stretávka po rokoch
Zdroj: pixabay.com

Píbeh Jána: Stretnutie s láskou zo strednej mi zmenilo život

idnes. cz 27.07.2017, 14:35 Poradňa
Ján stojí pred ťažkým rozhodnutím: zostať so ženou, s ktorou to ako tak klape a 2 deťmi, alebo ísť za vášnivou, možno osudovou láskou zo strednej školy?

Vždy u mňa rozum víťazil nad srdcom. Tvrdo som na sebe pracoval, aby som sa dostal tam, kde som teraz. Zakolísal som len raz, pred dvadsiatimi rokmi, ale ustál som to. Potom druhý raz, ale to už sa mi stalo osudným. A vždy pri tom bola žena môjho života. Viem, že sa chovám ako blázon, ale s tým, čo teraz prežívam, si nedokážem poradiť. Mám 42 rokov, som úspešný a niekto by mohol povedať, že aj „za vodou“, ale citovo som na dne a neviem, čo s tým mám robiť. V rovnakej situácii som bol už pred mnohými rokmi, ale vtedy som bol ešte veľmi mladý a plný ideálov a predsavzatí. Naviac za mňa rozhodli rodičia a ja som sa podriadil. Teraz som na rozhodovanie sám...

Sľúbili sme si vernosť

So svojou prvou láskou som sa zoznámil prvý školský deň na strednej škole. Mal som pätnásť a po prvý raz som sa zamiloval. Bola krásna a mňa si vôbec nevšímala. Okolo nej sa motali všetci chlapci z triedy a ona z toho mala zábavu. Platonicky som ju miloval ďalšie dva roky. Videli sme sa každý deň, občas spolu aj prehovorili, ale ja som sa moc hanbil na to, aby som ju pozval rande. Bál som sa odmietnutia, obzvlášť keď som videl, že u nej nepochodili iný borci. A vtedy sa asi prvý raz prebudila moja vytrvalosť a ctižiadostivosť. Rozhodol som sa, že ju dostanem. Podarilo sa! Prvé rande síce bolo fiasko, koktal som, nevedel, čo povedať, ako sa správať, ale Jitka bola veľmi milá a chápavá. Vydržala so mnou aj druhé rande a potom to už išlo ako po masle. Zamilovaní až po uši sme boli obaja. Chodili sme spolu až do maturity. Ja som mal už odmalička nalinkovanú budúcnosť od rodičov, obaja úspešní lekári trvali na tom, že ich jediný syn pôjde v ich šľapajách. Mňa síce medicína nelákala, ale mal som hlavu na matematiku, čísla, zaujímal som sa tiež o ekonómiu, takže moja budúcnosť bola jasne daná. Vyštudujem v Prahe vysokú školu, otec mi zariadi stáže a raz budem úspešným vrcholovým manažérom. Nič som proti tomu nemal, ale bola tu aj Jitka a tá chcela zostať doma, ďalšie štú dium ju nelákalo a už vôbec nechcela odísť do Prahy. Skôr by sa vydala a mala deti. Ja som bol tak zamilovaný, že by som na to aj prikývol, ale rodičia ma vtedy dosť tvrdo „zrovnali.“ S Jitkou sme si sľúbili, že to zvládneme. Nezvládli sme a zhruba po roku a pol bol koniec. Jitka sa dokonca čoskoro po tom vydala a narodili sa jej dvojičky...

Manželka a rodina

Vyštudoval som a dostal svoju prvú pracovnú ponuku. V súčasnosti šéfujem vlastnej úspešnej exportnej firme a môžem povedať, že rodičia by na mňa boli pyšní. Horšie je to v osobnom živote. Pred pätnástimi rokmi som sa oženil. Zamilovaný ako kedysi do Jitky som nebol, ale mal som ju rád, potom otehotnela a deti som chcel vždy. Takže svadba bola logickým vyústením nášho vzťahu. Dnes máme deti dve, dievča a chlapca a ja ich naozaj milujem. Sú pre mňa všetkým. Aj keď mám na nich málo času, snažím sa im v tých chvíľach, ktoré spolu trávime, venovať maximálne. S manželkou je to horšie, náš vzťah je taký nijaký. Už dlhšiu dobu spolu skoro nespíme, ale ani sa nehádame. Sme k sebe zdvorilí, ako dvaja známi žijúci pod jednou strechou. Kvôli deťom chodíme občas cez víkendy spoločne na chatu, na výlety, v zime a v lete na dovolenku. Ale ináč si žijeme každý po svojom. O tom, že by sme sa rozišli, som ale nikdy neuvažoval.

Stretávka po rokoch

Všetko sa u mňa zmenilo minulý rok na jeseň, keď som sa konečne so spolužiakmi stretli po viac ako dvadsiatich rokoch od maturity. Pôvodne som si myslel, že ani nikam nepôjdem, ale zvedavosť nakoniec zvíťazila. Tiež som tajne dúfal, že stretnem Jitku. Veľa rokov sme sa nevideli, vedel som len, že sa rozviedla a že v meste, kde sme vyrastali má malú prosperujúcu cukráreň. Stretnutie s Jitkou ma doslova dostalo do kolien. Bola ešte krajšia než kedysi. A ja som sa po druhý raz zamiloval. Celý večer sme strávili spolu, rozprávali sme sa, spolužiaci si z nás uťahovali, že stará láska nehrdzavie. A mali pravdu. Od tej doby sa stretávame, voláme si, píšeme. Jitka je sama, deti už má veľké. Tak rád by som bol už iba s ňou, ale je tu veľa prekážok, ktoré tomu bránia. Moja firma, jej cukráreň, moja žena a deti. Vôbec neviem, čo mám robiť, svoju ženu nemilujem, nemal by som problém od nej odísť, ale sú tu tiež deti, ktoré by mi chýbali. A to ani nehovorím o peniazoch, ktoré by som musel manželke vyplatiť. Ale vzdať sa druhý raz Jitky už nedokážem. Ona všetko chápe, netlačí na mňa, ale je mi jasné, že jej časom rola milenky bude vadiť. Vadí to aj mne už teraz...

Názor odborníčky PhDr. Jany Dostálovej: Milý Ján! Otázkou je, nakoľko hrá rolu spomienkový optimizmus a láka vás chuť dávno zabudnutého a už raz ochutnaného ovocia. K Jitke sa viažu spomienky na obdobie, keď ste bol ešte mladý a bezstarostný, čo je doba, kedy musí vzťah vyzerať ináč, než v 42 rokoch. Naviac máte so ženou dve deti, ktoré ideálne potrebujú úplnú a harmonickú rodinu. Ak by vaše manželstvo bolo plné hádok a nenávisti, deti z neho rozhodne ťažiť nebudú. Avšak na takú drámu to u vás doma nevyzerá. Máva s vami hlas srdca, na druhej strane je vám pomerne jasné, že kontakt s deťmi by bol po rozvode výrazne sporadickejší, než doposiaľ a to aj v prípade striedavej výchovy. Otázkou je tiež, či by deti novú priateľku prijali, čo by mohlo nový vzťah zaliaty slnkom dosť zatieniť. Je ťažké byť na takéto rozhodovanie sám, odporúčala by som vám obrátiť sa na niektorú z partnerských poradní.

 

Horúce novinky

Nechajte si posielať emailom prehľad horúcich noviniek, nových trendov a chutných receptov.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.