V živote nás azda najviac ovplyvňuje výchova rodičov. Ktoré obdobie života detí je najcitlivejšie a najviac nás formuje do života?
Vo odbornej literatúre sa spomína vek od 0 do 3 rokov, ktorý je kľúčový z hľadiska telesného, rozumového aj citového vývinu. Sociálne zručnosti zasa dieťa naberá najmä medzi 3. a 6. rokom života. Asi poznáte knihu Roberta Fulghuma Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole. Je to trochu nadsadené, ale vo svojej podstate pravdivé tvrdenie. Chcem však upozorniť na ešte skoršie, prenatálne obdobie, ktoré je takisto rozhodujúce pre zdravý vývin dieťatka.
Je dokázané, že priebeh gravidity má vplyv na narodené dieťa tak zo stránky fyzickej, ako aj psychickej. Vývin mozgu prechádza v tomto čase viacerými kritickými obdobiami, keď môže dôjsť k predráždeniu neurónov. Výsledkom je, že mozog dieťaťa je nadmerne vzrušivý, hypersenzitívny už od narodenia. Prejavuje sa to nepokojom, bábätko veľa plače a málo spí, má častejšie zažívacie problémy a v ďalších obdobiach môže mať problémy s koncentráciou pozornosti. Zdá sa, že takých detí sa rodí čoraz viac, pretože matkám počas tehotenstva chýba dostatok pokoja. Podľa nás je zbytočné a stresujúce aj príliš časté monitorovanie ultrazvukom, neustále testy a odbery, ktoré vyvolávajú nadmerný strach u budúcej rodičky. Matka a dieťa majú v tom čase prepojené energo-informačné polia a strach im obom škodí. Treba, aby sa o pokoj budúcej mamičky postaral aj otec.
V detstve zohrávajú rolu aj určité stereotypy, ktoré prevezmeme od rodičov. Aká je úloha matky pri výchove?
Matka má byť vzorom nežnej starostlivosti, citlivosti, trpezlivosti a prispôsobivosti. Ústrednú pozíciu matky, jej zjednocujúci a stmeľujúci charakter v rodine niektoré ženy zatiaľ nevedia oceniť, ako sa o tom presviedčame v praxi. Netušia, že predovšetkým od nich závisí, či z domova bude vyžarovať teplo alebo chlad.
Naším presvedčením je, že práve matka určuje, ako bude domov vyzerať, a to najmä zo stránky citovej a estetickej. Obraz ideálnej matky by sa dal vykresliť asi takto: mala by byť milujúca, schopná sebaobetovania a empatická. Pri výchove láskyplná, no pritom dôsledná, ak niečo dieťaťu sľúbi, mala by to splniť. Dôležité je nechať mu dostatok slobody, nebáť sa oň a dovoliť mu zažiť aj nepríjemné dôsledky svojich činov. Nie sme zástancami trestov, ale dieťa musí vedieť, že ak urobí niečo zlé, bude musieť znášať dôsledky konania a podľa možností to aj napraviť. Ak sa dieťa dostalo do situácie, ktorá je preň nová alebo ju nezvláda, matka by mu mala pomáhať a povzbudzovať ho, byť preň ostrovom istoty a bezpečia. Je však extrémne náročné naplniť takýto ideál, o tom niet pochýb.
Článok pokračuje na ďalšej strane