Na prvé dieťa sa pár väčšinou veľmi teší a ani mu nenapadne, že by sa vzťah mohol po pôrode zmeniť k horšiemu. Prečo sa to deje?
Stáva sa to často, lebo ľudia majú predstavu, že dieťa im naplní život, vzťah sa zlepší a dostane nový rozmer, je to spoločný veľký projekt. Málokto z nás si ešte pred tým uvedomí, že mať dieťa znamená aj mať veľa starostí. Prináša do rodiny nové podnety, problémy a aj veľa stresu. Výskumami je dokázané, že po pôrode vzrastá deficit spánku a ľudia zaťažení nedostatkom spánku trpia až 91-percentnou stratou svojej schopnosti regulovať silné emócie v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá deficitom netrpela. Nie je teda žiadnym prekvapením, keď za týchto podmienok dochádza v domácnosti medzi manželmi k častým hádkam. A to je len jeden z faktorov.
Týka sa spánkový deficit aj mužov, alebo len matiek?
Muži, samozrejme, taktiež trpia spánkovým deficitom, najmä ak sa o rodičovské povinnosti delia s matkou. Niekedy sa muž tvári, že sa ho to netýka a ide si napríklad ľahnúť inde. A nejde iba o spánok, niektorí muži sa správajú, akoby sa ich narodenie dieťaťa až tak netýkalo a na svojom „starom“ živote nemienia nič príliš meniť – stále chodia pravidelne do posilňovne, neskoro sa vracajú z práce, aj keby nemuseli, a odrazu sú obaja inde... Určite je pre vzťah lepšie, keď problémy spojené s narodením bábätka zdolávajú rodičia spolu. Je síce pravda, že muž ráno vstáva do práce a potrebuje sa vyspať, ale aj mama vstáva a byť celý deň s bábätkom je rovnako náročná práca. Všetko je oveľa ľahšie, ak sa práca okolo dieťaťa môže rozdeliť medzi dvoch ľudí. Práve to, že obaja partneri prechádzajú transformáciou na rodiča spoločne, je jedným z najsilnejších faktorov toho, že úspešne prekonajú aj krízy, ktoré prináša obdobie po pôrode.
Nie je to však vždy iba vina mužov, niekedy sú „premotivované“ aj matky...
Áno, sú aj ženy, ktoré materstvo pohltí natoľko, že muža k dieťaťu ani nechcú pustiť a ten sa potom môže cítiť odstrčený. To je určite ďalší extrém a muž by mal o svojich pocitoch so ženou komunikovať. Vo svojom okolí vidím množstvo mužov, ktorí sa chcú starať a aj starajú o svoje deti rovnocenne. Tak ako v oblasti zrovnoprávňovania žien si myslím, že potrebujeme zrovnoprávniť mužov v starostlivosti o deti. Muž na materskej je stále považovaný za akúsi raritu, a väčšinou sa to deje iba vtedy, keď žena v rodine zarába viac. Čo ak sami muži chcú s deťmi byť dlhšie ako dve hodiny večer pri ukladaní do postele? Viem si predstaviť, že je pre nich samých veľmi ťažké byť so svojimi deťmi len niekoľko hodín do týždňa.
Muži na materskej, to je kontroverzná téma. Čo si myslíte o tomto fenoméne vy?
Dieťa potrebuje vo svojom živote jednu stabilnú láskyplnú osobu a od určitého veku dieťaťa je podľa mňa jedno, či je to muž alebo žena. Ak takýto model rodiny neprekáža rodičom a je to pre nich finančne oveľa výhodnejšie, prečo nie? Máme akési zažité vzorce a podliehame kultúrnym tlakom, ktoré tvrdia, že žena má byť doma s dieťaťom a muž zarábať peniaze. Dnešná doba je však úplne iná ako tá spred tridsiatich rokov.
Dá sa percentuálne vyhodnotiť, o koľko sa vzťah po narodení dieťaťa zhorší?
Uznávaný americký molekulárny biológ a populista John Medina tvrdí, že kvalita spolužitia v prvom roku po narodení prvého dieťaťa klesá až o 47 – 60 percent. Počas týchto prvých 12 mesiacov skóre v indexoch nepriateľského správania partnerov vyletí k nebu ako raketa.
To je naozaj alarmujúce číslo! Čo všetko vplýva na zhoršenie vzťahu?
