Psychologička Ivana Čergeťová.

archív Ivany Čergeťovej

Prečo sa mnohé ženy cítia zvláštne alebo trápne, keď idú samy do reštaurácie, kina či na kávu, hoci na tom nie je nič zvláštne?

Nie je to precitlivenosť, ale dobre zmapovaný jav. Štúdie preukázali, že ľudia sa cítia blokovaní vykonávať tzv. aktivity pôžitku osamote, najmä ak sú na pozorovateľnom mieste alebo môžu byť pozorovaní ostatnými, pretože očakávajú negatívne úsudky. Nebojíme sa teda samotnej večere, ale toho, ako si publikum vysvetlí, že jeme sami, keďže niektoré spoločenské aktivity sú spoločensky kódované ako párové aktivity.

Máme ako ženy väčšiu potrebu pôsobiť spoločensky zapojene a môže byť aj preto predstava, že sedíme niekde samy nepríjemnejšia?

Neexistuje priamy experiment alebo štúdia, ktorá by takýto rozdiel potvrdzovala. Máme však overené faktory, ktoré tento mechanizmus u žien zosilňujú, ako je sebaobjektivizácia u žien, ktorá je paradoxne výraznejšia v krajinách s vyššou rodovou rovnosťou. Druhým faktorom sú rodové role, ktoré predpokladajú, že byť s niekým je súčasť sociálnej kompetencie ženy.

Ženy, ktoré jedia samy v reštaurácii, často bojujú s pocitom hanby.

Dreamstime

Prečo máme niekedy pocit, že keď sme samy, ostatní si to okamžite všimnú a premýšľajú, prečo nemáme nikoho so sebou?

Ide o klasický „spotlight effect“, ktorý popisuje mechanizmus, ako ľudia systematicky preceňujú, do akej miery si ostatní všímajú ich konanie a vzhľad. Tento mechanizmus je egocentrická chyba úsudku, kde sa ukotvíme vo vlastnom životnom prežívaní a potom ho nedostatočne korigujeme smerom k perspektíve ostatných. Čiže keď je pre mňa samota 100 % prítomná v mojom živote, automaticky predpokladám, že je viditeľná aj pre ľudí pri vedľajšom stole, ktorí sa v skutočnosti venujú vlastnej téme a vlastnému rozhovoru.

Je tento pocit spojený aj so stereotypom, že žena by mala mať stále spoločnosť?

Áno, avšak neostala by som len pri stereotype, pretože tu hovoríme aj o prežívaní pocitu bezpečia. Žena vo verejnom priestore nerieši len to, ako pôsobí, ale aj kto ju môže osloviť a ako bude danú situáciu riešiť, čo je odlišná kalkulácia situácie v porovnaní s mužom a odráža reálnu skúsenosť.

Prečo je pre niektoré ženy oveľa nepríjemnejšie ísť samy na večeru alebo do kina než napríklad samy nakupovať? Čo robí tieto situácie psychologicky náročnejšími?

Rozhoduje rozdiel medzi pôžitkovou a účelovou aktivitou. Nakupovanie má legitimizujúci účel. Ste v pohybe a každý prípadný pozorovateľ vás vidí pár sekúnd, takže z toho nič nevyvodzuje. Reštaurácia je presný opak. Sedíte, ste tam hodinu, publikum je stabilné, aktivita slúži čisto potešeniu a pri stole je prázdna stolička ako viditeľný dôkaz. Kino alebo divadlo má navyše najnáročnejšiu fázu čakania vo foyer bez akejkoľvek úlohy, pretože po zhasnutí svetiel problém prakticky zmizne.

Pocit trápnosti sa dostavuje aj vtedy, keď samy ideme do kina.

Dreamstime

Môžeme mať napríklad pocit, že žena sediaca sama v reštaurácii pôsobí osamelo, hoci to vôbec nemusí byť pravda?

Presne to je jadro tejto témy a výskum ukazuje, že ide o dvojitý omyl úsudku. Pozorovatelia si domýšľajú príbeh, ktorý nemajú ako overiť, a samotné ženy túto situáciu zveličujú. Ľudia totiž výrazne preceňujú, nakoľko pôžitok z takejto aktivity závisí od prítomnosti spoločníka. V prípade, ak človek vníma situáciu ako slobodné rozhodnutie, tento negatívny efekt sa znižuje. Rozdiel medzi „nemala som s kým ísť“ a „rozhodla som sa ísť sama“ nie je iba kozmetický.

Ak sa žena chce naučiť byť sama bez pocitu trápnosti, ako by mala začať? Dá sa to natrénovať?

Áno a najlepší overený postup je postupná expozícia formou behaviorálneho experimentu, teda nie „prekonaj sa a vydrž“, ale vopred pripravený scenár a plnenie jeho krokov. Súčasťou takejto aktivity je postupné vypúšťanie tzv. bezpečnostného správania, napr. ako je mobilný telefón ako štít. Taktiež je vhodné situáciu rámcovať ako vlastnú voľbu a vopred si vybrať podmienky, teda do akej reštaurácie pôjdem a rezervovať si konkrétny stôl.

Čo konkrétne môže žena urobiť vo chvíli, keď sedí sama v reštaurácii alebo čaká sama v kine a začne mať nepríjemný pocit, že ju všetci pozorujú?

Najúčinnejší krok je presunúť pozornosť a zadať si konkrétnu úlohu, nájsť detaily v miestnosti, ktoré môžeme potom niekomu opísať, vnímať chuť jedla či kvalitu priestoru, počítať ľudí v priestore či dýchanie s predĺženou výdychovou fázou počas 2 - 3 minút. Rovnako je dôležité si povedať, čo je cieľom tejto aktivity a či sa mi to darí plniť a zostať v kontakte s ľuďmi.

A ako v týchto chvíľach môžeme pôsobiť sebavedomo?

Z výskumov vieme, že tzv. „power positions“ nemajú preukázateľné účinky. Navonok ľudia čítajú najmä plynulosť správania, pohľad, ktorý neuhýba, tempo bez ponáhľania, jasnú objednávku bez ospravedlňovania sa a rozhodnutie sedieť tvárou do priestoru, nie chrbtom. Avšak, čo je dôležité si uvedomiť, je fakt, že sebavedomie nie je to, čo predvádzate publiku, ale výsledok toho, že ste prestali predpokladať, že nejaké publikum máte.

Pri nakupovaní však pocity trápnosti nezažívame.

Dreamstime

Spánok

Začneme hneď tým, že na vaše chute má vplyv vo veľkej miere aj to, či sa cítite fit, alebo ste neustále unavení. Ak dlhodobo podceňujete spánok, potom sa nečudujte, že počas dňa potrebujete rýchlu energiu v podobe sladkostí. Nedostatok spánku má vplyv na celkové fungovanie mozgu a tiež hormónov, ktoré okrem iného regulujú aj hlad. Mozog následne túži po tom, aby ste mu dopriali dopamín. Jedlo, najmä to sladké, alebo nezdravé, je rýchla cesta ako ho uspokojiť. Dbajte na dostatočnú spánkovú hygienu, odchádzajte do postele v rovnakom čase a snažte si dopriať výdatný,  aspoň sedem hodinový spánok. Veľmi dobre na celkové fungovanie organizmu pôsobia aj krátke pauzy počas dňa. Ak máte možnosť zdriemnuť si aspoň na desať minút, určite ju využite. Aj takýto krátky oddych bude mať na vás blahodarný účinok.

Bielkoviny sú základ

Podľa odborníkov je viac než len dôležité práve to, akým jedlom začnete svoj deň. Ak automaticky siahate po sladkých cereáliách, croissante či iných maškrtách, potom vaše telo bude túžiť po ďalších sladkých jedlách. O to viac, ak v raňajkách chýbajú proteíny. Raňajky, v ktorých je dostatok bielkovín zvyšujú pocit sýtosti a zároveň znižujú chuť na sladké počas dňa. Dôležité je, aby vaše raňajky neobsahovali len sacharidy a navyše množstvo cukru. Ak si predsa len chcete dať croissant, doplňte ho tvarohom, alebo gréckym jogurtom s ovocím. Uvidíte, že zmena sa dostaví a vy nebudete celý deň rozmýšľať nad tým, čo by ste ešte zjedli...

Počkajte

Ak vás chytí chuť na sladké, nesiahajte po ňom hneď. Odborníci tvrdia, že niekedy stačí pár minút počkať a chuť častokrát odíde sama. Skúste najskôr len rozlišovať, či ide skutočnú chuť, alebo si chcete dať sladkosť len zo zvyku. Údajne stačí počkať desať minút na to, aby ste sa tejto chuti zbavili. Veľakrát pomôže aj zmena činnosti. Postupne tak cielene odkladáte to, že si sladkosť dáte, až napokon na ňu prestanete mať chuť, alebo chuť jednoducho klesne. Chute dokážu odísť rovnako rýchlo, ako prišli. Chce to len tréning a pevnú vôľu. Dá sa to a odmenou vám bude nielen strata kilogramov, ale aj zdravé telo.

Čo je Kakebo?

Kakebo môžeme voľne preložiť ako účtovnú knihu pre domácnosť. Táto metóda vznikla už začiatkom 20. storočia v Japonsku a jej cieľom bolo v prvom rade zistiť, na čo utrácate svoje zarobené peniaze. Zároveň vás núti mať podrobný prehľad nad výdavkami a v neposlednom rade vás učí šetriť. Nepotrebujete k tomu nič viac ako zošit, pero a pár minút denne.

Začnite čo najskôr

Začať môžete hneď, alebo si nájdite termín, ktorý vám najviac vyhovuje a urobte si stručný prehľad toho, aké máte príjmy, pravidelné výdavky a cieľovú sumu, ktorú chcete ušetriť. Výdavky rozdeľte na štyri základné skupiny. Prvú z nich by mali tvoriť nevyhnutné výdavky. Sú to potraviny, výdavky spojené s bývaním, dopravou, základná drogéria, ale napríklad aj lieky. Druhou skupinou sú voliteľné výdavky, ktoré k životu nevyhnutne nepotrebujete, ale veci s nimi spojené máte radi. Tieto výdavky zároveň môžete obmedziť, alebo ich úplne vypustiť. Nákupy oblečenia, návštevy reštaurácii či kaviarní. Ak chcete ušetriť, obmedziť tieto výdavky by malo byť najjednoduchšie. Alebo? Treťou kategóriou je zábava. Vzdať sa úplne toho, čo máte radi nie je vždy najrozumnejšie riešenie, ale podobne ako v predošlom prípade si možno môžete z času na čas niečo odpustiť a nemusíte vidieť každý koncert, nový film v kine či divadelné predstavenie. Rovnako tu spadajú aj výlety. Určite sa nevzdajte všetkého čo máte radi, len to napríklad rozložte s rozumom na niekoľko mesiacov, alebo si vyberajte len to, kam vás to ťahá zo všetkého najviac.  Poslednou skupinou sú nečakané výdavky. Na tie by ste tiež mali byť pripravení a mať prípadnú finančnú rezervu. Opravenie spotrebičov, auta, extra peniaze na darčeky, alebo poplatky za lekárov, extra zdravotnú starostlivosť, prípadne pomôcky, alebo špeciálne lieky. Akonáhle budete mať prehľad v týchto pomyselných priečinkoch, položte si štyri otázky:

1. Koľko peňazí mám k dispozícii? Odpoveď získate, keď od svojho príjmu odpočítate pravidelné výdavky.

Koľko chcem ušetriť? Určite si konkrétnu sumu, ktorú chcete ušetriť. Pravidlom je, že by mala byť reálna, aby ste tento cieľ vedeli aj naplniť.

Koľko míňam? Majte detailný prehľad o tom, za čo a koľko peňazí míňate. Áno, zapisujte si aj dvojeurové položky. Jednoducho všetko.

Ako sa mi darilo? Štvrtou otázkou vyhodnotíte to, ako sa vám darilo. Získate tak detailný prehľad, kam ste svoje peniaze posunuli.

Dôležité uvedomenie

Kakebo nie je žiadna zázračná technika, vďaka ktorej zrazu zbohatnete, alebo ušetríte. Je to však spôsob, ktorý vás nabáda k uvedomeniu si vlastného správania. Veľakrát malé výdavky vôbec nevnímate, no na konci mesiaca môžu tvoriť sumu, ktorá už nie je taká zanedbateľná, ako sa na prvý pohľad zdá.

Čo to je?

Menštruačná huba sa dá pokojne prirovnať k tampónu. Má dobré absorpčné schopnosti, zavádza a používa sa rovnako ako tampón, ale je o niečo mäkšia. Spoľahlivo zadrží krv a vy sa vďaka tomu počas svojich dní budete cítiť pohodlne. Môžete si vybrať z dvoch typov, prvým je prírodná menštruačná huba, ktorá sa získava z morských húb. Druhý typ je syntetická menštruačná huba, ktorá sa vyrába zo zdravotne nezávadných materiálov a dá sa použiť buď  jednorazovo, alebo opakovane.

Použitie

Použitie je absolútne jednoduché a dá sa prirovnať k zavádzaniu tampónu do pošvy. S malým rozdielom, že hubu pred zavedením navlhčíte čistou vodou. Následne ju poriadne vyžmýkate a vložíte. Huba je jemná a prispôsobí sa vášmu telu, čo vám zabezpečí komfort a spoľahlivosť. Keď je nasiaknutá, vyberie sa, dôkladne sa opláchne a je pripravená na ďalšie použitie. Jednorazové hubky sa samozrejme po použití vyhadzujú. Po skončení cyklu treba dodržať odporúčania konkrétneho výrobcu a v niektorých prípadoch použiť aj špeciálne čistiace prostriedky, pomocou ktorých hubku vyčistíte, necháte vyschnúť a použijete ďalší mesiac.

