]
Aj o tom porozprával Martin Petrenko, primár Gynekologicko-pôrodnickej kliniky z Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Ako vyzerajú rodičky u vás?
Ročne máme okolo 3 000 pôrodov, teda zhruba 8 denne. Ak odpočítame gynekologické pacientky, priemerný vek je približne 29 rokov. Neviem, či je to tým, že starnem, ale zdá sa mi, že na ulici vídavam čoraz mladšie ženy s tehotenským bruškom či s kočíkmi.
Aký je rozdiel medzi mamou v 20 a v 40 rokoch? Ktoré máte vy gynekológovia „radšej“?
Máme radi všetky, pretože je to naša práca. Baví nás, že ženy rodia. Túto prácu sme si zvolili a máme radosť z každej tehotnej, nech má koľkokoľvek rokov. Sme radi, keď sú to viacrodičky. Jedno dieťa v rodine sa mi zdá málo, pritom je to dnešný negatívny sociálny trend. Aj pre spoločnosť a jej demografický vývoj by bolo lepšie, keby bolo v rodine viac detí.
A čo vek?
Staršie rodičky majú o niečo viac zdravotných problémov, čo, samozrejme, súvisí s vekom. Ani organizmus už nie je úplne pripravený na prvý pôrod, panvové kosti, aj svaly sú rigídnejšie. Vyšší vek nie je úplne ideálny na pôrod. Vek po 35. roku už nie je celkom vhodný na tehotenstvo a pôrod. Samotné tehotenstvo prináša dosť komplikácií nielen pre plod a novorodenca, ale aj pre samotnú matku.
V čom sú ešte staršie rodičky iné?
Rozdiel je možno aj v tom, že staršie rodičky sú sofistikovanejšie. Majú veľa načítané, majú nachystané tzv. pôrodné plány, ktoré si kopírujú z internetu, často plné nezmyslov a fiktívnych predstáv, ktoré v normálnom pôrodníctve vôbec nefungujú. Neplatí to len pri starších rodičkách, je to individuálne. Sú aj mladé ženy, ktoré majú celé pôrodníctvo preštudované od začiatku do konca.
Spomínali ste, že ženy majú často pôrodné plány plné nezmyslov. Ktoré vás najviac prekvapili či dokonca vytočili?
Nás nevytočí nič, naša trpezlivosť je neobmedzená, pretože sa stretávame naozaj so všeličím. Sú to napríklad požiadavky typu „nevyšetrovať ma počas pôrodu“. Neviem si predstaviť, akým spôsobom mám viesť pôrod a byť zaň zodpovedný, keď nemám vyšetriť rodičku, a teda neviem, ako pôrod postupuje. Alebo nedotýkať sa rodidiel, prípadne nedotýkať sa novorodenca po pôrode a iné nezmysly. Samozrejme, akceptujeme požiadavky typu položiť ihneď po pôrode novorodenca na bruško, ak je všetko v poriadku. Rodička si ho chytí, priloží k bradavke. Tieto veci robíme štandardne, to si vôbec nemusia dávať do pôrodných plánov. Moderné trendy dodržujeme, pretože principiálne ide o vzťah matka-dieťa, a to sa snažíme maximálne podporovať.
A čo duly? Niektoré ženy si ich volajú k pôrodu.
Dulu berieme ako laika pri pôrode. Neprekážajú nám, pokiaľ nezasahujú do pôrodu. Pre nás je to ako otec pri pôrode, prípadne mama či kamarátka.
A majú tendenciu zasahovať do pôrodu?
Ony sa tu objavujú málo. Dula vlastne dostáva peniaze za to, že urobí rodičke akýsi psychologický servis. Myslím si, že slovenské rodičky sú celkom rozumné a nevyhadzujú peniaze za také hlúposti. Nevidím dôvod, aby som si kupoval nejakú cudziu pani k pôrodu, keď tam môžem mať otca dieťaťa alebo svoju sestru či mamu.
Na prítomnosť otca ste si zvykli? Ešte pred 30 rokmi bolo u nás neprípustné, aby pri pôrode bol niekto mimo personálu. Pamätám si, ako môj otec, kedysi tiež pôrodník, prišiel domov s tým, že Angličan žijúci na Slovensku chcel byť pri pôrode manželky a oni nevedeli, ako to v nemocnici vyriešiť, keďže u nás to vtedy nebolo možné...
Samozrejme, zvykli sme si. Robím pôrodníka už 36 rokov a za tie roky sa názory zmenili. Som rád, že trend je taký. Oteckovia nám tam vôbec neprekážajú, práve naopak. Teraz hovorím z hľadiska pôrodníka. Ako je to z hľadiska samotnej rodičky, alebo vplyvu na vzťah rodičov k sebe, na ich sexuálny vzťah a podobne, to je úplne iná kapitola. No my ich prítomnosť pri pôrode vítame.