Už som spomínala spánkový deficit. Keď sme nevyspatí, sme podráždení, prchkí, agresívnejší a máme úplne iné reakcie, ako keď sme oddýchnutí. Platí to rovnako pre mužov aj pre ženy. Ďalej je to strata sociálnych kontaktov. Kedysi, keď fungoval model viacgeneračného žitia, starostlivosť o dieťa sa prirodzene rozložila na viac osôb – babku, tetu, sestru... – a aj keď muž nebol doma, žena sa necítila až taká osamotená a totálne zamestnaná iba dieťaťom. Dnešnej matke často celý deň nemá kto bábätko ani na chvíľu podržať, aby si išla napríklad umyť vlasy. Je úplne izolovaná od možnej pomoci. Vybrali sme si to však sami, pretože dnešný trend je sťahovať sa z bydliska stovky kilometrov za prácou, s rodičmi dnes pod jednou strechou nechce žiť nikto. Kedysi bola výchova v širšej komunite úplne normálna a malo to svoje výhody. Ďalším faktorom, ktorý prispieva k zhoršeniu vzťahov, je depresia, ktorá často trvá aj dlhšie ako iba pár dní po pôrode a môže sa týkať aj muža.
Sú však aj maminy, a také mám okolo seba i ja, ktoré odmietajú pomoc, aj keď sa im núka, lebo sa chcú o svoje dieťa starať len ony a myslia si, že nikto iný by to ani na chvíľu lepšie nezvládol.
Voláme to „helikoptérové“ rodičovstvo. Takéto mamičky majú potrebu každú minútu svojho dieťaťa riadiť a ovládať. Treba si však uvedomiť, že materstvo nie je o tom, že ste otrokom dieťaťa. S dieťaťom treba vedieť byť, ale treba ho vedieť aj pustiť, samozrejme, ak neriešime chorobu alebo napríklad separačnú úzkosť, keď dieťa mamu naozaj potrebuje. Niekedy sa však táto „separačná úzkosť“ týka skôr matiek, ktoré majú problém vyrovnať sa s tým, že sa im dieťa vzďaľuje. Celé materstvo už od počatia je však o postupnej separácii – od pôrodu cez odstavenie od dojčenia, prvé kroky, nástup do škôlky, potom do školy, až jedného dňa odíde z domu. So svojím dieťaťom sa lúčime každý deň na väčšiu vzdialenosť.
Na jednej strane sa teda sťažujeme, že nám nemá kto pomôcť, na druhej strane si mnohé matky myslia, že starostlivosť o ich dieťa nezvládne nikto lepšie než ony.
Myslím si, že to má súvis aj s tým, že tak ako všetko v dnešnej dobe, aj materstvo je zamerané na výkon a na ženu je vyvíjaný tlak, aby bola dokonalá mama, skvelá a krásna partnerka, navyše je schopná aj zarobiť peniaze, a bola by teda „hanba“, keby priznala, že občas potrebuje pomoc.
Veľa párov si myslí, že ak im to škrípe, pomôže im splodiť dieťa...
Ľudia v prvom rade fakt neočakávajú, že by sa niečo také mohlo stať, predsa príchod dieťaťa do rodiny je považovaný za radostnú udalosť, ktorá má pár stmeliť. No ak mal pár nejaké vzťahové problémy pred pôrodom, tak sa po narodení ešte zhoršia. Preto sa nikdy nesnažte vzťahové problémy riešiť dieťaťom.
Stáva sa každému, kto má prvé dieťa, že sa jeho vzťah v prvom roku výraznejšie zhorší, alebo majú k takémuto zhoršeniu skôr sklony prvorodičia vyššej vekovej kategórie či, povedzme, s istými povahovými črtami?
Stotožňujem sa s názormi amerických psychológov Johna Gottmana a jeho ženy Julie, ktorí dlhodobo skúmajú šťastné páry a napísali na túto tému niekoľko kníh. Tvrdia, že je mýtus, že sa vzťahy rozpadajú na základe povahových čŕt. Je to skôr o vôli niečo s tými rozdielmi robiť a snažiť sa ich zladiť. Je normálne, že partner je iný ako ja, má iné zvyky a na veľa vecí iný názor. Vyrastal totiž v inom prostredí a formovali ho iné veci. Pre niečo sme si ho však vybrali a vybrali sme si ho aj s tými vecami, v ktorých sa nezhodujeme. Treba to brať, ako to je, nevyčítať, nekritizovať. Nikto sa totiž necíti komfortne pod neustálou paľbou kritiky, pretože tak problémy len eskalujú. Nesnažte sa svojho partnera zmeniť, ale skôr sa vyrovnať s jeho odlišnosťami. To môže byť pre vás aj obohacujúcejšie.
Aké sú podľa vzťahových psychológov problémy, pre ktoré sa pár háda?
Poriadok v domácnosti, názor na výchovu detí a sex.
Sex, to je asi téma, ktorú rieši veľa párov s malým dieťaťom. Žena je unavená po celom dni a nechce sa jej, muž sa na to začne po istom čase sťažovať, to je bežná story.