Výhody

Medzi výhody, ktoré dámy najčastejšie uvádzajú patrí, že je mäkká a pohodlná. Pri zavedení ju vôbec necítite, čo je oproti menštruačným kalíškom a v niektorých prípadoch aj tampónoch veľkou výhodou. Prispôsobí sa individuálne každej žene, vďaka čomu sa môžete cítiť bezpečne. Vhodná je aj pre dámy, ktoré trpia rôznymi alergiami. Tieto produkty neobsahujú žiadne parfumy, vďaka čomu nespôsobujú podráždenie. Pri hubkách, ktoré sa dajú opakovane použiť netreba zabúdať ani na ekologický aspekt, pretože jedna hubka vám nahradí približne 100 tampónov. V neposlednom rade šetrí aj vašu peňaženku. Niektoré hubky sa dajú dokonca použiť aj pri pohlavnom styku, čiže vás skutočne v ničom neobmedzujú.

Huba verzus tampón

Aj napriek tomu, že huba a tampón plnia tú istú funkciu, sú medzi nimi rozdiely. Huba je oproti tampónu mäkšia, prispôsobí sa tvaru tela, niektoré druhy sa dajú použiť opakovane a nie je na nich žiadny aplikátor, ani šnúrka. Tampón sa však zavádza o niečo jednoduchšie a rovnako to platí aj pri jeho vyberaní a výhodou je aj ich dostupnosť v rôznych veľkostiach.

Po horúcom a náročnom lete si príďte načerpať novú energiu do hotela obklopeného krásnou prírodou. Užite si luxusné priestory, nádherné výhľady a neobmedzený vstup do wellness centra s bazénom, saunami, oddychovou miestnosťou aj ochladzovacím bazénom.

Počas celého víkendu sa môžete tešiť na starostlivo pripravený program pre telo, myseľ aj dušu. Čakajú vás pohybové aktivity, inšpiratívne stretnutia, skvelé jedlo a praktické tipy, ktoré využijete aj doma. Ukážeme vám napríklad tri svalové oblasti, ktoré výrazne ovplyvňujú vzhľad tváre, a naučíme vás, ako ich správne precvičovať. Samozrejmosťou budú aj hodnotné darčekové balíčky od našich partnerov.

Doprajte si čas pre seba, spomaľte a zažite víkend plný oddychu, nových zážitkov a ženskej energie. Počet miest je obmedzený.

Vybrať si môžete:

Full balík pre 2 osoby – 680 € s DPH

Full balík pre 1 osobu – 475 € s DPH

Basic sobotný balík – 90 € s DPH

Na ubytovanie je možné využiť aj rekreačný poukaz.

18. – 20. 9. 2026

Hotel Zochova Chata

Nutričná terapeutka Ing. Veronika Burik.

archív Veroniky Burik

Mnohé ženy majú pocit, že ak chcú schudnúť alebo si udržať postavu, musia sa sladkostí úplne vzdať. Je to podľa vás naozaj nevyhnutné?

Vôbec nie. Práve naopak. Verím, že prísne zákazy často vedú k tomu, že na sladké myslíme ešte viac a skôr či neskôr príde prejedanie. Vo svojej praxi sa riadim princípom 80: 20 – približne 80 % jedálnička by mali tvoriť kvalitné, nutrične hodnotné potraviny a zvyšných 20 % môžu predstavovať obľúbené jedlá či dezerty. Vďaka tomu je stravovanie dlhodobo udržateľné, človek si nič nezakazuje a zároveň dokáže dosahovať svoje ciele. Dôležité je odchádzať od jedla príjemne nasýtený a spokojný, nie prejedený alebo hladný.

Ak teda existuje spôsob, ako si dopriať sladké bez výčitiek, čo podľa vás robí dezert skutočne „fit“? Je to len nižší obsah kalórií?

Určite nie. Kalórie sú len jedným z ukazovateľov. Oveľa dôležitejšie je celkové zloženie receptu. Nutrične hodnotný dezert by mal obsahovať kvalitné suroviny, dostatok bielkovín, vlákniny a ideálne aj zdravých tukov. Práve správna kombinácia živín zabezpečí dlhší pocit sýtosti, stabilnejšiu hladinu energie a zároveň uspokojí chuť na sladké.

Vo svojich receptoch často nahrádzate klasické ingrediencie zdravšími alternatívami. Ktoré zmeny podľa vás prinášajú najväčší rozdiel?

Najčastejšie siaham po jednoduchých úpravách. Bielu múku nahrádzam ovsenou alebo celozrnnou, pridávam tvaroh, grécky jogurt, cottage syr alebo proteín, aby som zvýšila obsah bielkovín. Zároveň využívam viac ovocia, orechov či semienok.

Mnohí sú stále presvedčení, že zdravé dezerty jednoducho nemôžu chutiť tak dobre ako tie klasické. Stretávate sa s týmto predsudkom aj vy?

Áno, veľmi často. Najlepšou odpoveďou je však samotná ochutnávka. Keď ľudia zistia, že zdravší dezert môže byť rovnako vláčny, voňavý a chutný ako ten klasický, väčšinou svoj názor zmenia.

Na druhej strane, aj pri zdravších dezertoch platí, že sa ich dá zjesť priveľa...

Základom je uvedomiť si, že aj zdravší dezert obsahuje energiu. Nejde však o to počítať každé sústo. Oveľa dôležitejšie je naučiť sa vnímať signály hladu a sýtosti, jesť pravidelne a zostavovať jedlá tak, aby obsahovali dostatok bielkovín, vlákniny aj kvalitných sacharidov. Ak sme dobre nasýtení, väčšinou nemáme potrebu zjesť celý plech koláča.

Existujú podľa vás sladké jedlá, ktoré si môžeme bez obáv dopriať aj na raňajky alebo desiatu?

Určite áno a sama ich často odporúčam. Skvelou voľbou sú napríklad ovsené kaše, proteínové lievance, tvarohové dezerty alebo domáce muffiny. Aby nás skutočne zasýtili, mali by obsahovať kvalitný zdroj bielkovín, vlákninu, komplexné sacharidy a menšie množstvo zdravých tukov.

Kaša s ovocím.

archív Veroniky Burik

Ak by ste mali odporučiť tri fit sladké recepty, ktoré zvládne pripraviť aj úplný začiatočník, ktoré by to boli?

Jednoznačne proteínové lievance, domáca zmrzlina a muffiny. Sú jednoduché na prípravu, pripravujú sa z bežne dostupných surovín a zároveň majú vyvážené zloženie.

Na sociálnych sieťach dnes nájdeme množstvo receptov označených ako „healthy“ alebo „fit“. Podľa čoho spoznáme, že ide o skutočne nutrične hodnotný recept a nielen o marketingový ťah?

Samotný názov receptu nestačí. Vždy sa pozerám na jeho zloženie. Zaujíma ma, koľko obsahuje bielkovín, vlákniny, aké suroviny boli použité a či je recept celkovo vyvážený. Označenie „fit“ dnes, žiaľ, často slúži len ako marketingový ťahák. Preto odporúčam čítať zloženie a premýšľať nad celkovou nutričnou hodnotou, nielen nad názvom.

Aké chyby robia ľudia najčastejšie, keď sa snažia pripravovať zdravšie sladkosti doma? Je niečo, čomu by sa mali vyhnúť?

Často si myslia, že ak je dezert označený ako zdravý, môžu ho zjesť neobmedzené množstvo. Ďalšou častou chybou je nahrádzanie cukru veľkým množstvom iných sladidiel alebo pridávanie veľkého množstva kalorických surovín, napríklad orechových masiel či sušeného ovocia.

Čokoládové donuty.

archív Veroniky Burik

A čo by ste odkázali ženám, ktoré milujú sladké, no stále žijú s pocitom, že každé sústo navyše sa okamžite prejaví na ich váhe?

Odkázala by som im, aby si prestali deliť jedlo na „dobré“ a „zlé“. Jedno sústo ani jeden dezert nerozhodnú o tom, či priberieme. O výsledkoch rozhodujú naše dlhodobé návyky. Zdravý životný štýl nie je len o jedle. Patrí k nemu aj dostatočný pitný režim, pravidelný pohyb, kvalitný spánok, zvládanie stresu aj radosť z jedla. Ak tieto základné princípy dodržiavame a stravujeme sa s rozumom, nie je dôvod vzdávať sa obľúbených sladkostí. Jedlo by nám malo prinášať nielen živiny, ale aj potešenie.

FOTO V GALÉRII

Zrkadlo našej duše

Nie nadarmo sa hovorí, že oči sú zrkadlom duše. Keď sa na vás niekto pozerá priamo a prirodzene, väčšinou to znamená záujem alebo úprimnosť. Naopak, uhýbanie pohľadom môže naznačovať neistotu, stres či snahu niečo zatajiť.

Niekedy si stačí všimnúť aj detaily, ako je rýchle žmurkanie: to často sprevádza nervozitu alebo vnútorné napätie.

A čo tak úsmev a ruky?

Úsmev je ďalšia vec, ktorá vie byť poriadne klamlivá. Nie každý úsmev je totiž úprimný. Skutočný úsmev spoznáte tak, že zapája celú tvár: najmä oči, okolo ktorých sa vytvoria jemné vrásky.

Falošný úsmev býva „plošší“, akoby nasadený len na ústach. Pôsobí strnulo a často trvá o niečo dlhšie, než je prirodzené.

Veľmi zaujímavé sú aj ruky, ktoré často prezradia viac, než by si ich majiteľ želal. Keď sa niekto neustále hrá s perom, mobilom alebo si upravuje oblečenie, môže to byť znak vnútorného nepokoja. Zovreté päste zas naznačujú napätie, hnev alebo frustráciu. Naopak, otvorené dlane pôsobia dôveryhodne a signalizujú úprimnosť.

Pozor na postavenie

Rovnako veľa napovie aj celkový postoj tela. Ak je človek uzavretý: napríklad má prekrížené ruky alebo nohy, môže to znamenať, že sa necíti komfortne alebo si drží odstup. Keď sa však niekto nakláňa dopredu a jeho telo smeruje k vám, je to jasný znak záujmu. Naopak, odklonenie alebo mierne odtiahnutie tela môže naznačovať nezáujem alebo snahu „uniknúť“ zo situácie.

Chcete byť doslova mágom?

Ak sa chcete vyznať v ľuďoch o niečo viac ako doteraz, vyskúšajte jednoduché kroky.

V prvom rade, začnite jednoducho viac pozorovať. Všímajte si ľudí okolo seba: ako reagujú, ako sa tvária, či ich slová ladia s tým, čo hovorí ich telo. Veľmi užitočné je sledovať aj filmy či rozhovory, kde si môžete tieto signály vedome analyzovať. A hoci intuícia býva silný nástroj, vždy ju berte s rezervou a snažte sa ju podporiť reálnymi pozorovaniami.

Schopnosť čítať medzi riadkami vám môže výrazne pomôcť v medziľudských vzťahoch. Prečo?

Či už ide o partnera, kolegov alebo úplne cudzích ľudí, zrazu začnete vidieť viac, než sa na prvý pohľad zdá! 

Letné lásky sú subjektívne intenzívnejšie. Má to jasné psychologické a neurologické vysvetlenie. Na dovolenke sa mení kontext nášho fungovania. Sme mimo bežnej rutiny, pracovného stresu a každodenných povinností. Nervový systém sa prepne z režimu výkonu do odpočinku, objavovania. Keď sme v tomto uvoľnenom stave, mozog je oveľa otvorenejší novým zážitkom a emóciám. K tomu sa pridáva takzvaný efekt novosti. Keď zažívame niečo nové, vzrušujúce, mozog uvoľňuje dopamín. A nový človek v novom prostredí je dvojitá dávka novosti. Ďalší faktor je časové ohraničenie. Keď vieme, že niečo trvá len dva týždne, prežívame to intenzívnejšie, lebo si uvedomujeme konečnosť.

Kto im najčastejšie podľahne?

Ktokoľvek, ale niektoré skupiny sú náchylnejšie. Napríklad mladí ľudia do tridsiatky, pretože sú v životnej fáze hľadania partnera a identity. Majú menej záväzkov, viac slobody cestovať a sú biologicky nastavení na hľadanie svojej polovičky. Pre nich je letná láska často súčasťou životných otázok: kto som, čo chcem, aký typ partnera mi vyhovuje? Ľudia v midlife kríze, čiže štyridsiatnici a päťdesiatnici, sú tiež náchylní. Prechádzajú obdobím, keď sa pýtajú: „Je toto všetko?“. A letná láska môže byť potvrdením, že sú stále atraktívni a život nie je len rutina. Pre nich je to často o znovunájdení vitality. Výskumy ukazujú, že muži aj ženy podliehajú letným láskam rovnako, ale z rôznych dôvodov. Chlapi častejšie hľadajú fyzickú príťažlivosť a novotu, ženy zas emočné spojenie a romantiku.

Ako si ich užiť a nesklamať sa?

