pexels.com
StoryEditor

On chrápe, ona nespí. Oddelené spálne NIE SÚ začiatkom konca

25.10.2017, 12:00
Poradňa
Dôvodov je veľa. A len jeden z nich je ten, že dvaja sa už nemôžu vystáť. Pravdou je, že mnoho šťastných párov spáva oddelene. Pretože, ak vám niekto tvrdí, že spoločná posteľ ja základom pevného vzťahu... nemusí mať celkom pravdu.

V Amerike spáva oddelene každý štvrtý pár. Tak to tvrdí štatistika, ktorú robila National Sleep Foundation. Nepíšem to preto, lebo chcem povedať, že Amerika by mala byť vzorom. Píšem to preto, lebo u nás som podobnú štatistiku nenašla. Oddelene spáva prezidentský pár Donald a Melania Trumpovci. Kevin Jonas so svojou priateľkou, lebo Kevin chrápe. Netajili sa tým ani Angelina Jolie a Brad Pitt, kým nešli od seba, a vraj roky spolu v jednej posteli nespávajú ani kráľovná Alžbeta so svojím manželom Philipom. Možno, keby ste tú tému otvorili v práci, zistili by ste, že takto roky fungujú aj vaše kolegyne, ktoré nevykazujú známky krízy vo vzťahu. Je to praktické. On chrápe, ona nespí. Ona rada dlho do noci číta, on o piatej vstáva do práce, oblieka sa, umýva, ona sa preberie a už nezaspí. Nové bábätko v rodine sa často budí, pokojné je len pri mame v posteli, kde je trom tesno. A tak ďalej, a tak ďalej…

On chrápe, ona nespí
Moja kamarátka Ria má s mužom firmu. Sú spolu stále. Doma, v kancelárii, na stretnutiach, na grilovačkách s kamarátmi. Len v spálni je každý sám. Jej muž tak veľmi chrápe, že Ria sa z každej dovolenky, kde majú spoločnú hotelovú izbu, teší domov. Aby sa konečne vyspala. Keď som sa jej spýtala na intímny život, usmiala sa. Že si ani nepamätá, kedy sa naposledy milovali v spálni. Vraj je ich dom dosť veľký na to, aby použili fantáziu. Trvalo roky, kým sa rozhodli, že manžel sa definitívne presťahuje na noc do hosťovskej izby, ale už by nemenila. Ráno sa zobudí svieža, často sa šupne k mužovi pod jeho perinu, alebo on príde za ňou a frustrácia, s ktorou vstávala predtým, je preč. „Často som sa hodiny po tom, čo sme odišli z domu, s Ivanom nerozprávala. Bola som na neho napálená, že som od druhej nespala, aj keď on za to vlastne nemohol.“ Pamätám si, ako kolegyňa mojej mamy spomínala na už nebohého muža, ktorý nemohol v noci spávať. Varil si, čím byt o druhej v noci zamoril napríklad spáleným olejom. Zasvietil si lampu a hlasno prevracajúc strany čítal noviny, alebo si zapol televíziu, ktorú v spálni mali a ktorá ho napokon uspala. Tá kolegyňa nespala roky, ale roky zo spálne neodišla. Keď som sa jej pýtala prečo, povedala: „No veď, nemala som kam.“

Deti v posteli
Ďalším častým dôvodom – a dnes už aj moderným, je dieťa. Mnohé mamy volia spoločné spanie s bábätkom, často až do predškolského veku, otcovi je zrazu v posteli tesno alebo sa tam cíti byť navyše. Niektoré vzťahy takúto pauzu prežijú bez ujmy, iných to poznačí, intimita sa vytratí a z partnerov sa stanú partneri – v rodičovstve.

