnou predstavou a má slúžiť len ako krásna ilustrácia do publikácie a inak záber, ktorý musí presne súhlasiť s celkovou marketingovou kampaňou a na veľkoplošnom billboarde musí byť jednoznačný.
Koľko času venuješ príprave a koľko samotnému foteniu?
To opäť záleží na tom, pre koho fotím a či som na to sám. Samotné nasvietenie mi môže zabrať pol dňa alebo len hodinu. To je len prípravná fáza. Niektoré kompozície a efekty pri fotení trvajú nezriedka aj celý deň. Nedávno sme napríklad fotili sériu slovenských vín Chateau Pezinok vo forme vysokej gastronómie. Snažili sme sa zachytiť pri jednotlivých vínach – odrodách ich charakter a navodiť chuť. Vyžadovalo to niekoľkodňovú prípravu, mnoho ingrediencií, detailov a dokonca i špeciálnych kvetín. Keďže som mal k dispozícii zohratý tím profesionálov, s prácou sme boli napokon spokojní a podarilo sa nám za celý deň až desať záberov. Bolo tu viac ľudí, viac očí a ustrážili sme všetky podstatné detaily. Verím, že sme navodili vo výsledných fotkách atmosféru, a navodili tú správnu chuť, ktorú by v nich mali konzumenti cítiť.
Čo sa fotí ťažšie pokrm alebo nápoj?
Povedal by som, že nápoj. Či už vo fľaši alebo v pohári. Drink sa nedá odfláknuť, všetko je detailne vidieť. Každý nesprávny odlesk svetla, každá drobná nepresnosť. Naopak jedlo odpustí strašne veľa.
Vie food fotograf variť a ktoré jedlo máš najradšej?
Variť viem, aj keď nie na nejakej veľmi vysokej úrovni. Ale tie roky úzkej spolupráce s profesionálmi zanechali určite vo mne nepatričnú stopu. Aj tá nevyhnutnosť, niekedy si pripraviť sám pokrm na fotenie, ma k vareniu naozaj posunula. Zasmejete sa, ale najradšej varím a aj jem praženicu. V svojej knihe som jej dokonca venoval dvojstranu! Podľa mňa, na najlepšiu praženicu na svete netreba nič viac ako domáce vajíčka, maslo a soľ. Čiernym korením ju už pokazíte.
Programy o varení, fotografovanie jedla a blogovanie o strave patrí dnes k najfrekventovanejším témam na sociálnych sieťach. Ako by znela tvoja rada pre takýchto gastrofanúšikov?
Ja by som odporúčal úprimnosť. Menej je niekedy viac. Jednoducho – toto je jedlo, ktoré som sám navaril a sám odfotil. Je to moja praženica. Nie je to svetové dielo. Nehrať sa na šéfkuchára, foodstylistu ani profifotografa. Potom je aj dojem svieži a nefalšovaný. Všetko prezdobené a preefektované je na smiech.
Ty ale jedlo, ktoré fotografuješ, musíš upravovať.
Áno, to, čo mi leží pred objektívom fotoaparátu, je mnohokrát absolútne nejedlé. Upravené, nalakované. Lesklé od vazelíny. Ale až takéto techniky prípravy mi umožnia predložiť divákovi výtvarne spracovaný pokrm.
Upravuješ fotky po samotnej realizácii fotenia?
Z deväťdesiatich percent beriem ostrú fotku a už ju ďalej neupravujem. Preto mám takú dlhú prípravu, aby to bolo naozaj super.
Ktorú zo svojich fotiek považuješ za najlepšiu?
Dúfam, že tú som ešte neurobil. Chcel by som sa stále posúvať ďalej, pretože v tejto profesii to máte tak - čo sa jeden deň zdá byť úžasné, na druhý deň vyznie úplne banálne.
Zúčastňuješ sa fotosúťaží a zapájaš sa do takýchto prestížnych podujatí?
Kedysi, tuším v roku 2011, sme získali s jedným nakladateľstvom, druhú cenu za kuchársku knihu. Bola to príjemná skúsenosť, ale nijak zásadne neovplyvnila moju kariéru. Existuje súťaž ktorá by ma zaujímala, Pink Lady Food photographer of the year, ale ešte som sa do nej nezapojil.
Tri RADY pre ľudí, ktorí radi fotografujú pokrmy a nápoje
- Vždy foťte v protisvetle – získate tak lepšie kontúry.
- Pri foodstylingu môžete použíť aj chémiu, farby, laky – inak to nebude vyzerať reálne. Potom však nekonzumovať
- Ak fotíte drink, víno alebo tekutinu, nezabudnite na zdroj svetla priamo za ním, inak bude záber a nápoj vyzerať plocho a bez objemu.
(PR)