Prvá rada je uvedomiť si, čo to je. Letná láska je dovolenková romanca, nie zásnuby. Ak do nej vstupujete s očakávaním, že to bude láska na celý život, pripravujete si sklamanie. Užite si ju pre to, čím je: krásny, intenzívny, časovo ohraničený zážitok. Druhá rada je byť prítomný. Netrávte čas premýšľaním, čo bude, keď sa vrátite domov. Tretia rada je komunikovať očakávania. Ak máte pocit, že je to niečo viac, povedzte to. Otvorená komunikácia predchádza sklamaniu. Štvrtá rada je neidealizovať. Pamätajte, že vidíte len dovolenkovú verziu druhého človeka. Neviete, aký je v strese, konflikte, rutine. Zachovajte si zdravú mieru realizmu. Piata rada je mať plán na návrat. Vedzte, že keď sa vrátite domov, môže prísť smútok. Je to normálne. Majte pripravené aktivity, priateľov, veci, na ktoré sa tešíte. Nezamieňajte si koniec letnej lásky za krízu.

Kedy možno hovoriť o flirte?

Flirt je forma hravej, nezáväznej komunikácie, ktorá naznačuje záujem, ale nemusí viesť k ničomu konkrétnemu. Začína vtedy, keď komunikácia prekračuje čisto priateľskú alebo vecnú rovinu. Signálmi sú predĺžený očný kontakt, úsmevy, hravé dotyky, komplimenty, dvojzmyselné poznámky a zvýšená pozornosť voči druhej osobe. Kľúčové je, že flirt je obojstranný. Ak jedna strana nereaguje, je to obťažovanie.

Sme im v letných mesiacoch otvorenejší?

Jednoznačne. Dlhšie dni a viac slnečného svetla zvyšujú hladinu serotonínu, ktorý zlepšuje náladu. Teplejšie počasie znižuje kortizol a ten znižuje stres. Výsledkom je, že ľudia sú uvoľnenejší, šťastnejší a otvorenejší sociálnym interakciám. Druhý dôvod je sociálny. V lete je viac príležitostí na stretnutia, ako sú festivaly, pláže, záhrady, terasy. Toto prostredie prirodzene podporuje zoznamovanie. Tretí dôvod je oblečenie. Nosíme menej oblečenia, čo zvyšuje fyzickú príťažlivosť a telesnú uvedomelosť. Po štvrté je to dovolenkové nastavenie mysle. Ľudia majú pocit, že pravidlá sú uvoľnenejšie, že si môžu dovoliť viac.

Rezonujú v nás flirty a letné lásky dlhodobo?

Niekedy až prekvapivo dlho. Opäť je viacero dôvodov. A to neurochemický - intenzívne emočné zážitky, hlavne tie spojené s dopamínom a oxytocínom, sa ukladajú do pamäti silnejšie než bežné udalosti. Preto si pamätáte letnú lásku spred desiatich rokov, ale nie pracovný meeting z minulého mesiaca. Ďalej je to efekt nedokončenia. Tieto záležitosti ostávajú v pamäti živšie než tie, ktoré sú uzavreté. Letná láska, ktorá skončila odchodom na letisko, je nedokončená, preto na ňu myslíte. Tretí dôvod je asociácia s pozitívnymi emóciami a taktiež identita. Letné lásky často padajú do obdobia dospievania.

Akým ľuďom je flirt príznačný?

Pre extrovertov je flirt prirodzená súčasť komunikácie. Ľudia s vysokou mierou otvorenosti voči skúsenostiam sú tiež náchylnejší flirtu. Sú zvedaví, hľadajú nové zážitky a radi experimentujú. Osoby s úzkostným štýlom pripútania sa môžu flirtovať v rámci spôsobu hľadania a potvrdenia vlastnej hodnoty. Pre nich nie je flirt o druhom človeku, ale o uistení, že sú stále atraktívni. Narcistické osobnosti flirtujú často a intenzívne, ale nie z dôvodu záujmu o druhého. Flirt je pre nich nástroj na získanie obdivu a potvrdenie vlastnej výnimočnosti.

Flirtujú viac ženy alebo muži?

Výskumy ukazujú, že muži aj ženy flirtujú približne rovnako často, ale odlišným spôsobom. Páni flirtujú priamejšie, iniciujú kontakt, robia priame komplimenty a fyzicky sa približujú. Ich flirt je často orientovaný na výsledok, čiže získať pozornosť, číslo, stretnutie. Dámy flirtujú subtílnejšie. Používajú očný kontakt, úsmevy, hru s vlasmi, naklonenie tela. Je to často o vytvorení priestoru, signalizujú záujem a čakajú, či muž zareaguje.

Je flirt zdravý aj pre zadaných?

Flirt vo vzťahu je zdravá a dôležitá súčasť udržiavania príťažlivosti, ak sa deje medzi partnermi. Udržiava vzrušenie, novosť a vzájomný záujem. V dlhodobých vzťahoch sa totiž ľudia často prestanú vnímať ako objekty túžby a začnú sa vidieť len ako spolubývajúci. Flirt je spôsob, ako si pripomenúť, že stále ste muž a žena, nielen mama a otec alebo dvaja ľudia, čo platia hypotéku. Ako ho oživiť? Posielajte si správy ako na začiatku partnerstva. Oblečte sa pre toho druhého, prekvapte ho pozvánkou na rande. Povedzte kompliment, ktorý by ste povedali cudziemu človeku, ale partnerovi ho nepoviete, lebo je to samozrejmé.

Kedy z flirtu môže byť problém?

Keď sa presúva mimo vzťahu. Flirt s cudzími ľuďmi môže byť nevinný, keď je transparentný a partner o ňom vie. Ale keď sa stáva tajomstvom a prekračuje hranice, to už nie je zdravý flirt, to je cesta k nevere.

Áno, pomocou chôdze sa určite schudnúť dá. Veľkou výhodou chôdze je, že ju môžeme zaraďovať pravidelne a priebežne počas celého dňa. Chôdza je dostupná takmer pre každého, vrátane ľudí, ktorí majú problém s náročnejším pohybom alebo zo zdravotných dôvodov nemôžu behať či intenzívne športovať.

Od čoho závisí, či nám chôdza pomôže zhodiť kilá?

Najdôležitejšia je pravidelnosť. Každodenná chôdza pomáha zvyšovať celkový energetický výdaj a ak je zároveň vhodne nastavený jedálniček, môže prispieť k vytvoreniu kalorického deficitu a následnému úbytku telesného tuku. Nesnažil by som sa preto o jeden maximálny výkon týždenne. Oveľa väčší zmysel má rozložiť pohyb priebežne do celého dňa a udržať ho dlhodobo. Pomôcť môžu aj zdanlivé maličkosti – napríklad zaparkovať o niečo ďalej od práce, vystúpiť o zastávku skôr alebo namiesto výťahu použiť schody.

Často sa hovorí o magickej hranici 10 000 krokov denne...

10 000 krokov by som nevnímal ako magickú hranicu, na ktorú sa musí zamerať každý. Toto číslo nevzniklo ako lekárske odporúčanie, ale pôvodne slúžilo na propagáciu japonských krokomerov. Na druhej strane ide o veľmi slušné množstvo každodenného pohybu. Podľa dĺžky nášho kroku zodpovedá 10 000 krokov približne 7 až 8 kilometrom, zaberie nám to približne 90 až 120 minút a v závislosti od hmotnosti, tempa a terénu pri tom môžeme orientačne spáliť 400 až 500 kcal.

Ak chce človek schudnúť, koľko krokov denne by mal približne urobiť?

Žiadne univerzálne odporúčanie neexistuje, pretože každý človek má inú počiatočnú kondíciu, hmotnosť aj bežný denný režim. Vo všeobecnosti by som však odporučil hýbať sa čo najviac, pravidelne a bez zbytočných extrémov. Oveľa dôležitejšia než jednorazovo vysoký počet krokov je dlhodobá udržateľnosť.

Je lepšia svižná chôdza, chôdza do kopca alebo dlhšie pokojné prechádzky?

Svižná chôdza alebo chôdza do kopca býva energeticky náročnejšia, takže za rovnaký čas pri nej človek spravidla spáli viac kalórií než pri pokojnej prechádzke. Zároveň však nemusí byť pre každého dlhodobo udržateľná. Preto by som odporučil jednotlivé typy chôdze striedať. Pokojnejšie a dlhšie prechádzky môžu tvoriť základ, zatiaľ čo svižnejšie tempo alebo kopce možno zaradiť niekoľkokrát do týždňa podľa kondície a zdravotného stavu.

Mnohí si myslia, že keď počas dňa nachodia dostatok krokov, môžu jesť čokoľvek. Do akej miery rozhoduje pri chudnutí pohyb a akú úlohu zohráva strava?

Základom je, samozrejme, správne nastavený jedálniček. Moja filozofia stojí na bežnom jedle bez zákazov pečiva, príloh či sladkostí. Ak však človek dlhodobo prijíma viac kalórií, než jeho telo spáli, ani vysoký počet krokov to nemusí zachrániť. Pohyb však stále zohráva významnú úlohu, pretože zvyšuje energetický výdaj a pomáha udržať si výsledky dlhodobo. Zabúdať by sme nemali ani na kvalitný spánok, oddych a zvládanie stresu.  

Do víkendového režimu sa oplatí zaradiť aj krátke prechádzky. 

Pixabay

Ako si teda najrozumnejšie rozložiť kroky počas dňa?

Odporučil by som rozložiť kroky priebežne počas celého dňa a nesnažiť sa nachodiť všetkých 10 000 krokov naraz. Pre mnohých ľudí môže byť takáto predstava časovo náročná a zároveň demotivujúca, pretože nájsť si každý deň takmer dve hodiny na chôdzu nie je vždy reálne. Keď si človek chôdzu rozdelí počas celého dňa, zvládne ju jednoduchšie a môže ju zaraďovať pravidelne takmer každý deň. Dlhšie prechádzky by som odporučil najmä počas víkendu alebo v dňoch, keď máte viac času.

A aké sú najčastejšie chyby ľudí, ktorí chcú schudnúť práve chôdzou, no výsledky neprichádzajú?

Najčastejšou chybou je podľa mňa nedostatočná pravidelnosť. Mnohí ľudia majú pocit, že sa hýbu dostatočne, no v skutočnosti chodia do práce autom alebo hromadnou dopravou, väčšinu dňa presedia alebo prestoja a potom očakávajú, že ich zachráni občasná víkendová prechádzka.

Preto by som sa zameral na každodennú chôdzu počas celého dňa a vo voľnejších dňoch by som pridal dlhšiu prechádzku, ideálne v prírode. Zároveň netreba zabúdať na vyváženú stravu, pretože samotná chôdza nedokáže dlhodobo vykompenzovať nadmerný príjem kalórií.

Môže byť pravidelná chôdza rovnako účinná ako beh či tréning vo fitnescentre?

Pravidelná chôdza môže byť pri chudnutí veľmi účinná a pri pravidelnom zaraďovaní sa môže svojím efektom priblížiť aj behu. Silový tréning má zase tú výhodu, že okrem spaľovania kalórií pomáha budovať a udržiavať svalovú hmotu, takže sa postava počas chudnutia zároveň spevňuje. Chôdzu možno navyše jednoducho zaradiť aj večer alebo po večeri.

Aj svižná chôdza po schodoch vám môže pomôcž s chudnutím.

Pixabay.com

Ak by ste mali odporučiť jednoduchý plán pre človeka, ktorý chce začať chudnúť pomocou chôdze, ako by mal vyzerať prvý mesiac?

Odporučil by som postupovať podľa východiskového počtu krokov, nie podľa jedného čísla pre všetkých. Prvý týždeň by som iba sledoval, koľko krokov človek bežne nachodí, a potom by som každý ďalší týždeň pridal približne 500 až 1 000 krokov denne. Ak napríklad začína na 4 000 krokoch denne, druhý týždeň môže cieliť na 5 000, tretí na 6 000 a štvrtý na 7 000 krokov denne.

Ak je to možné, odporučil by som chodiť čo najpravidelnejšie počas celého roka a takmer za každého počasia. Hoci neverím na žiadne magické číslo, počet krokov má zmysel sledovať. Môže dobre motivovať, ukázať skutočné množstvo každodenného pohybu a umožniť postupné zlepšovanie.

Aké rady by ste na záver dali tým, ktorí chcú schudnúť, no nemajú radi posilňovňu a chôdza je pre nich najdostupnejšou formou pohybu?

Odporučil by som chôdzu čo najviac spestriť a striedať rôzne typy terénu aj náročnosť. Pokojnejšie prechádzky v lese alebo na lúkach možno kombinovať so svižnejšou chôdzou a výšľapmi do menších kopcov, pri ktorých sa viac zapájajú svaly nôh a sedacích svalov.

Výsledkom je kameň, ktorý si zachováva pôvodnú štruktúru dreva – letokruhy, kresbu, dokonca aj jemné detaily. Tento proces trvá milióny rokov. Väčšina nálezov skameneného dreva pochádza z obdobia pred 200 až 300 miliónmi rokov.

Najčastejšie náleziská sú v oblastiach, ako sú USA (napríklad Arizona), Madagaskar, Indonézia či Brazília. Aj na Slovensku sa nachádzajú významné náleziská tohto fosílneho dreva, a to napríklad v oblasti Starej Kremničky.

