Odkedy deti opravujeme a korigujeme ich výslovnosť, od akého veku si uvedomujú, čo od nich chceme?
V domácom prostredí by som odporúčala korigovať výslovnosť dieťaťa od cca 3,5 – 4. roku. Nenásilnou formou, samozrejme. Tak, že po dieťati zopakujme, čo povedalo, so správnou výslovnosťou a môžeme aj danú hlásku zvýrazniť. Ak je ochotné, môže po rodičovi aj opakovať, ak nie, nenútime ho. Nemalo by to veľký efekt. Ak si rodičia nie sú istí výslovnosťou dieťaťa, je dobré sa poradiť s logopédom. Určite ich usmerní a poradí, ako na to.
Existuje viacero efektívnych terapií založených na hre a počúvaní napríklad slov, ktoré sa líšia len jednou hláskou, tu je dôležité vedenie logopéda, ale deti pracujú s rodičmi doma.
Ktoré hlásky či slovné spojenia robia detičkám pri výslovnosti najväčšie problémy?
Najčastejšie je to výslovnosť sykaviek – hlások s, c, z a š, č, ž. Deti ich môžu do určitého veku zamieňať, ale ak to robia ešte aj po 4. roku, určite by som odporučila navštíviť logopéda. A aj vtedy, ak pri ich výslovnosti vkladajú jazýček medzi zuby.
Ďalej sú to hlásky L a R. Ich správna výslovnosť sa osvojuje až medzi poslednými, ale taktiež, ak ich dieťa ešte nevie správne vysloviť medzi 4. a 5. rokom, je dobré vyhľadať logopéda.
Často majú s čistou výslovnosťou problémy aj deti, ktoré nastupujú do školy. Má zmysel navštíviť logopéda? Dá sa nesprávna výslovnosť odstrániť aj v tínedžerskom veku?
Určite to má zmysel, dokonca by som to považovala za nevyhnutné. Problémy s artikuláciou sa totiž môžu neskôr odzrkadliť aj v škole, pri osvojovaní si pravidiel pravopisu a správnej techniky čítania. Nesprávna výslovnosť sa dá odstrániť v akomkoľvek veku. Klientmi sa môžu stať aj dospelé osoby. Ibaže čím je dieťa staršie, tým dlhšie sa nesprávna výslovnosť fixuje, a teda potrebuje väčšiu dávku motivácie. A práve tú často v tomto veku stráca.
Pokiaľ je dieťa malé, túto úlohu zastávajú rodičia. Oni musia s dieťaťom precvičovať úlohy, ktoré dostali od logopéda. Čím viac precvičujú, tým je efekt terapie lepší.
Čoraz viac detí vyrastá v dvojjazyčných domácnostiach alebo navštevujú jasle, škôlku s cudzím jazykom. Má to vplyv na výslovnosť slovenského jazyka?
Nemalo by to mať vplyv na výslovnosť ani na vývin reči. Bilingválne deti majú vo vývine reči a výslovnosti určité špecifiká, avšak ako dieťa rastie, dokáže bez problémov rozlíšiť jazyk prostredia a plynulo sa mu prispôsobiť. Ak sa aj vyskytnú problémy pri výslovnosti slovenského jazyka, terapia je rovnaká ako u monolingválnych detí.
Ak dieťa chodí do cudzojazyčnej škôlky, má sa doma s matkou rozprávať v materinskom jazyku alebo v cudzom?
Určite by som odporúčala materinský jazyk. Ak by sa rodič rozhodol používať iný jazyk ako materinský, mal by ho ovládať na úrovni rodeného hovoriaceho. Pre dobré osvojenie jazyka je nevyhnutné, aby dieťa prichádzalo do kontaktu s bohatou slovnou zásobou a so správnymi gramatickými konštrukciami, vďaka ktorým si buduje kvalitné jazykové zručnosti. Ak by rodič používal jazyk, ktorý nie celkom dobre ovláda, nemusí poskytnúť dieťaťu správne jazykové vzory. Do určitej miery sa môže používať v domácom prostredí jazyk škôlky alebo školy, spievať si pesničky, učiť sa riekanky, ale vo všeobecnosti by mali rodičia komunikovať s dieťaťom takým jazykom, ktorý ovládajú najlepšie.
Venujete sa aj problémom so zajakávaním? Ako vzniká a je ťažké sa ho zbaviť?
V rámci centra sa moje kolegyne venujú deťom so zajakavosťou. Intenzívne individuálne a skupinovo pracujú nielen s deťmi so zajakavosťou, ale tiež s ich rodičmi. V posledných rokoch je zajakavosť považovaná za neurofyziologickú poruchu so silným genetickým podkladom, z čoho vyplýva, že ide o celoživotný problém. Existuje však skupina detí v ranom veku, u ktorých prejavy zajakavosti odznejú. Napovedajú o tom aj čísla výskytu zajakavosti 5 % v detskom veku a dospelej populácii je to už len 1 %. Dnes sa dá určiť, u ktorých detí bude zajakavosť pretrvávať, avšak nevieme úplne predpovedať, ako sa bude naozaj zajakavosť vyvíjať u konkrétneho dieťaťa, keďže to závisí od mnohých skutočností.
Ak by som mohla odporučiť krásnu knihu preloženú už aj do slovenčiny, ktorá vysvetľuje nové pohľady na zajakavosť, poskytuje všetky potrebné informácie a je určená rodičom, starým rodičom a všetkým, ktorí sa stretávajú vo svojom okolí so zajakavosťou – je to knižka od P. Schneidera a A. Kohmäschovej Čo môžem robiť, ak sa moje dieťa zajakáva.