Skoré vstávanie
Moja známa Renáta spomína na to, ako vstával skoro ráno jej prvý manžel. „Večer si všetky drobné mince, ktoré mal vo vreckách, pekne vyložil na poličku nad posteľou a ráno, keď ja som ešte spala, si ich s veľkým hrmotom dával späť. Keď to potom zaklincoval zapínaním pracky na opasku, myslela som, že ho zavraždím...“

Všetko je veľmi individuálne
Psychológovia sa predbiehajú v zaručených tvrdeniach, ale tie si tak protirečia, že ťažko sa spoliehať na to, ktoré je správne. Niektorí dvíhajú varovný prst, že intimita nie je len sex, ale aj spoločné rozhovory v posteli, pritúlenie sa, nedbalý dotyk uprostred noci. Aj spoločné víkendové rána v posteli sú vraj dôležité, tie chvíle ešte pred tým, ako sa rozletia dvere a na posteli pristanú deti, alebo neskôr, keď vy otvárate dvere do izieb pubertálnych detí, aby už konečne vstali. Iní odborníci tvrdia, že všetko je to o nastavení dvoch ľudí vo vzťahu. Ak majú dosť vnemov lásky počas dňa, nechýba im nočná blízkosť.
Poznám ženy, ktoré spávajú v detských izbách, aby sa vyspali. Poznám také, ktoré spia so svojimi psami. Jedny sú šťastné, jedny menej. Tak si vyberte. Aj keď, mnohé tie, ktoré sa rozhodli spať v inej izbe bytu či domu ako ich muž, hovoria, že veľmi na výber nemali :-).

Co si myslia čitateľky o oddelených spálňach? 
Zuzana
„Naša dvojročná dcérka začala spávať celé noci až nedávno. Môj muž vstáva každé ráno do práce o piatej, malú vždy zobudil a potom bývala mrzutá, lebo inak spáva do siedmej, aj dlhšie. A povedzme si otvorene, aj pre mňa sú dve hodiny spánku ráno navyše výhra. Tak sme sa rozhodli, že skúsi spávať vedľa, a funguje to. Cez týždeň je vedľa, cez víkend spí s nami. Naša intimita sa tým rozhodne nevytráca, každý večer si pozrieme telku – teda až, kým chlap nezaspí :-). Ja si myslím, že intimita oddelenými spálňami len narastá. Chýbame si, tešíme sa na seba, je to také, ako by sme znovu spolu chodili. A cez víkend radostne spolu líhame do spoločnej postele.“

Anička 
Každého osobná vec, nemyslím si, že to znamená menej lásky alebo intimity, je to o dvoch ľuďoch a prioritách, keď sú praktickejší, tak uprednostnia oddelené spálne z rozumných dôvodov. Ale u nás iste nie. Spánok máme viac-menej synchronizovaný – keď som bola tehotná a chodila spávať skôr, on chodil so mnou a ráno sme boli superfit :-). Teraz trošku neskôr, lebo večery si robíme program a ideme spať spolu. Ani naša maličká nebola dôvodom na oddelené spálne – vstávali sme k nej obaja, buď na striedačku, alebo spoločne, našťastie, nebolo treba veľa a často. V každom prípade, s malou chcel v noci pomôcť, lebo pre nás nikdy nebolo „nech sa vyspí do práce“, keďže ja som vstávala k nej a do domácnosti a nemala kedy cez deň pospávať, oddychovať či kapriť na gauči, takže všetko rovným dielom.

Stanka 
Myslím, že je to každého vec, my spíme zatiaľ oddelene a vôbec to nenarušuje náš vzťah. Muž chodí spávať super skoro a je ranné vtáča, ja som úplný opak, takže spávam s našou dcérkou (girls power) a všetci sme šťastní a krásne vyspatí a reči typu, že to prečo a ako to môžeme, ignorujem... lebo môžeme a vyhovuje nám to, ale plánujem návrat do spálne RAZ :).

Mia 
Nijako sa nechcem nikoho dotknúť, ale my spíme spolu (24 rokov) a neviem si ani predstaviť, že by to bolo inak. Veď predsa v dobrom aj v zlom. Tak ako zdieľal on moje chrápanie, keď som mala choré hrdlo, a ja jeho chrápanie teraz, tak zdieľame aj intimitu, užívame si prítomnosť toho druhého. Niekedy, keď idem ja skôr spať, manžel ide so mnou a odíde, až keď zaspím, lebo sme jednoducho tak zvyknutí. Cítili by sme sa odcudzení a osamelí.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/poradna, menuAlias = poradna, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
16. apríl 2024 04:45