Energia stability a uzemnenia

Z ezoterického pohľadu je skamenené drevo silne spojené so zemským prvkom. Prináša stabilitu, pevnosť a pocit bezpečia. Je to kameň, ktorý „spomaľuje“ – pomáha človeku vystúpiť z chaosu a vrátiť sa do svojho stredu. Skamenené drevo učí trpezlivosti a pripomína, že všetko má svoj čas. Že veci sa nemusia diať rýchlo, aby boli správne. V jeho energii je zakódované tiché posolstvo: rasti, ale pokojne. Hovorí sa, že ide o minerál spojený s druhou polovicou roka 2026.

Je ideálny pre ľudí, ktorí:

• prežívajú stres a nepokoj
• cítia sa roztrieštení alebo vyčerpaní
• potrebujú získať pevnejší vnútorný základ.

Kameň minulosti a karmickej pamäte

Tento minerál je často spájaný aj s minulými životmi a pamäťou duše. Keďže ide o skamenený strom – živý organizmus, ktorý prešiel transformáciou – symbolizuje prechod medzi tým, čo bolo, a tým, čo je.

V duchovnej práci sa využíva na spracovanie starých zranení, pochopenie minulých skúseností a uvoľnenie „starých programov“. Pomáha človeku prijať svoju minulosť bez odporu. Nie ju potlačiť, ale integrovať.

Vnútorný pokoj v nepokojnom svete

Skamenené drevo má schopnosť harmonizovať vnútorný stav človeka. Jeho energia je tichá, stabilná, nenápadná – no o to hlbšia. Nepôsobí nárazovo, ale postupne. Pomáha vytvoriť odstup od chaosu sveta. Nie útek, ale zdravý odstup. Učí, že nemusíme reagovať na všetko, čo sa deje. Že môžeme zostať pokojní, aj keď sa veci okolo nás menia.

Je vhodný pre ľudí, ktorí:

• sú zahltení vonkajšími vplyvmi
• podliehajú emóciám okolia
• hľadajú vnútorný pokoj.

Ako pôsobí na naše telo

V ezoterike sa verí, že skamenené drevo posilňuje vitalitu, podporuje regeneráciu a pomáha „ukotviť“ energiu v tele. Je to kameň, ktorý nás vracia späť k prírode – k jej rytmu, jej múdrosti, jej pokoju. Z hľadiska fyzickej symboliky je skamenené drevo spojené s:

• kostným systémom,
• chrbticou
• celkovou stabilitou tela.

Určite áno, pestovanie izbových rastlín je zručnosť, ktorú sa vie naučiť naozaj každý. Dôležité je nezačínať s náročnými druhmi, ale najskôr si vybrať rastlinku, ktorá odpustí aj drobné chyby v starostlivosti.

Ktoré izbové rastliny by ste odporučili úplným začiatočníkom, ktorí často zabúdajú polievať alebo nemajú na starostlivosť veľa času?

Medzi najobľúbenejšie nenáročné druhy izbových rastlín patria sansevierie, ľudovo nazývané svokrine jazyky, zamiokulkasy, aspidistry, filodendrony či ťahavé pothosy a scindapsusy. Sú tolerantné voči občasnému zabudnutiu na zálievku a nevyžadujú každodennú starostlivosť. Pri nich platí, že je lepšie ich občas zaliať menej ako príliš veľa. Mimoriadne obľúbené medzi začiatočníkmi sú aj vodné rastlinky – riasogule či rastlinné teráriá.

Riasogule.

archív Evy Varsik

Existujú rastliny, ktoré doslova odpustia takmer všetko?

Úplne nezničiteľná rastlina asi neexistuje, ale niektoré sú tomu veľmi blízko. Zamiokulkas zvládne sucho aj niekoľko týždňov, kolísanie teplôt aj menej ideálne svetelné podmienky. Riasogule sú takmer bezúdržbové, kým sú ponorené vo vode a umiestnené na tienistom mieste.

Často sa hovorí o svokrinom jazyku ako o rastline, ktorá je ideálna pre zaneprázdnených...

Áno, aj sansevieria patrí medzi najodolnejšie izbové rastliny. V listoch si dokáže vytvárať zásoby vody, preto bez problémov zvládne aj dlhšie obdobie bez polievania. Najlepšie sa jej darí na svetlom mieste, no poradí si aj s polotieňom.

Inšpirácie vo veľkom čerpáme aj zo sociálnych sietí, kde momentálne kraľujú monstery. Ako je to s týmito rastlinami?

Aby monstery prosperovali a vytvárali práve tie nádherné veľké deravé listy, ktoré môžete poznať zo sociálnych sietí, potrebujú dostatok svetla, vzdušný substrát a správnu zálievku. Nie sú náročné, no ak stoja vo veľmi tmavom kúte alebo sú dlhodobo preliate, nebudú vytvárať pekné veľké zelené listy s otvormi.

Monstera.

archív Evy Varsik

Aké sú podľa vás najčastejšie chyby, ktoré robíme pri pestovaní izbových rastlín?

Z našich skúseností je najčastejšou príčinou úhynu izbových rastlín prelievanie. Ľudia ich často polievajú podľa kalendára namiesto toho, aby skontrolovali vlhkosť substrátu. Korene potom nemajú dostatok kyslíka, začnú hniť a rastlinka postupne chradne. Preto vždy odporúčame najprv skontrolovať, či je substrát naozaj suchý, a až potom polievať. Tiež je dobré približne pol hodinu po poliatí vyliať prebytočnú vodu z dekoračného kvetináča alebo podmisky, aby korene nestáli vo vode.

Starostlivosť o izbové rastliny je kľúčová.

archív Evy Varsik

Ďalšou veľmi častou chybou je umiestnenie svetlomilných rastlín do tmavých rohov miestností. Nejaký čas môžu tieto podmienky tolerovať a prežiť, no nové listy bývajú menšie, rastlina sa vyťahuje za svetlom a stráca svoj pekný vzhľad. Rovnako dôležitý je aj kvalitný, vzdušný substrát. Ťažké a zle priepustné zeminy zadržiavajú priveľa vody, čo výrazne zvyšuje riziko hniloby koreňov.

Celé to začína správnym výberom. Ako si správne vybrať rastlinu podľa bytu?

Najdôležitejšie je množstvo svetla. To rozhoduje oveľa viac ako samotná orientácia okien. Južné okná ponúkajú veľa priameho slnka, preto k nim volíme odolnejšie druhy, ako napríklad kaktusy a sukulenty, ktoré sa len tak ľahko nespália. Severné okná sú vhodnejšie pre tienomilnejšie druhy a východné či západné predstavujú ideálny kompromis pre väčšinu izbových rastlín. Bežná izbová teplota okolo 20 až 24 °C vyhovuje väčšine tropických druhov, ktoré sa u nás pestujú ako izbové rastliny.

Ktoré rastliny sú vhodné do spálne, kúpeľne alebo pracovne? Má každá miestnosť svojich favoritov?

Pri výbere rastliny je vždy dôležité zohľadniť množstvo svetla, ktoré konkrétna miestnosť ponúka. Do spálne sú veľmi obľúbené napríklad svokrine jazyky, ktoré na rozdiel od väčšiny rastlín prijímajú oxid uhličitý a produkujú kyslík aj počas noci. Zároveň sú veľmi nenáročné na starostlivosť. Peknou voľbou sú aj zelenec či farebné aglaonémy. Ak máte kúpeľňu s oknom, vyššiu vzdušnú vlhkosť v nej ocenia paprade, kalatey či maranty. Do pracovne odporúčame druhy, ktoré sú nenáročné a zároveň vytvoria príjemnú zelenú atmosféru, napríklad pothosy, filodendrony, scindapsusy či monsteru. Ak vyberáme rastliny do detskej izby alebo domácnosti so zvieratkami, je vhodné siahnuť po bezpečných druhoch - kalatey, maranty, peperómie, fitónie, tillandsie či zelenec. Naopak, treba dávať pozor na difenbachie alebo brečtan, ktoré obsahujú kryštáliky šťavelanu vápenatého a po požití môžu spôsobiť podráždenie ústnej dutiny a tráviaceho traktu.

Aglaonema.

archív Evy Varsik

Sú medzi nenáročnými rastlinami aj také, ktoré zároveň čistia vzduch alebo majú ďalšie benefity pre domácnosť?

Podľa štúdie NASA dokážu niektoré izbové rastliny, ako napríklad zelenec, lopatkovec, svokrin jazyk či brečtan, zachytávať zo vzduchu určité škodlivé látky. Je však dôležité dodať, že výskum prebiehal v laboratórnych podmienkach. V domácnosti rastliny nenahradia kvalitné vetranie ani čističku vzduchu, ale pomôžu vytvoriť príjemnejšie prostredie.

Čo odporúčate tým, ktorí veľa cestujú? Existujú izbové rastliny, ktoré bez problémov zvládnu aj dvoj- či trojtýždňovú neprítomnosť?

Áno, ak sú pred odchodom správne zaliate a nie sú vystavené priamemu letnému slnku, sansevieria, zamiokulkas či väčšina sukulentov zvládnu aj dva až tri týždne bez problémov. Takisto riasogule vydržia bez výmeny vody pokojne aj dva týždne.

FOTO V GALÉRII 

Keď sa leto rozbehne naplno, láka nás každá vodná plocha. Jazero za mestom, štrkovisko, priehrada či rieka pôsobia ako najrýchlejšia záchrana pred únavným teplom. Lenže práve tam, kde nie je plavčík, značené dno ani istota, čo sa skrýva pod hladinou, treba byť opatrnejší než na kúpalisku. V posledných dňoch horúčav si voda vyžiadala viacero ľudských životov. Tragédie sa stali pri rôznych vodných plochách a odborníci opäť upozorňovali na rovnaké chyby: preceňovanie síl, náhly vstup do studenej vody, kúpanie osamote a v niektorých prípadoch aj alkohol.

Nebezpečenstvo často nevyzerá dramaticky. Človek si ide „len zaplávať“, vzdiali sa od brehu, zľakne sa kŕča, prúdu alebo únavy a zrazu už nedokáže kričať ani mávať. Topiaci sa človek väčšinou nebojuje ako vo filme. Skôr ticho lapá po dychu, má ústa tesne pri hladine a snaží sa udržať nad vodou. Preto je dôležité pozerať sa na seba navzájom.

Voľná voda nie je bazén

Prírodné vodné plochy majú svoje čaro, ale aj neviditeľné nástrahy. Dno môže prudko klesnúť, pod hladinou môžu byť kamene, konáre, sklo, rybárske vlasce alebo zvyšky betónu. Voda býva zakalená, takže nevidíte, kam stúpate. Na štrkoviskách sa hĺbka mení veľmi rýchlo a aj dobrý plavec môže stratiť istotu, keď nedočiahne na dno.

Rizikom je aj teplotný šok. Keď ste dlho na slnku a rozhorúčení skočíte do studenej vody, telo dostane prudký zásah. Cievy sa stiahnu, zmení sa dýchanie a srdce musí naraz zvládnuť veľkú záťaž. Zdravý človek sa zľakne alebo dostane kŕč, človek s vysokým tlakom, chorým srdcom či poruchami rytmu môže skolabovať. Preto do vody nevbiehajte. Najprv si ovlažte nohy, ruky, zátylok a hrudník, až potom sa ponorte.

Pozor aj na kvalitu vody. Po silných dažďoch, pri premnožených siniciach alebo na miestach, kde sa kúpe veľa ľudí bez zázemia, hrozia tráviace ťažkosti, zápaly očí, uší či podráždenie kože. Ak voda zapácha, je sfarbená alebo je na hladine pena a povlak, radšej do nej nevstupujte.

Alkohol berie úsudok aj silu

Pivo pri vode sa môže zdať nevinné, ale alkohol k plávaniu nepatrí. Zhoršuje odhad vzdialenosti, spomaľuje reakcie, oslabuje koordináciu a človek si ľahšie povie, že ešte dopláva ďalej. V horúčave zároveň podporuje dehydratáciu. Ak sa po alkohole rozšíria cievy a telo sa prudko ponorí do chladnej vody, organizmus dostane ďalší nápor.

Nebezpečné je aj kúpanie „na stávku“, skákanie z mostíkov, nočné plávanie či snaha preplávať jazero tam a späť. Voda neodpúšťa frajerinu. Kto pil, nech ostane na brehu, pije vodu a dohliada na veci, nie na deti vo vode. Dozor nad deťmi musí mať triezvy dospelý.

Kto by mal byť opatrný najviac

Seniori, ľudia so srdcovými chorobami, vysokým krvným tlakom, cukrovkou, epilepsiou, astmou alebo po prekonanom infarkte by mali voliť radšej pokojné kúpanie v miestach, kde je možnosť pomoci. Nechoďte plávať sami a neplávajte ďaleko od brehu. Ak užívate lieky, ktoré môžu spôsobovať závraty alebo ospalosť, buďte pri vode ešte obozretnejší.

Hlavné pravidlo pri kúpaní s deťmi je: majte ich vždy na dosah ruky. Dieťa sa môže topiť aj v plytkej vode. Pri najmenších nestačí pozerať sa „občas“. Dospelý má byť pri nich tak blízko, aby ich vedel okamžite chytiť. Nafukovacie koleso, rukávniky ani matrac nie sú záchranné pomôcky, len hračky. Dieťa na matraci môže vietor alebo vlna odtiahnuť od brehu rýchlejšie, než čakáte. Starším deťom vysvetlite pravidlá vopred: neskákať do neznámej vody, netlačiť kamarátov pod hladinu, neplávať za bóje, neísť do vody po jedle ani úplne vyčerpané. A najmä – ak sa niečo deje, okamžite volať dospelého.

