Kto je Marek Herman?
Populárny český pedagóg, prednáša na univerzite v Olomouci a VŠE v Prahe. Zameriava sa najmä na výchovu detí do šesť rokov a zaoberá sa aj psychológiou sebapoznania. Je autorom bestselleru Najděte si svého marťana a momentálne vydáva svoju druhú knihu s názvom...
Sú dnešní otcovia malých detí iní, ako boli naši?
Áno, sú. Zmizli takí tí naozaj tvrdí a neprístupní chlapi, ktorí boli veľmi prísni a z ktorých išiel strach. Ten model je našťastie preč. Na scénu teraz prišiel neistý otec. Dnešní otcovia si často nevedia rady: boja sa prikazovať, boja sa zakazovať, boja sa zvýšiť hlas. Nevedia vyžadovať. Nie sú dôslední. Veľký problém je tiež to, že niektorí muži vôbec nedozreli, nie sú to chlapi, ale skôr iba veľké deti. Chcú sa hlavne baviť. Chcú si užívať. Nechcú záväzky. Hrajú sa na počítačoch, dnes hovoríme o generácii takzvaných nepoužiteľných mužov, ktorí trávia päť, desať, dvanásť hodín hraním hier a strieľačiek. Akoby cieľ života bol „uhrať sa na smrť“. Nevedia byť oporou pre svoju ženu. Sú menej spoľahliví. Dvadsiate storočie dokonca označujeme ako storočie zlyhania otcov a na začiatku tohto storočia to bohužiaľ pokračuje. Existujú, samozrejme, aj dobrí otcovia, správni chlapi, „bombarďáci“, ale je ich málo. Veľmi málo.
Majú to dnešní otcovia jednoduchšie alebo zložitejšie?
Majú to oveľa zložitejšie. Predtým bol život drsný, ale bol prehľadný a jednoduchý, človek sa v ňom lepšie vyznal. Keď ste sa pred dvesto rokmi narodili do rodiny, tak bolo jasné, čo vás čaká a ako prežijete svoj život. Stačilo sa pozrieť na otca a na dedka a mali ste hneď jasno, ako to s vami bude o dvadsať, tridsať rokov. To už dnes neplatí. Žijeme síce v pohodlí a nadbytku, takže život je ľahký, zato je však neuveriteľne chaotický, je ťažké sa v ňom vyznať. Napríklad 70 percent zamestnaní, ktoré budú dnešní prváci robiť, ešte neexistuje. Ako mám na to svojho syna pripraviť? Svet sa nám doslova mení pred očami. Sme zahltení informáciami, ktoré si často protirečia. Sme odpojení od širšej rodiny, deťom chýba babka a dedko, sú väčšinou ďaleko, pritom kedysi vo výchove dosť pomáhali. Tiež sme odpojení od prírody, dnešné deti takmer vôbec nechodia samy von. Partia detí pobehujúcich vonku, to bola predsa skvelá výchova! Dnešné deti namiesto pobehovania vonku trávia čas pri počítačoch a sú od nich často závislí. Prevažná väčšina detí rozumie počítačom lepšie než ich rodičia. To je tiež veľká zmena, pretože kedysi to bolo naopak: rodičia ovládali nástroje a učili to deti. Ďalšia vec je, že sa dramaticky premenila pozícia dieťaťa v rodine, patrí mu miesto na tróne: dieťa ako malý boh, ktorý ovláda rodinu, to je šialený kotrmelec! Nie je to predsa tak dávno, keď sme boli v opačnom extréme a dieťa neznamenalo v podstate nič, bezcenná položka. Pred stopäťdesiatimi rokmi bola napríklad úmrtnosť detí do desať rokov na úrovni 60 percent. Viete si predstaviť, že by ste dnes ako mama mali desať detí a viac-menej by ste počítali s tým, že šesť z nich pochováte? Vtedy musela mať rodina úplne iný prístup k bolesti, chorobám, smrti. K tomu si pripočítajte chudobu, takže permanentný hlad a zima. Život bol z dnešného pohľadu nepredstaviteľne drsný a čeliť tomu všetkému učil svoje deti otec. Svojou prísnosťou, svojimi nárokmi. Deti bežne pracovali desať, dvanásť hodín denne. Dnešné nemajú oproti tomu zasa vôbec žiadne povinnosti. Zato majú milión práv. A otcovi za zadkom často stojí jeho žena a stráži, či je na ich malú dostatočne nežný a či jej dosť často hovorí, že ju má rád. A teraz sa v tom všetkom vyznajte. Dnešní otcovia to skrátka majú oveľa zložitejšie, než to bolo kedysi.