Prečo?
Otecko zohráva v mnohých situáciách, ktoré môžu byť aj kritické a veľmi náročné, zväčša pozitívnu úlohu. Je veľmi dôležité povedať, že musíme komunikovať s človekom, ktorý je pri pôrode a všetko mu vysvetľovať. Nehovorím, že strašiť, ale skôr vysvetľovať, k čomu všetkému môže dôjsť. Napríklad, že ak teraz nastáva silnejšie krvácanie, musíme urobiť toto, prípadne ak sa strácajú ozvy plodu, musíme urobiť cisársky rez. A to všetko veľmi rýchlo, pretože pôrodníctvo je akútna medicína, nesmieme na nič čakať a zároveň to musíme otcovi veľmi rýchlo vysvetliť.
Pochopia to?
Väčšina, povedal by som až 99 percent oteckov alebo iných sprevádzajúcich osôb pochopí, že robíme naozaj maximum pre to, aby všetko dobre dopadlo. A prestávajú nás podozrievať z toho, že niečo zanedbávame alebo na to kašleme. To sú také krčmové reči, ktoré chlapi rozprávajú pri pive, typu ako sa na ich ženu lekári vykašlali a nechali ju tam trápiť desať hodín samu. No keď na vlastné oči vidia, čo všetko robíme, lepšie pochopia celý mechanizmus a priebeh pôrodu. Preto som rád, keď tam sú, keď sa pýtajú. My im na otázky radi odpovieme a súčinnosť je potom oveľa lepšia.
A čo v posledkom čase obľúbená téma - pôrody doma?
Úplný nezmysel a nebezpečný trend. Ako som povedal, pôrodníctvo je akútna medicína. Je to založené na princípe, že kedykoľvek, v ktorejkoľvek sekunde sa čokoľvek môže stať. Môže dôjsť k hypoxii, teda nedokrveniu mozgu dieťaťa a vtedy musíme okamžite zasiahnuť operačne, môže dôjsť k prudkému krvácaniu, môže prísť k ohrozeniu zdravia či života matky, aj dieťaťa. A môže sa stať, že nestihne prísť záchranná služba. Práve preto som absolútne proti domácim pôrodom. Hlavným argumentom propagátorov pôrodov doma je tzv. „humanizácia“ pôrodníctva. Ja však vidím cestu k nej inak – musíme vytvoriť také podmienky v pôrodniciach, aby sa tu rodičky cítili ako doma a budú splnené obe požiadavky – nielen príjemné prostredie, ale aj bezpečnosť rodičky a novorodenca.
Veľkým problémom začína byť ani nie prvé dieťa, ale skôr druhé. Ženy porodia v tridsiatke prvé dieťa, často bez problémov, ale druhé je už problém a začínajú sa obracať aj na centrá asistovanej reprodukcie. Pritom prednedávnom sa na ne obracali páry, ktoré vôbec nemohli otehotnieť.
Spomenuli ste, že jedno dieťa v rodine je negatívny trend...
Áno, vidíme to aj my. V našich rozvinutých krajinách už viac rokov panuje epidémia neplodnosti. Moderná medicína sa však trendu klesajúcej plodnosti bráni. Je to podobné ako pri akýchkoľvek iných chorobách, aj tam sa vyvíjajú rôzne nové lieky, nové operačné postupy, transplantácie a podobne. Reprodukčná medicína sa bráni tým, že vymýšľa stále nové a sofistikovanejšie metódy na to, aby negatívnemu trendu zabránila a páry mohli mať svoje deti. Celá asistovaná reprodukcia má za cieľ znížiť vplyv stúpajúceho trendu neplodnosti.
Čo je teda nové v asistovanej reprodukcii?
Začínajú sa využívať tzv. soft cykly, teda ženy nedostávajú do tela toľko hormónov ako pri klasickom umelom oplodnení. V niektorých prípadoch dokonca robíme aj tzv. natívne cykly, kde sa využíva len prirodzený cyklus a vôbec sa nepoužíva stimulácia vaječníkov liekmi. Teda menej hormónov na stimuláciu, možno menej získaných vajíčok a z toho vyplývajúci aj menší počet získaných embryí, ale na druhej strane kvalitnejších. To je zásadný trend. A jemu pomáha aj predimplantačná genetická diagnostika, keď sa vyberú najkvalitnejšie embryá, geneticky nepoškodené, a tie sa vkladajú do maternice.
Zmenilo sa ešte niečo oproti minulým rokom?