Malý manuál bezpečného kúpania

• Kúpte sa tam, kde je voda kontrolovaná a kde nie ste úplne sami.
• Do vody vstupujte postupne, najmä po opaľovaní alebo práci v záhrade.
• Neskáčte do neznámej, plytkej ani zakalenej vody.
• Nepite alkohol pred kúpaním ani počas neho.
• Neplávajte ďaleko od brehu a nepreceňujte kondíciu.
• Deti majte stále na očiach, malé deti aj na dosah ruky.
• Pri búrke, silnom vetre alebo únave z vody odíďte.
• Majte pri sebe nabitý mobil a povedzte blízkym, kde ste.

Prvá pomoc pri topení

• Myslite aj na vlastnú bezpečnosť. Ak môžete, podajte konár, lano, uterák alebo plávajúci predmet.
• Volajte pomoc, plavčíka a tiesňovú linku.
• Po vytiahnutí topiaceho sa z vody skontrolujte vedomie a dýchanie.
• Ak dýcha, uložte človeka na bok, prikryte ho a sledujte ho.
• Ak nedýcha, začnite resuscitáciu. Stláčajte stred hrudníka 100 až 120-krát za minútu. Ak viete dávať vdychy, pokračujte v pomere 30 stlačení a 2 vdychy až do príchodu záchranárov.

Dopamín

Po skonzumovaní maškŕt váš mozog automaticky uvoľňuje dopamín, hormón odmeny a vy sa v tej chvíli cítite lepšie. Ale len na veľmi krátky čas. A čo vtedy robí váš mozog? Túži po ďalšom a ďalšom súste. Je to jednoducho začarovaný kruh, z ktorého je len veľmi ťažké vystúpiť. Dopamín vám zlepšuje náladu a vy jete. Nie preto, že ste hladní, ale preto, že sa chcete cítiť lepšie. Najčastejšie táto túžba prichádza v momentoch keď ste unavení, alebo ste vystavení stresovým situáciám. Práve vtedy ľudia zvyknú prepadať emočnému jedeniu najčastejšie. A radosť príde, no len na chvíľu a oveľa intenzívnejšie sú pocity viny, zlyhania a tiež únava. Je to mechanizmus a ten nezmeníte diétou, ani zákazmi.

Počúvajte svoje telo

Dôležité v celom procese je, vedieť rozpoznávať chuť na jedlo od hladu. Hlad prichádza postupne a zaženiete ho jednoducho tým, že sa najete. V prípade hladu siahate prirodzene po normálnom a nutrične vyváženom jedle. V prípade emočného hladu je to skôr o vašej chuti na sladké, tučné či nezdravé potraviny a tento typ hladu prichádza náhle. Akonáhle si dáte čokoládu, na ktorú myslíte, alebo iné jedlo či pochutinu, zníži sa nervozita aj nepríjemné pocity. V takýchto situáciách prijmete energeticky výdatnejšie jedlo, pričom energiu nielenže nemáte kde minúť, ale ju ani nepotrebujete. Ako už bolo spomenuté, najčastejšími spúšťačmi je okrem stresu aj únava a ....nuda. Je to rýchla cesta prostredníctvom ktorej si uľavíte a dostavia sa príjemné pocity. Veľkou chybou je tiež konzumovať jedlo pri pozeraní do telefónu či pri sledovaní televízie. Nehovoriac o ďobkaní pri práci. V prvom rade si neuvedomujete, že vôbec jete a v druhom rade veľakrát strácate pojem o tom, koľko toho skonzumujete. Kvôli tomu prijmete množstvo kalórii, nad ktorými nemáte žiadnu kontrolu. Podľa niektorých nutričných terapeutom emočné jedenie úzko súvisí aj s potláčaním emócií.

Začína to v detstve

Vzťah k jedlu ako takému si vytvárate už v detstve. A aj keď neúmyselne, práve rodičia dokážu v tomto smere napáchať najväčšie škody tým, že apelujú na deti, aby všetko dojedli, aby jedlom neplytvali. A pritom práve deti majú tendenciu prijať toľko potravy, koľko skutočne potrebujú. Často na tanieri nechajú malé sústo, pretože vedia, že už majú jednoducho dosť...Jedlo veľakrát dokonca slúži ako útecha či motivácia. Najmä sladkosti či nezdravé pochutiny. Aj keď deti nezaťahujete priamo do vašich diét, aj tak to vnímajú. Evidujú, že z niektorých potravín robíte pomyselných strašiakov a iné označujete za zdravé. Je v poriadku deťom vysvetliť rozdiel aj mať pomyselnú kontrolu nad tým čo jedia, no zároveň je dôležité vyvarovať sa prílišnému komentovaniu a usmerňovaniu. K emočnému jedeniu vedie aj časté diétovanie a obmedzovanie sa.

Hlavne postupne

Ak si myslíte, že emočné jedenie sa týka aj vás, začnite malými zmenami. V prvom rade si prestaňte stále niečo zakazovať, no skôr, ako po nejakom jedle siahnete, si položte otázku, či ste skutočne hladní, alebo vás len opäť prenasleduje chuť na jedlo. Zaveďte si denník, do ktorého si budete písať poznámky, kedy a za akých okolností prišla neovládateľná chuť na maškrtenie. Vďaka tomu budete mať oveľa lepší prehľad a aj zmeny v návykoch sa vám budú robiť jednoduchšie. Minimálne sa budete vedieť vyhnúť situáciám, ktoré vám emočné jedenie spôsobujú. Buďte k sebe láskaví a nezabúdajte, že sú tu špecialisti, ktorí vám v tomto prípade vedie pomôcť.

Pod pojmom skryté kalórie si predstavujem kalórie, ktoré prijímame počas dňa často úplne nevedomky. Môže to byť sladená káva, džús, dressing k jedlu, ochutnávanie pri varení alebo rôzne drobnosti. Podobne je to aj pri potravinách, ktoré vnímame ako prospešné pre naše telo. Často máme pocit, že keď je niečo výživné alebo pre naše telo prospešné, nemusíme si strážiť množstvo. Lenže aj tieto potraviny majú kalórie a keď sa k nim pripočítajú všetky tie malé veci, ktoré počas dňa zjeme alebo vypijeme, vo výsledku môžeme prijať oveľa viac kalórií, ako si myslíme.

Mnoho žien žije v domnienke, že ak vymenia klasické sladkosti za zdravé tuky, napríklad avokádo, orechy alebo olivový olej, nemôžu pribrať...

Najväčšou chybou je, že si ľudia myslia, že keď je nejaká potravina prospešná pre naše telo, môžu jej zjesť neobmedzené množstvo. Lenže aj pri týchto potravinách si treba uvedomiť, že obsahujú kalórie. To ale neznamená, že ich máme vyradiť z jedálnička. Treba sa nad tým len trochu zamyslieť. Ak viem, že som počas dňa prijala viac kalórií alebo ma už nečaká žiadna väčšia aktivita, možno si do šalátu nedám naraz olej, orechy aj avokádo.

Niektoré druhy ovocia obsahujú viac cukru a sú tak kalorickejšie. 

Shutterstock

Ovocie je ale kapitola sama o sebe. Zvykli sme si, že je to tá najlepšia alternatíva, keď máme chuť na sladké. Ktoré druhy ovocia sú najviac kalorické?

Ide o ovocie, ktoré obsahuje viac prirodzeného cukru. Pri sušenom ovocí je obsah cukru koncentrovanejší a niektoré výrobky môžu obsahovať aj pridaný cukor, preto je vždy dobré prečítať si zloženie. Z čerstvého ovocia patria medzi sladšie napríklad banány, mango, ananás či hrozno, zatiaľ čo medzi menej kalorické zaraďujeme bobuľové ovocie, ako sú jahody, maliny alebo čučoriedky. Výbornou voľbou je aj melón, ktorý obsahuje veľa vody, dobre zasýti a pritom nemá veľa kalórií.

Aký je z hľadiska kalórií a skrytého cukru rozdiel medzi čerstvým ovocím, sušeným, lyofilizovaným ovocím a trebárs smoothie?

Za mňa by malo byť základom vždy čerstvé ovocie. Obsahuje najviac vody, vlákniny a prirodzene nás aj lepšie zasýti. Navyše obsahuje najviac vitamínov, minerálov a ďalších prospešných látok. Pri lyofilizovanom ovocí sa zachová oveľa viac živín ako pri klasickom sušení horúcim vzduchom, no stále platí, že ho veľmi ľahko zjeme oveľa viac ako čerstvého. Pri sušenom ovocí si vždy odporúčam prečítať etiketu, pretože niektoré výrobky obsahujú aj pridaný cukor alebo rôzne konzervačné látky. Podobne je to aj pri smoothie. Nie je to zlá voľba, ale veľmi jednoducho v ňom skonzumujeme niekoľko kusov ovocia naraz, ktoré by sme vcelku pravdepodobne nezjedli.

Veľa sa hovorí o tom, že ovocie by sme nemali jesť poobede alebo večer. Je to mýtus?

Áno, podľa mňa je to jeden z najväčších mýtov vo výžive. Veľa ľudí si myslí, že keď si dajú večer jablko alebo banán, automaticky priberú. Ja svojim klientom vždy hovorím, že sa nemajú pozerať na hodiny, ale na celý deň. Ak počas dňa neprijmete viac kalórií, ako vaše telo spáli, je úplne jedno, či si to jablko dáte ráno alebo večer.

Sušené ovocie dokáže v sebe skrývať veľké množstvo pridaného cukru. 

dreamstime

Z hľadiska potenciálnych mýtov musíme spomenúť aj to, že keď si dáme na večeru  zeleninový šalát, tak máme pocit, že sme pre svoje telo urobili maximum. Čím si však takýto šalát môžeme kaloricky pokaziť?

Problém väčšinou nie je v zelenine. Stačí väčšie množstvo olivového oleja, majonézový dressing, orechy, syr, slanina, vyprážané kuracie kúsky alebo rôzne omáčky a zrazu má ten šalát oveľa viac kalórií, ako si človek myslí. Ja svojim klientom stále opakujem jedno. Bielkoviny, bielkoviny, bielkoviny. Potrebujeme ich na budovanie a udržanie svalovej hmoty a zároveň nás dobre zasýtia. Preto by som aj k šalátu pridala napríklad kuracie alebo morčacie mäso, tofu, vajíčka, prípadne iný zdroj bielkovín.

Dnešné supermarkety okrem iného ponúkajú aj potraviny s označeniami RAW, Vegan, Protein alebo Bez pridaného cukru. Ktoré z týchto fit snackov sú v skutočnosti kalorickými pascami?

To, že je na obale veľkým napísané RAW, Vegan alebo Protein, ešte automaticky neznamená, že je daný výrobok lepšou voľbou. Napríklad nedávno som si v obchode všimla proteínové mlieko. Keď som si ale porovnala etiketu s obyčajným mliekom, zistila som, že malo dokonca menej bielkovín. Jediný výrazný rozdiel bola vyššia cena a marketing. Pri produktoch bez pridaného cukru tiež platí, že je dobré pozrieť si zloženie. Cukor býva často nahradený sladidlami, ktoré síce nie sú automaticky zlé, no u niektorých ľudí môžu spôsobovať napríklad nafukovanie alebo tráviace ťažkosti.

Často zabúdame aj na to, čo pijeme. Čistá voda je, samozrejme, voľba číslo jeden, ale ako je to s domácimi ovocnými limonádami, vodou s citrónom či čerstvými ovocnými šťavami?

Za mňa je najlepšou voľbou čistá voda. Výborná je aj voda s citrónom. Ak si pripravujeme domácu limonádu, problém väčšinou nie je v ovocí, ale v tom, koľko cukru alebo sirupu do nej pridáme. Ak niekomu čistá voda nechutí, pokojne si ju môže ochutiť citrónom, limetkou, mätou, zázvorom alebo bobuľovým ovocím. Aj pri čerstvých ovocných šťavách platí, že si treba strážiť množstvo. Na jeden pohár často spotrebujeme viac kusov ovocia, ako by sme bežne zjedli naraz.

Voda s citrónom je zdravým letným osviežením namiesto čistej vody. 

Pixabay

A aký je váš tip, ako sa nenechať nachytať skrytými kalóriami?

Ja vždy hovorím, že netreba veriť prednej strane obalu. Otočte výrobok a pozrite sa, čo je na zadnej strane. Často stačí porovnať dva podobné jogurty a zistíte, že jeden obsahuje oveľa viac cukru ako druhý. Ak si mám všímať niečo konkrétne, pozerám hlavne na množstvo cukru, bielkovín a koľko má výrobok kalórií na 100 gramov.

A ešte jedno pravidlo, ktorého sa sama držím a odporúčam ho aj svojim klientom, je pravidlo 80 ku 20. To znamená, že približne 80 percent jedálnička tvoria kvalitné potraviny a tých zvyšných 20 percent si pokojne doprajte to, na čo máte chuť.

Počas letného slnovratu slnko dosahuje na oblohe svoju najvyššiu polohu a jeho lúče dopadajú na severnú pologuľu pod najväčším uhlom. Výsledkom je najdlhší deň a najkratšia noc v roku. Nielen ezoterici, ale aj ľudstvo odpradávna pripisovalo tomuto dňu zvláštny a magický význam.

