Žijeme rýchlo a pomerne hekticky. Ako to ovplyvňuje naše deti?
Súčasnosť vplýva na každého z nás, treba povedať, že na každého iným spôsobom. V porovnaní s minulosťou určite viac dostávajú zabrať zmysly a už od narodenia majú centrá v mozgu čo robiť, aby stíhali vyhodnotiť a spracovať všetky vonkajšie podnety pôsobiace na nervovú sústavu. Prirodzené svetlo nahradilo umelé biele, zvuky zvierat a prírody nahradil hluk dopravných prostriedkov, zvukových hračiek, množstva ľudí či médií. Kedysi boli deti viac v tichu, prírode a mali možnosť voľnej hry bez dozoru. Dnes majú program viac štruktúrovaný, riadený, les a lúky nahradili ihriská a detské kútiky.
Ako nás a deti zmenila rýchlosť doby?
Rýchlosť a pokrok ponúkajú instantné riešenia (na bolesť sú lieky s čo najrýchlejším účinkom, hlad zaženie fast food, osamelosť aplikácia). Mnohí chcú byť rýchlo úspešní, bohatí, šťastní, okamžite vyriešiť či zabudnúť na problémy. Už sa neponáhľame pred nebezpečenstvom, ale bežíme za úspechom. Pre pociťovaný nedostatok času sa mnohí ponáhľajú aj na dovolenke, zo zvyku. Možno sa niekomu zdá, že dnešné deti nedokážu udržať pozornosť a sú menej trpezlivé ako kedysi, no často je to dôsledkom odpozeraného vzoru zo strany netrpezlivých dospelých. Rodina a prostredie, v ktorom deti vyrastajú, predstavujú pre dieťa normu, čiže ak samotní rodičia majú množstvo povinností a snažia sa neustále všetko stíhať a s úsmevom zvládať, dieťa môže nadobudnúť pocit, že stále je nutné niečo robiť, ponáhľať sa, neustále niečo niekomu dokazovať.
Ako to teda vyzerá v praxi?
Ak je prioritou pre dospelých výkon, poslušnosť a ocenenie, môže nastať situácia, keď si deti budú myslieť, že musia v niečom vynikať. Taktiež sa môže stať, že nedostatok času vedie k nevedomému zanedbávaniu detí, čo mnohí vnímajú ako demokratickú či liberálnu výchovu. Je to o schopnosti dospelých odolávať tomu, čo je pre nich v danom momente jednoduchšie – deti túto schopnosť ešte len získavajú. To najrýchlejšie riešenie nemusí byť z dlhodobého hľadiska aj to najvhodnejšie. Ak napríklad pre nedostatok času dlhodobo nereagujeme na potrebu dieťaťa byť vypočuté, neprejavujeme dostatočný úprimný záujem, prestane nám časom o sebe hovoriť.
Kedy dieťa potrebuje našu pozornosť?
Už dojča od nás potrebuje okamžitú spätnú väzbu, reakciu na svoje konanie. Je žiaduce, aby tieto reakcie dostávalo od živej blízkej osoby (napríklad keď mamičky opakujú zvuky po bábätkách, hovoria akoby za dieťa v čase, keď ešte nerozpráva). Avšak aj moderné technológie ponúkajú rýchlu spätnú väzbu vo forme rôznych vizuálnych či zvukových odmien. Ak sa z občasného využitia telefónu v prípade nutnosti zabaviť na chvíľu dieťa stane bežná prax, ukrátime deti o najprirodzenejší spôsob učenia sa – sprostredkovane od blízkych osôb. Mnohí sa v dobrej viere pýšia technologickými zručnosťami ročných detí, no neuvedomujú si, že významnejšie míľniky v ich vývoji sú zanedbané, ako napríklad samostatná chôdza či nástup reči.
Článok pokračuje na ďalšej strane