Venujú sa otcovia súčasných malých detí svojim deťom viac, ako sa nám venovali naši?
Myslím, že áno. Zoberte si iba, koľko mužov sprevádza ženu pri pôrode. Dokonca hovoria o tom, ako im to zmenilo život. To nikdy predtým nebolo. Vidím dnes vo výchove dva extrémy: na jednej strane deti, ktoré ich rodičia zahlcujú absolútnu starostlivosťou a preháňajú to. Majú strach, aby sa na toho ich miláčika náhodou niekto škaredo nepozrel a z každej maličkosti robia vedeckú konferenciu alebo tretiu svetovú. Títo rodičia pritom kladú na svoje deti zároveň drsné nároky. Niekedy to už ani nevyzerá ako výchova, ale skôr ako štvanie divej zveri: známky v škole, krúžky, cudzie jazyky, športy, ten tlak je strašný. No a na druhej strane vidím deti, ktoré sú úplne zanedbané – rodičia ich doslova odkladajú k tabletom a telefónom. Sú také ubité, unudené, nič ich nebaví, tučnejú, hlúpnu, hrubnú. A do toho všetkého dnešní rodičia ešte trávia príliš veľa času v práci. A majú potom z toho dôvodu výčitky svedomia. Riešia to často peniazmi, svoje deti si jednoducho kupujú. Ale ono je to s tým otcom a časom pre deti vlastne všetko inak.
Ako?
U otca nejde ani tak o to, koľko času venuje deťom, ale aký je ten čas kvalitný. A neberte to ako frázu, prosím. Muž totiž pracuje s časom úplne inak než žena. Mama funguje v detskom svete, v tzv. dlhých časoch. Od rána do večera. Je stále niekde okolo. A deti tiež čakajú, že mama bude stále doma. Oproti tomu otec pracuje s časom v krátkych dávkach: objavuje sa a mizne. Veľkú časť dňa je mimo domu, a keď príde, venuje sa deťom rýchlo, intenzívne a krátko. A deti s tým nemajú problém. Takže otázka naozaj nie je, či by mal otec tráviť s deťmi viac času, ale ako kvalitný ho urobí. Najlepšie je, keď spolu budú niečo robiť. Niekedy stačí, keď deti len tak pozerajú, čo otec robí, keď sa okolo neho motajú. Otec sa má detí tiež pýtať, čo sa v priebehu dňa naučili, ako sa im darilo. A má im konkrétne povedať, čo sa mu na tom páči a čo nie. Práve toto je veľmi dôležité: pohľad otca na to, čo som robil, a jeho konkrétne hodnotenie. Otec je vlastne taký sústružník, ktorý opracováva, orezáva, pýta sa. A ak toto vie, tak stačia veľmi krátke časy. Niekedy iba pár minút denne.
Takže nepotrebujeme pol dňa v akvaparku, kino, zoo a desať zmrzlín?
Nepotrebujeme! Otec si vždy musí postrážiť, aby sa z neho nestala „cirkusová atrakcia“. Pretože v niektorých rodinách to prebieha presne tak, ako to opisujete: poobede výlet na bicykli, potom zmrzlina, zoo, bazén, večer si objednáme pizzu a hráme hry. Ohňostroj zábavy. To nie je na nič dobré. Dieťa potrebuje v dobrom zmysle slova obyčajný život. Praktické návody, ako si poradiť so záťažou, s výkonom, prekážkami, hlúpymi ľuďmi. Potrebuje sa naučiť čeliť životu. Takže je dobré, keď robíme spolu veci, ktoré patria do bežného obyčajného života. Nie je nič lepšie, než keď deti môžu byť s otcom napríklad na záhrade a pomáhajú mu rezať drevo a nosia jablká do pivnice.