Astronomická realita – keď slnko stojí na mieste

Slovo „slnovrat“ pochádza z predstavy, že slnko sa na chvíľu zastaví. V skutočnosti ide o moment, keď sa jeho zdanlivý pohyb po oblohe spomalí a začne meniť smer. Po tomto dni sa dni začínajú postupne skracovať.

Letný slnovrat nastane 21. júna. V tento deň je deň najdlhší v roku, slnko vychádza najskôr a zapadá najneskôr, jeho dráha na oblohe je najvyššia. Na severnej pologuli ide o vrchol svetla. No zároveň je to okamih, keď sa tento vrchol začína pomaly meniť.

Staré kultúry a sila slnovratu

Ľudia si tento moment uvedomovali už tisíce rokov. Letný slnovrat bol pre staré civilizácie kľúčovým bodom v roku.

V keltských a slovanských tradíciách bol spojený s ohňom. Zapaľovali sa ohne na kopcoch, skákalo sa cez plamene a oslavovala sa sila života. Oheň symbolizoval slnko – jeho energiu, vitalitu a ochranu. V starovekom Egypte sa obdobie slnovratu spájalo s príchodom záplav Nílu, ktoré prinášali úrodnosť. V iných kultúrach bol tento moment prepojený s bohmi slnka a cyklom života.

Aj známe kamenné stavby, ako Stonehenge, sú orientované tak, aby zachytávali východ slnka práve počas slnovratu. To naznačuje, že tento okamih bol vnímaný ako posvätný a vedome sledovaný.

Rituály letného slnovratu u starých Slovanov

U starých Slovanov patril čas letného slnovratu medzi najsilnejšie obdobia roka. Nešlo len o oslavu svetla, ale o moment, keď sa podľa ich vnímania otvárali hranice medzi svetmi – medzi tým, čo je viditeľné, a tým, čo zostáva skryté.

Toto obdobie sa neskôr prepojilo so sviatkom svätého Jána a dodnes je známe ako Svätojánska noc. Pôvodné pohanské korene sú však omnoho staršie a nesú v sebe hlbokú symboliku spojenia prírody, človeka a neviditeľných síl.

Najvýraznejším prvkom slnovratových rituálov bol oheň. Na kopcoch a vyvýšených miestach sa zapaľovali veľké vatry, ktoré symbolizovali slnko na jeho vrchole. Ľudia sa okolo nich zhromažďovali, spievali, tancovali a vytvárali kruh – symbol jednoty a cyklu života.

Skákanie cez oheň malo očistný a ochranný význam. Verilo sa, že plamene dokážu spáliť choroby, nešťastie aj zlú energiu. Mladé páry skákali cez oheň spolu – ak sa pri skoku nepustili, malo to znamenať pevnosť ich vzťahu.

Oheň však nebol jediným živlom. Rovnako dôležitú úlohu zohrávala voda. V noci alebo skoro ráno sa ľudia chodili kúpať do riek, jazier či potokov. Voda mala v tomto období výnimočnú silu – mala očistiť telo aj dušu, priniesť zdravie a obnovu.

Zvláštnu pozornosť venovali aj rose. Ranná slnovratová rosa bola považovaná za liečivú. Ženy si ňou umývali tvár pre krásu a zdravie, niektorí sa v nej dokonca váľali, aby prijali jej očistnú energiu.

Moc bylín počas slnovratu

Verilo sa, že práve v období slnovratu majú byliny najväčšiu silu. Zbierali sa najmä rastliny ako ľubovník, materina dúška, rebríček či palina. Z nich sa vytvárali zväzky, ktoré sa sušili a používali počas roka na ochranu, liečenie alebo očistné rituály.

Jedným z najznámejších zvykov bolo púšťanie vencov na vodu. Dievčatá si z bylín a kvetov uviazali vence, do ktorých vložili sviečku, a pustili ich po hladine rieky. Podľa toho, ako sa veniec pohyboval, sa predikoval osud – či príde láska, svadba alebo zmena.

Slnovrat ako čas veštenia

Ľudia verili, že v tejto noci je jednoduchšie nazrieť do budúcnosti. Sny mali silnejší význam, symboly sa vnímali intenzívnejšie a intuícia bola otvorenejšia.

Zaujímavým motívom, ktorý sa objavuje v slovanských tradíciách, je hľadanie „kvetu paprade“. Podľa legendy mala kvetina počas tejto noci na krátky okamih zakvitnúť a ten, kto pomyselný poklad nájde, získa poznanie, šťastie alebo schopnosť vidieť skryté veci. Hoci ide o mýtus, jeho význam je hlboký – symbolizuje hľadanie pravdy v čase, keď sú hranice medzi svetmi oslabené.

Celé toto obdobie malo charakter prechodu. Nebolo len o radosti a oslave, ale aj o uvedomení si cyklu života. O tom, že po vrchole prichádza postupná zmena.

Starí Slovania nevnímali slnovrat ako koniec, ale ako bod obratu. Vedeli, že svetlo dosiahlo maximum – a práve preto sa začne meniť. Tento moment prijímali s pokorou, nie so strachom.

Spirituálny význam: pravda, ktorá vychádza na povrch

Energia slnovratu má schopnosť zosilňovať. To znamená, že to, čo je v človeku mocné, sa ešte viac zvýrazní, to, čo bolo potlačené, sa môže ukázať a veci, ktoré boli nejasné, sa začnú kryštalizovať.

Mnohí ľudia v tomto čase pociťujú:

• zvýšenú citlivosť
• potrebu niečo uzavrieť alebo zmeniť
• vnútorný tlak konať pravdivo

Nie preto, že by sa niečo pokazilo. Ale preto, že energia svetla nepodporuje klamstvo – ani voči vlastnému Ja. Slnovrat ako bod rozhodnutia. Letný slnovrat nie je len oslava. Je to aj bod, v ktorom sa dá zastaviť a pozrieť sa na svoj život. Je to čas položiť si otázky: kde som teraz, čo sa mi darí, čo už nemá pokračovať? Je to moment, keď sa dá vedome nastaviť smer na druhú polovicu roka.

Keď som odchádzala zo Slovenska, určite som nemala plán, že raz budem mať vlastnú kaviareň. Išla som za lepším životom a chcela som si vybudovať budúcnosť. Myšlienka na vlastné podnikanie prišla až časom, keď som nazbierala skúsenosti a získala väčšie sebavedomie. Jedného dňa som si uvedomila, že ak to neskúsim teraz, možno to budem celý život ľutovať. Nebol to dokonalý moment, ale bol to ten správny.

Vnímali ste rozdiel medzi tým, ako sa na podnikateľky pozerá Írsko a ako by to podľa vás bolo na Slovensku?

Myslím si, že v Írsku ľudia viac podporujú malé lokálne podniky. Zákazníci radi dajú šancu niekomu, kto niečo buduje od nuly. Samozrejme, podnikanie je náročné všade, ale mala som pocit, že ľudia ocenili moju prácu a energiu. Na Slovensku je to možno o niečo kritickejšie, ale verím, že úspech závisí hlavne od človeka, nie od krajiny.

Každý deň má v ponuke hromadu domácich zákuskov a dezertov.

Instagram/yumm_cafe_kanturk

Na sociálnych sieťach vidíme dokonalé dezerty, kopu zákazníkov a kvalitnú kávu. Čo je tá časť podnikania, ktorú ľudia nevidia?

To, čo ľudia nevidia, sú skoré rána, dlhé dni, stres, zodpovednosť za zamestnancov a nekonečné rozhodovanie. Keď zatvoríme kaviareň, práca sa nekončí. Administratíva, objednávky, sociálne siete, plánovanie. Podnikanie je životný štýl, nie práca od deviatej do piatej.

Mnohí majú v hlave podnikateľský sen, no čakajú na ten správny čas. Vy ste riskovali. Bolo vo vašej ceste viac odvahy než strachu?

Strach tam bol vždy. Ale myslím si, že odvaha neznamená nemať strach. Odvaha je urobiť ten krok napriek tomu. Vedela som, že ak neuspejem, budem vedieť, že som to aspoň skúsila.

Medzi dezertmi nájdete aj francúzske makrónky.

Instagram/yumm_cafe_kanturk

Kedy ste si počas budovania kaviarne siahli na úplné dno?

Určite boli chvíle, keď som bola psychicky aj fyzicky vyčerpaná. Najmä počas náročných období, keď sa kopili účty, problémy a únava. Boli dni, keď som rozmýšľala, či to celé má zmysel, ale vždy prišiel ďalší deň a s ním nová energia pokračovať.

Čo vás dokázalo podržať?

Môj syn. A tiež pocit zodpovednosti voči ľuďom, ktorí vo mňa verili – zákazníkom aj zamestnancom. Veľmi ma motivovalo aj to, keď sa zákazníci vracali a povedali, že sa u nás cítia dobre. To sú momenty, ktoré človeku pripomenú, prečo to robí.

A akú úlohu vo vašom príbehu zohralo to, že ste Slovenka žijúca v zahraničí?

Na začiatku áno. Musela som si dôveru vybudovať prácou, ale časom už ľudí nezaujímalo, odkiaľ som. Zaujímalo ich, ako sa u nás cítia, akú dostanú kávu a aký servis.

Slovenka Petra si otvorila vlastnú kaviareň v Írsku.

archív Petry Krivej

Dnes už nestačí len urobiť dobrú kávu. Čo podľa vás rozhoduje o tom, či sa zákazník vráti?

Atmosféra. Úsmev. To, že si zákazníka zapamätáte a cíti sa vítaný. Ľudia sa vracajú tam, kde sa cítia dobre, nielen tam, kde dostanú dobrú kávu.

Máte slovenské korene. Dostali sa niekedy aj do vašej ponuky? Alebo ste sa rozhodli prispôsobiť írskym chutiam?

Určite sa snažím občas priniesť aj kúsok Slovenska. Niektoré koláče alebo chute sú inšpirované tým, na čom som vyrastala. Ale zároveň rešpektujem aj to, čo chutí írskym zákazníkom. Myslím si, že práve spojenie oboch svetov je veľmi pekné. Momentálne sú bestellermi chladené drinky, ako Ube Matcha alebo Frappuccinos a ľadové kávy. Z jedál French Toast, trdelníky, cheesecakes alebo Açai Bowls.

Aké sú podľa vás najväčšie rozdiely medzi írskymi a slovenskými hosťami?

Íri sú veľmi priateľskí a radi sa rozprávajú. Často sa usmejú, poďakujú a ocenia aj maličkosti. Slovenskí zákazníci sú možno náročnejší, ale keď sú spokojní, bývajú veľmi verní. Oboje má svoje čaro.

Nechýbajú ani farebné sušienky.

Instagram/yumm_cafe_kanturk

A čo je dnes pre vás definíciou úspechu?

Kedysi som si myslela, že úspech znamená čísla alebo veľký biznis. Dnes je pre mňa úspech to, že robím prácu, ktorú mám rada, že mám spokojných zákazníkov, skvelý tím a že môžem byť hrdá na to, čo som vybudovala. A hlavne, že si viem nájsť čas aj na svojho syna a na život mimo práce.

Nečakajte na moment, keď budete pripravené. Ten možno nikdy nepríde. Ak máte sen, skúste urobiť prvý krok. Nemusí byť dokonalý, ale môže vám zmeniť život. Ja som obyčajná Slovenka, ktorá odišla do cudzej krajiny, nevzdala sa a postavila si svoj sen – Yumm Café. A ak sa to podarilo mne, môže sa to podariť aj vám.

FOTO V GALÉRII 

Zelená vlajka

V prípade, že je na vašej pláži vyvesená zelená vlajka, nemáte sa čoho obávať. Je to signál toho, že podmienky na kúpanie sú priaznivé a more je pokojné. V týchto podmienkach vám pri dodržiavaní bezpečnosti, ktorá by mala byť prvoradá, nehrozia žiadne nepríjemnosti.

Zelenú vlajku dovolenkári vidia najradšej.

dreamstime

Žltá vlajka

Pozornejší a obozretnejší by ste mali byť za predpokladu, že na pláži veje žltá vlajka. Dovolenkárov upozorňuje na vietor, silnejšie prúdy či vlny. Zároveň môže byť vo vode horšia viditeľnosť. Do vody aj za týchto okolností môžete ísť, no odporúča sa zvýšená opatrnosť. Nafukovačky, alebo čoraz viac obľúbené paddleboardy však nechajte radšej na pláži, kým sa hladina mora neupokojí. Neriskujte a plávajte bližšie k brehu.

Červená vlajka

Ak sa chcete vyhnúť nepríjemnej skúsenosti s vodným živlom, potom by ste mali kúpanie vynechať za predpokladu, že je na pláži vyvesená vlajka v červenej farbe. Podmienky sú vtedy vyslovene nebezpečné z dôvodu silných prúdov a veľkých vĺn. Často upozorňuje aj na blížiacu sa búrku či nepriaznivé počasie. Je to tiež signál, že ak sa predsa len rozhodnete kúpať, je to len na vašu vlastnú zodpovednosť. V niektorých krajinách je dokonca v tomto čase kúpanie zakázané a hrozí vám pokuta.

Fialová vlajka

Táto farba sa v bežných európskych destináciách neobjavuje až tak často, no keby ste sa s ňou predsa len stretli, tak vedzte, že vás upozorňuje na zvýšený výskyt medúz, morských ježkov, rají či iných morských živočíchov, ktoré vás môžu ohroziť. Kúpanie počas vyvesenej fialovej vlajky zakázané nie je, ale odporúča sa byť o niečo viac v strehu.