Súvisí to, ako ste povedali, s vyčerpaním ženy, no úlohu pri znížení libida zohrávajú aj iné faktory. Žene sa v tehotenstve zmení telo, nemusí sa už cítiť taká atraktívna, môže sa hanbiť. Zmena hladín hormónov má na chuť na sex tiež veľký vplyv. Príroda to zariadila tak, že nám klesnú pudy, aby sme zostali pokojnejšie a menej agresívne, a týka sa to aj mužov. Aj im sa na chvíľu po pôrode svojej ženy zmenia hormóny. Vo svete zvierat je to tak, že samcom sa po pôrode mláďat zníži hladina testosterónu v krvi, aby nebol agresívny k mláďaťu. O pár mesiacov by sa však všetko malo dostať do pôvodného stavu. Ak sa tak stane len u muža, môže byť z toho frustrovaný a začať na ženu robiť nátlaky. To však nie je správna cesta. Ak chce zlepšiť sexuálny život, mal by najskôr zlepšiť celý vzťah, to hlboké priateľstvo, na ktorom by mal vzťah stáť. Treba prísť na to, prečo sa stalo, že si už nepotrebujeme prejavovať náklonnosť, že sa odcudzujeme. Treba sa na seba opäť napojiť, prejavovať si lásku malými dobrými skutkami... vziať partnerku na koncert skupiny, ktorú má rada, pekne sa obliecť a ísť do divadla, uvariť partnerovi kávu a priniesť mu ju do postele... Ak jeden urobí zopár aktov, je pravdepodobné, že sa ten druhý chytí. Kvalita sexuálneho života je odrazom celého vzťahu. Ak je jeden z partnerov nespokojný, netreba sa trápiť v tichosti, ale otvoriť túto tému s partnerom a spoločne hľadať možnosti.
Kedy sa dá povedať, že vo vzťahu nastala kríza?
Keď majú obaja pocit, že ich problémy sú vážne a keď už sa žijú paralelné životy a vo vzťahu sa cítite osamelo. Vtedy je naozaj už najvyšší čas začať chodiť do poradne a nie je to žiadna hanba. Mnoho ľudí na Slovensku má ešte stále v súvislosti so psychoterapiou predsudky. Niekedy však nestačí prísť dva-, trikrát, ale treba chodiť aj rok. A niekedy sa stane, že sa po párovej terapii slušne rozvedieme. Aj také veci sa stávajú a niekedy je to nevyhnutné, ak niekto z partnerov doslova trpí. Ja si však myslím, že dlhodobé partnerstvá majú zmysel a často si až po rozvode ľudia uvedomia, o čo vlastne prišli.
Prečo si myslíte, že dlhodobé partnerstvá majú zmysel?
Deti rodičov, ktorí žijú v harmonickom vzťahu, lepšie prospievajú, ľudia v dlhodobých vzťahoch sú šťastnejší, majú pocit bezpečia a dokonca lepšiu imunitu. Ak sa rodičia rozvedú, zostane zranená dušička dieťaťa a rodič si aj tak nakoniec nájde niekoho, s kým rieši podobné problémy. Vymení len jeden balík problémov za iný, pretože dokonalý partner neexistuje. Samozrejme, nehovorím o prípadoch, keď je v hre alkohol, domáce násilie a podobne.
Prvý rok po narodení prvého dieťaťa je to teda pre väčšinu párov „masaker“. No onedlho sa rozhodnú pre ďalšie. Zvládajú ľudia druhé, tretie dieťa lepšie?
Prvý rok je skutočne rizikový rok, ktorý treba zvládnuť. Treba si pripustiť, že toto rieši skutočne väčšina párov a situácia sa postupne zlepší, postupne sa na zlé veci zabudne a rodičia si povedia, že pre svoje dieťa chcú súrodenca, a tak sa na to dajú opäť. Mnoho párov však zažije takú veľkú krízu, že keď ju prežijú, na druhé dieťa si už netrúfnu. Treba si ujasniť priority – ako veľmi chcem pre svoje dieťa súrodenca, ako veľmi nás ďalší potomok emočne nasýti a či sme ochotní a pripravení na to, že to so vzťahom môže opäť trochu zamávať.
Čo by ste poradili manželom, ktorí akurát takouto krízou prechádzajú?
Nielen komunikácia je to, čo vzťah zachráni, ale je to skôr „vyladenie“ sa na partnera – dávať vzťahu a partnerovi nejakú váhu, aby cítil, že je pre mňa ten najdôležitejší. Nájsť rovnováhu medzi tým, aby sme zostali sami sebou a starali sa o seba, a rovnako aj o partnerstvo a rodinu. V neposlednom rade zvažujte aj pomoc zvonku – kvalitná psychoterapia je niečo, čo vám môže pomôcť prekonať krízu a naštartovať ozdravné procesy v rámci vzťahu.