Dôležitým trendom je tzv. single embryotransfer, teda do maternice sa vkladá len jedno embryo, v určitých prípadoch maximálne dve, aby sa znížilo riziko viacplodovej gravidity. Tú považujeme za závažnú komplikáciu asistovanej reprodukcie. Aj keď sa, samozrejme, môže stať, že jedno embryo sa rozdelí na dve a potom sú z toho dvojičky, ale to je výnimka. Kvalitnejšie sú aj preparáty na stimuláciu, nepodávajú sa napríklad každý deň, ale len raz za niekoľko dní.
Sme tam, kde aj zahraničie? Majú páry na Slovensku tie isté možnosti?
Určite áno. Slovenské centrá asistovanej reprodukcie využívajú všetky metódy ako v civilizovanom svete. Nie sme vôbec na chvoste, ako by si mnohí mysleli. Slovenské poisťovne zatiaľ celkom primerane hradia asistovanú reprodukciu. Mohlo by to byť aj lepšie, napríklad české poisťovne sú vpredu, hradia o niečo viac. V mnohých iných civilizovaných štátoch je však asistovaná reprodukcia hradená menej ako u nás. Metódy, ktoré nehradia poisťovne, si platia záujemcovia sami. Preto je možné aplikovať aj metódy, ktoré sú skutočne najmodernejšie.
Dostupnosť pre naše pacientky je veľmi dobrá.
Prečo potom mnohé páry chodievajú na umelé oplodnenie do Českej republiky?
Je to móda a odraz vynikajúcich marketingových aktivít českých centier asistovanej reprodukcie. V liečbe neplodnosti bude vždy zdravotná turistika. Asistovaná reprodukcia je okrem iného aj vynikajúci obchod. České centrá boli vždy pred slovenskými, čo sa týka množstva aj počtu liečených párov a vykonaných cyklov. Česi majú približne 40 centier a, samozrejme, snažia sa ich uživiť. Preto hľadajú v okolitých krajinách nových klientov, teda zdroj obživy. A robia to podobným spôsobom ako bežné farmaceutické firmy. Väčšie a finančne silnejšie centrá majú svojich agentov, ktorí hľadajú zdroje v zahraničí, okrem iného často obchádzajú aj slovenských gynekológov. Okrem toho sa na Slovensku rozšírilo, že v zahraničí sa dá liečiť aj z peňazí slovenských zdravotných poisťovní.
Napríklad v Českej republike chcú uzákoniť, aby sa deti dozvedeli meno darcu. Myslím si, že to nie je dobré. Darca má podľa mňa ostať anonymný, je to skrátka zbytočná informácia, ktorá môže dieťa stresovať celý život. Ďalšia vec je napríklad náhradné materstvo, o ktorom sa tiež hovorí a treba to spomenúť.
To u nás nie je povolené. Aký máte na to názor?
Náhradné materstvo má v medicíne svoje miesto. Je to dočasné riešenie pre ženy, ktoré majú zdravotnú indikáciu, ako je napríklad odstránená či nevyvinutá maternica. Prečo by mali byť ochudobnené o geneticky vlastné dieťa? V takých prípadoch by malo byť povolené náhradné materstvo. Pritom celá vec je dočasná, veď transplantácia maternice sa vo svete začína pomaly rozvíjať. Samozrejme, sú to prvé lastovičky, ale, povedzme, o desať, dvadsať rokov bude transplantácia maternice úplne bežná a otázka náhradného materstva bude zbytočná, lebo už bude vyriešená. Myslím si, že tieto ženy by však teraz mali mať šancu, aby im niekto vynosil dieťa, veď nemôžu za to, že majú nevyvinutú maternicu, alebo mali takú myomatózu či rakovinu, že musela ísť von.
Kto je Martin Petrenko
Po skončení štúdia na LF UK v Bratislave a 15 rokoch práce na bratislavskej I. gynekologicko-pôrodníckej klinike následne 14 rokov pracoval vo Fakultnej nemocnici v Brne, na Gynek. pôrod. klinike ako primár kliniky a zároveň sa venoval asistovanej reprodukcii. Na Slovensko sa vrátil, aby založil Centrum reprodukčnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Od návratu na Slovensko vykonáva funkciu zástupca prednostu a vedúceho centra reprodukčnej medicíny I. gynekologicko- pôrodníckej kliniky LFUK a UNB v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ul. Je hlavným odborníkom MZ SR pre reprodukčnú medicínu a predsedom sekcie asistovanej reprodukcie SGPS SLS. Ako hovorí, neexistujú nemožné sny, iba naše obmedzené predstavy o tom, čo je možné.
Tento článok vyšiel v časopise Fit magazín, ktorý vydáva naše vydavateľstvo Mafra Slovakia.