Čierna vlajka

Čierna farba vlajky vám dáva jednoznačné znamenie, že by ste mali opustiť nielen more, ale aj samotnú pláž. Znamená to uzáveru tak vody, ako aj pláže a to z rôznych dôvodov. Od znečistenia, po nepriaznivé podmienky až po možný výskyt nebezpečných morských živočíchov.

Biela vlajka s čiernym kruhom

Ak ste sa ocitli na pláži, kde je vyvesená biela vlajka, v strede ktorej je čierny kruhu, potom ste na mieste, ktoré je vyhradené pre paddleboardy, vodné lyže či skútre. Plávanie a kúpanie sa v tejto lokalite môže byť pre vás pre hrozbu zrážky s iným plavidlom.

Netradičné kombinácie

Okrem spomenutých základných farieb existuje ešte niekoľko, kombinácií, ktoré sa oplatí poznať. Červeno žltá vlajka odporúča kúpanie len v prípade, že je na pláži prítomný plavčík.

Dve červené vlajky vám dávajú jednoznačný pokyn, aby ste zostali na brehu a v žiadnom prípade sa nekúpali.

Modrou vlajkou sú medzinárodne ocenené pláže s čistou vodou a zároveň kvalitnými službami.

Keď hovoríte, že „bývate v cudzích životoch“, čo to pre vás v skutočnosti znamená?

Bývať v cudzích životoch je skôr pozvánka byť ich malou súčasťou. Napokon, majitelia v tom čase v dome nie sú. Ide o veľkú dôveru z oboch strán. Oni veria, že sa im postrážim dom a zvieratá, že budem rešpektovať aj ich súkromie napríklad, ak si neželajú, aby sa vchádzalo do nejakej časti domu. Ja im zase musím dôverovať, že tam budú bezpečné a príjemné podmienky na to, aby som pre pohodu všetkých urobila maximum aj ja.

Čo vlastne house sitting je? Ako by ste ho v skratke opísali?

House sitting je to, keď sa niekomu staráte o dom, byt, záhradu, a tiež domácich miláčikov, alebo aj zvieratá na farme. Deje sa to cez oficiálne platformy, kde sa človek zaregistruje, vyhľadá si miesto, krajinu, kde by chcel house sittingovať, nájde si vhodnú ponuku, napíše majiteľom krátko o sebe, a uvidí, či si ho vyberú spomedzi iných uchádzačov. Nasleduje video alebo audio rozhovor, a potom sa obe strany rozhodnú, či do toho idú. Nejde o to, že im domy upratujete. Majitelia hlavne potrebujú, aby ich príbytky neboli opustené počas ich neprítomnosti, a hlavne, aby zvieratá neskončili v koterci v alebo psom hoteli.

Pamätáte si na moment, keď ste si prvýkrát uvedomili, že toto je cesta, ktorou chcete ísť?

Pamätám si to veľmi dobre. Bolo to na samote v Portugalsku, kde som sa dva mesiace starala o 400-ročný dom a 5 mačiek a olivovú plantáž. To ticho, pokoj, zeleň a pomalý mód lokálneho života bol jednoznačne silný impulz. Povedala som si, že niekoľko mesiacov v roku by som si priala stráviť práve takto. Mimo civilizácie, v cudzej krajine. Hlavne po tom, čo som mala skúsenosť s hektickým tempom života v Prahe, Londýne a vo Frankfurte.

Čo vás na house sittingu na začiatku lákalo najviac?

Možnosť byť na miestach, kde by som sa inak nedostala, a o ktorých som ani len netušila. Ale aj naopak – žiť na chvíľu v metropolách, ktorým by som sa pred desiatimi rokmi vyhýbala. Tým, že žijete na nejaký čas mimo hotelov a turistických zón, máte perfektnú možnosť nahliadnuť na život miesta tak, ako ho žijú domáci. Nevravím, že sa house sittinguje len na farmách, kde nestretnete ani živú dušu. Starala som sa o zvieratá aj v New York City a Singapure. A aj tam sa mi podarilo navnímať život bez pamiatok, obyčajný deň miestnych, ktorý som dovtedy nemala ako spoznať.

Vchádzali ste do domovov, ktoré majú svoju energiu, príbehy, zvyky. Ako rýchlo ste sa dokázali „naladiť“ na nový priestor?

Mám rada minimalistické priestory a rustikálnu atmosféru. Takže ak prídem do preplneného domu alebo bytu, chvíľu to trvá, než si na to zvyknem. Ale nikdy to neberiem tak, že sa tam za každú cenu musím cítiť ako doma. Som len na návšteve, a tak rešpektujem atmosféru, akú si tam majitelia vytvorili.

Mali ste nejaký vlastný rituál, ktorým ste si každý nový dom tak trochu „pripravili“ pre seba?

Počas toho, ako som house sittingovala, som pracovala online a písala reportáže, takže som potrebovala mať vlastný priestor na prácu. To bolo prvá vec po príchode. Vytvoriť si kútik, kde môžem písať. Tiež jedna zo zásadných vecí, ktoré odporúčam všetkým sitterom, je odložiť z dosahu všetky veci, ktoré by sa mohli ľahko rozbiť, zničiť alebo by ste do nich narazili. Hlavne ak house sittingujete s deťmi.

Ivana Grešlíková je autorkou kompletného spriveodcu HOUSE SITTINGU.

archív

Stávalo sa vám, že ste si z niektorých miest odniesli viac než len spomienky – napríklad pocit, ktorý vo vás zostal?

Určite, hlavne ak som na jednom mieste napríklad mesiac, dva alebo pol roka, ako to bolo v Turecku. Ak sa každý deň zapájate do každodennej rutiny dediny – tržnica, rybárčenie, záhrada alebo miestne stánky s jedlom na rohu ulice v New Yorku, začínate mať pocit, že tam na chvíľu patríte. Je to pocit prepojenia s komunitou, a zároveň zvedavosť, ako by sa tu žilo na dlhšie.

Čo vás život v cudzích domoch naučil o ľuďoch?

Že čím pozornejší a vnímavejší sú k svojim zvieratkám, tým ohľaduplnejší a láskavejší sú aj k house sitterom. Zažila som správanie majiteľov na obidvoch spektrách.

A čo vás naučil o vás samej?

Že aj „nie“ je správna odpoveď.

Bolo náročné neustále odchádzať – nezvykli ste si na miesta, ktoré ste potom museli opustiť?

House sitting bol len súčasťou mojej dlhšej nomádskej cesty, na ktorú som sa dala v roku 2013, nerobila som to „na plný úväzok“. Odchody z miest, ktoré sa stali dočasným domovom, boli niekedy emocionálne náročné, ale brala som to tak, že sa tam môžem kedykoľvek vrátiť, a v niekoľkým prípadoch sa tak aj stalo.

Ako vnímate pojem „domov“ dnes – je to miesto, alebo skôr pocit?

Ešte donedávna to bol skôr pocit. Bolo to miesto, kde som sa cítila komfortne, bezpečne, hoc i s vidinou, že je to dočasné. Momentálne však domovom nazývam Košice a zažívam tu to, čo som si vytvárala na cestách. Radosť, že sa mám večer kam vrátiť, kde si navariť a mať malé rutiny so svojím synom.

Máte medzi všetkými miestami také, ktoré sa vám dostali pod kožu viac než iné?

Najviac ma „dostalo“ Turecko tým, akí dobrosrdeční boli ľudia v dedine, kde som strávila jednu zimu a leto. Chlieb tam piekli v storočných peciach, dedina mala vlastného holiča, pred domom som každé ráno videla pastiera s kozami… Páčil sa mi ich pre nás možno jednoduchý život, ktorý im však dával zmysel, ale aj pohodu.

Ako vyzeral váš bežný deň v „cudzom živote“? Bol skôr pokojný, alebo plný objavovania?

Všetko záviselo od povinností, ktoré boli s house sittingom spojené. Ak to bol sitting v mestskom byte, kde bolo treba postarať sa o samostatnú mačku, mala som viac času na objavovanie alebo na prácu. Ak som však bola na farme počas horúceho leta, tak bolo bežné stráviť denne aj päť hodín prácou okolo domu: zalievanie rastlín, prechádzka so zvieratami, čistenie stajne pre kone, upratanie záhrady. Vždy som sa však snažila nakombinovať povinnosti okolo domu tak, aby som mala aspoň polovicu dňa na prácu a výlety po okolí.

Čo by ľudí možno prekvapilo na tomto spôsobe života? Niečo, čo ste si sama na začiatku neuvedomovali?

Obrovská zodpovednosť. Za zvieratá, dom. Prekvapilo ma aj to, ako si niektorí majitelia dokázali urobiť z house sittera asistenta. Na jednom mesačnom site v USA som raz do týždňa musela obísť niekoľko domov, ktoré majitelia prenajímali študentom, a pozbierať od nich nájom, s ktorým som musela potom ísť na poštu a odoslať ho majiteľom, ktorí boli v zahraničí.

Priniesol vám tento životný štýl aj momenty samoty?

Nie, nikdy som nemala pocit, že sa cítim osamelo. Ak som mala chuť na spoločnosť, šla som medzi ľudí na trh alebo som sa pridala k skupine nomádov, ktorí boli v tom čase v meste. Občasná izolácia bola však celkom liečivá.

Máte pocit, že vďaka tomu, že ste žili v rôznych príbehoch, lepšie rozumiete tomu svojmu?

Hm, dobrá otázka. Počas osemročného presúvania sa po svete som s pokojom na srdci pripustila, že by som sa chcela usadiť. Neviem, či tomu pomohol house sitting… Ale dospela som do bodu, keď si chcem zalievať vlastné kvety.

Je niečo, čo ste si z týchto „cudzích životov“ vedome preniesli do toho svojho?

Ani nie. Niektoré domy a ich majitelia ma fascinovali, ale vnímam, že každý máme svoj vlastný neprenosný príbeh. Možno som si len potvrdila to, že sa mi ľahšie dýcha v priestore, kde menej je viac.

Vedeli ste si predstaviť, že sa raz usadíte – alebo boli či sú pre vás pohyb a zmena už prirodzenou súčasťou života?

V septembri 2025 som sa usadila po 19 rokoch v zahraničí a vrátila sa na Slovensko. Nebolo to ľahké ani rýchle rozhodnutie, ale mám z toho dobrý pocit.

Hranicu pri zdravom sebavedomí vidieť v tom, že človek nepotrebuje druhého zhodiť, aby sa cítil lepšie, ako to je v prípade arogancie. Zdravé sebavedomie nestojí na porovnávaní, ani sa hodnota neodvíja od toho, či sme lepší ako ostatní. Práve preto, že arogantný človek nemá dostatok zdravého sebavedomia, si to kompenzuje povyšovaním sa nad druhými. Zdravo sebavedomý človek sa nepovyšuje, nesnaží sa dokazovať, že je lepší, lebo vie, že je dosť.

Prečo s tým ženy tak veľmi bojujú? Je to hlavne tou výchovou?

Do veľkej miery áno. Ak dievčatko zažívalo, že lásku dostáva iba vtedy, keď je tiché, milé, usmievavé a nerobí problémy, jej mozog sa naučí moja hodnota = to, čo pre druhých robím a ako sa pri mne cítia, a nie moja hodnota = ja. Tento vzorec potom beží ako program, o ktorom ani nevieme, že ho máme nainštalovaný.

Ako sa naučiť stíšiť tento vnútorný, deštruktívny hlas, ktorý nám hovorí, že nie sme dosť dobré?

Prvý krok je zachytiť ho. Väčšina žien si ani nevšimne, že dávajú za pravdu vnútornému kritikovi. Takže keď to nabudúce príde, len si povedzte: „Aha, kritik sa ozval.” Už to samotné urobí zázrak, lebo mení prežívanie na pozorovanie.

Druhý krok: nechoďte argumentami, ale prácou s telom. Kritik totiž pôsobí na vaše telo a nervový systém, takže keď sa ozve, dajte si dlhý výdych, sadnite si, nohy na zem, chodidlami zatlačte do zeme, ruku na hrudník a chvíľu pomaly vedome dýchajte. Až keď sa upokojíte, má zmysel povedať si aj racionálne argumenty.

Tretí krok je tréning sebasúcitu. Hovorte k sebe tak, ako by ste to povedali najlepšej kamarátke. Možno budete zhrozená, ako kruto to znie. Niekedy dávame súcit každému naokolo, len sebe nie.

Jednou z najväčších hrozieb ženského sebavedomia je strach z toho, čo povedia ostatní. Prečo je pre nás názor cudzích ľudí dôležitejší ako náš vlastný pocit?

Evolučne máme v sebe zakorenené, že ak nás druhí odmietnu, je nižšia šanca na prežitie. Aj keď to tak už neplatí, cítime to ako reálnu hrozbu, ak nás niekto odmieta. Náš pocit okrem toho častokrát ani nevieme navnímať. Ak sme sa roky trénovali v tom, ako čítať druhých, plniť ich potreby a zavďačiť sa im na úkor seba, môžeme byť majsterky v čítaní potrieb druhých a analfabetom v čítaní svojich pocitov a potrieb.

Mnohé ženy sa silou mocou snažia vyhovieť všetkým naokolo. Ako s týmto neustálym prispôsobovaním sa skoncovať bez výčitiek?

Myslím, že bez výčitiek to úplne nepôjde. Veľa ľudí sa mylne domnieva, že to je povahová črta, ale je to stratégia. Podobne ako máme „fight or flight” reakciu, teda boj alebo útek, máme aj „fawn” reakciu, teda reakciu vyhovením. Keď si začnete nastavovať zdravé hranice, je dôležité nebojovať s pocitom viny a výčitkami, skôr im dať nový význam. Časom to ustane a bude pre vás prirodzené postaviť sa za seba. Základné pravidlo: neobhajujte sa a nevysvetľujte, akoby ste boli povinná podať hlásenie. Nemusíte vysvetľovať, obyčajné „nie“ úplne postačuje. A ešte jedna dôležitá vec. Pripravte sa, že ľudia, ktorí boli na vašu prispôsobivú verziu roky zvyknutí, sa môžu búriť a nemusí sa im to páčiť.

Nízke sebavedomie? Nemusí to tak byť navždy.

pexels

Dnes navyše žijeme v dobe sociálnych sietí, kde sa neustále porovnávame s inými. Dá sa vôbec udržať si zdravé sebavedomie, keď na nás z každej strany vyskakujú dokonalé profily iných žien?

Dá, aj keď bez porovnávania to úplne nejde. Boli sme na to roky nastavovaní. To, čo vidíte na sociálnych sieťach je výkladná skriňa, je to výsek toho najlepšieho zo života iných. Nevidíte, ako ráno plakala influencerka, ktorá sa na vás usmieva na storke, nevidíte jej nafúknuté brucho, akné ani strie. Keď budete cítiť závisť, skúste ju brať ako navigáciu k niečomu, po čom túžite, len si to nedovolíte. Ak si porovnávanie premeníte na inšpiráciu, môžete rásť k vyššiemu sebavedomiu.

Ak príde úspech a sebavedomie sa aspoň trochu zvýši, ako reagovať na poznámky okolia?

Budete ich zrkadlom, keď ste roky boli tá tichá, milá, skromná a zrazu si dovolíte vypýtať si vyšší plat, odmietnuť ďalší neplatený nadčas, nebyť ticho, keď sa do vás niekto obuje. No z reakcie iných si neberte, že je to o vás, keď sa búria. Väčšinou je to o nich. Zrazu im ukazujete veci, ktoré nemuseli vidieť, kým ste boli ticho. Možno niekto vidí vo vás odvahu, ktorú sám nikdy nenabral.

A ako sa naučiť nevšímať si to?

Základné pravidlo je nevysvetľovať, neobhajovať sa a nepresviedčať. Viac fungujú pokojné stručné vety, kde sa nejdete ani obhajovať, ani popierať. Napríklad: „Máš pravdu, zmenila som sa a som za to rada.” Časom sa okolo vás vytvorí nový systém, prídu noví ľudia a budete možno aj rady, že niektoré zo starých kamarátstiev, ktoré vás len ťahali dole, čo sa týka sebavedomia, už nie sú súčasťou vášho sveta.

Jednou z náročných výziev je aj naučiť sa hovoriť jasné „nie“...

Nájdite si formulku na odložené „nie”. Trebárs: „Pozriem sa do kalendára a ozvem sa ti.“ Nemusíte hneď odmietnuť, ale už narúšate starý automatický vzorec hovorenia „áno”. Ďalšia technika je: ocenenie, jasné „nie” a vzťah.

Napríklad: „Teší ma, že si ma pozvala, no tentokrát neprídem, ale daj vedieť, ako ste dopadli.” Ešte je technika na naliehanie, ak by sa niekto nedal odbiť: „Nie, nebudem môcť.” A ak znova príde s nátlakom, znova len tú istú vetu bez zmeny formulácie. Ak neustupujete ani pod nátlakom a neobhajujete sa ani neospravedlňujete, väčšina ustúpi.

V spojení s budovaním sebavedomia sa často hovorí o predstieraní. Môže nám zmena postoja tela alebo oblečenia pomôcť „oklamať“ samých seba, aby sme sa cítili istejšie?

Známe „fake it, till u make it” úplne nefunguje, ale práca s telom áno. Totižto nielen psychika ovplyvňuje držanie tela, ale aj naopak. Keď stojíte zhrbená, s plytkým dýchaním a v kŕči, telo hlási mozgu signál: „Som v ohrození.“ Ak sa vystriete, spomalíte dýchanie, uvoľníte svalstvo, hlásenie sa zmení na: „Som v bezpečí.“ Dlhý pokojný výdych je najlepší nástroj, ktorý dokáže upokojiť systém.

Pri oblečení by som išla do toho, v čom sa cítim viac ja alebo ako moja najlepšia verzia. Čo sa týka predstierania, tak keď potláčame, čo cítime, väčšinou to rastie ešte viac. Radšej by som si priznala, že cítim stres. Stres a vzrušenie majú podobné prejavy, čiže môžete si povedať, že som nabudená/vzrušená, lebo ma čaká niečo dôležité. Čiže trénujte sa v správaní, ale pocity nepotláčajte.

Zdravé sebavedomie vás posunie na výkonnostný vrchol.

Dreamstime

A podpisuje sa pod ženské sebavedomie aj vek? Hovorí sa, že po štyridsiatke či päťdesiatke už ženy tak neriešia názory iných...

Štyridsiatnička už má za sebou viacero nepríjemných skúseností, keď sa svet nezrútil. Tým, že to telo, mozog zažili na vlastnej koži, zapíšu to hlbšie a žena sa cíti slobodnejšie v tom, čo si druhí myslia. No nemusí to byť vždy pravidlo. Záleží, či žena tieto skúsenosti aj spracuje, alebo ich len zbiera. Môže byť aj 20-ročná žena s pokojnejším a zdravším sebavedomím a môže byť aj 60-ročná žena, ktorá sa neustále ospravedlňuje za to, že existuje.

„Cukrová pleť" nie je oficiálna diagnóza, skôr pojem, ktorý zľudovel, no stojí za ním reálny proces. Typickým znakom je, že pleť pôsobí unavene a bez šťavy, stráca pružnosť, jemné vrásky prichádzajú skôr, ako by mali. Skrátka pleti chýba prirodzený glow. Presne toto sa mi dialo pred zmenou životosprávy. Mala som sklon k zápalom a nerovnomernému tónu pleti. Bola som nafúknutá, opuchnutá, s výkyvmi energie počas dňa a klasickým „3pm crash”. Každý deň som myslela, že zaspím rovno za pracovným stolom. Po upravení stravy sa mi to už, našťastie, nedeje a cítim sa oveľa lepšie.

Cukor vraj urýchľuje procesy starnutia pokožky a pleti. Čo presne sa deje v pokožke, keď zjeme zákusok alebo vypijeme džús? Ako cukor ničí prirodzený kolagén?

Keď zjeme niečo sladké, hladina cukru v krvi stúpne. Nadbytočná glukóza sa naviaže na bielkoviny v pleti, hlavne kolagén a elastín. Tento proces sa volá glykácia a vznikajú pri ňom takzvané konečné produkty pokročilej glykácie (AGEs). Tie kolagén doslova „zosieťujú" a z pružných vlákien sa stanú tuhé. Navyše sa v tele viažu na zápalové receptory a rozbiehajú taký tichý zápal. A zapálená pleť pôsobí opuchnuto, menej ostro, akoby bez kontúry.

Sladké a rafinované sacharidy vyženú cukor v krvi hore, telo na to zareaguje vyplavením inzulínu, ktorý rozbehne tvorbu kožného mazu a upchaté póry a vyrážky sú (môžu byť) na svete.

Keď sa povie cukor, väčšina z nás si predstaví len kocky cukru alebo presladené limonády. Ktoré potraviny sú ale skrytými zdrojmi cukru, hoci sa tvária zdravo?

Veru, cukor sa skrýva aj v ochutených jogurtoch, müsli a fitness tyčinkách, raňajkových cereáliách, sušenom ovocí, smoothies a džúsoch, v kečupe a omáčkach, dresingoch aj v bielom pečive. Riešením je čítať etikety a sledovať pridaný cukor. Za seba by som povedala, že odkedy sa vyhýbam vysoko spracovaným potravinám, môj príjem cukru rapídne klesol. 

Müsli tyčinky, ochutené jogurty či biele pečivo. Kedy ide o správnu voľbu v strave a kedy sú zbytočným zdrojom rafinovaného cukru?

Netreba nič démonizovať ani zakazovať, stačí vedieť rozlíšiť. Začala som robiť malé, vedomé voľby. Biely grécky jogurt, do ktorého si sama pridám ovocie. Oriešky namiesto „fitness” tyčinky obliatej čokoládou. Celozrnné pečivo miesto bieleho. Sú to dennodenné malé nenápadné voľby a je to zo začiatku ťažšie, ale dá sa to naučiť.

Vysoká konzumácie cukru sa ľahko prejaví na stave pleti. 

dreamstime

Ako je to s ovocím? Obsahuje fruktózu, čo je tiež sacharid...

Ovocia sa netreba báť. Áno, obsahuje fruktózu, ale zároveň vlákninu, vodu, vitamíny a antioxidanty a práve vláknina spomalí vstrebávanie cukru. Celé ovocie je pre pleť skôr kamarát, vitamín C je napríklad nevyhnutný pre tvorbu kolagénu. Moje obľúbené bobuľové ovocie (čučoriedky, maliny, černice) má cukru najmenej a antioxidantov najviac.

Čo by sme mali zaradiť do jedálnička, aby sme vytvorili obranný mechanizmus našej pleti? Ktoré vitamíny fungujú ako tzv. protijed?

Najlepší protijed sú antioxidanty, bojujú proti oxidačnému stresu aj glykácii. V skratke to znamená - pestrosť a dosť bielkovín, z nich sa stavia kolagén. Ja tomu hovorím moje farebné taniere. Začnem zdrojom proteínu, pridávam zeleninu, komplexné sacharidy, navrch semienka, bylinky.

Existujú aj rôzne krémy či séra s antioxidantmi a retinolom. Dokážu našej pleti pomôcť, aj keď stále konzumujeme priveľa sladkého?

Pomôžu, ale úplné zázraky nečakám. Retinol reálne podporuje tvorbu kolagénu a obnovu pleti, patrí k najúčinnejším aktívnym látkam vôbec, spolu s antioxidačnými sérami (vitamín C, niacinamid). Nezabúdajme ani na SPF, pretože UV žiarenie glykáciu ešte zhoršuje. Ale buďme úprimní, kozmetika rieši povrch, strava príčinu a spánok regeneráciu. Najlepšie funguje všetko spolu. 

Ak ale radikálne obmedzíme cukor zo dňa na deň, tak pravdepodobne prídu pocity frustrácie či únavy. Ako teda postupovať čo najrozumnejšie?

Zo dňa na deň to väčšinou nefunguje. Aj ja som „začínala od pondelka” nespočetne veľakrát. Najväčšia zmena sa musí udiať v hlave. Odporúčam nevynechávať jedlá, spájať sacharidy s bielkovinou a zdravým tukom, dopriať si dosť spánku, vyriešiť stres v živote a určite si nechať malé potešenia. Nezakazovať si. Ja som kedysi mala sladkú tyčinku po každom obede, aj dve, bola som závislá na sladkostiach. Dnes mi stačí kúsoček horkej čokolády.

Za aký čas potom uvidíme prvé zmeny na našej tvári?

Pleť sa obnovuje zhruba za 4 týždne, s vekom pomalšie. Prvé zmeny, teda menej opuchnutá tvár, sviežejší tón, glow, môže byť vidno už o pár týždňov. Zmeny v kolagéne sú beh na dlhšiu trať. Chce to trpezlivosť, ale odmena príde a bude ju vidieť.

Drahé krémy riešia situáciu navonok, ale nie jej príčinu. 

dd

Ak dlhé roky konzumujeme veľké množstvo cukru, tak dá sa to vôbec celé ešte zvrátiť?

Časť poškodenia je, žiaľ, dosť odolná, zosieťovaný kolagén sa obnovuje pomaly, ale vieme zastaviť ďalšie poškodenie a pleti výrazne pomôcť. Retinol, vitamín C, denné SPF, vyvážená pestrá strava, spánok, pohyb, menej stresu. Väčšina ľudí by chcela skratky, ale skratky naozaj neexistujú.

Úplný zákaz cukru teda nie je najideálnejší nápad. Aké sladké alternatívy sú bezpečné pre našu pleť? Čo si dopriať, ak máme chuť na sladké?

Presne, úplný zákaz nefunguje a často vedie k ešte väčšiemu prejedaniu. Ja fungujem na princípe 80/20.  80 % času jem, nazvime to clean, ale keď mám na niečo chuť, doprajem si to bez výčitiek. Jedlo je aj spoločenská záležitosť a má byť radosť, nie stres. Keď mám chuť na sladké, dám si kvalitnú horkú čokoládu, ovocie, sorbet.  Viem veľmi dobre, aké ťažké je spraviť tú zmenu v hlave, ale musím povedať, že sa cítim miliónkrát lepšie a už by som nemenila. 

Najčastejšie následky sú:

• predčasné starnutie kože – vrásky, ochabnutie, strata pružnosti a hrubšia či „kožovitá“ pokožka,
• pigmentové zmeny – tmavé škvrny, pehy a nerovnomerné sfarbenie,
• suchosť a drsné, šupinaté miesta,
• aktinické keratózy – poškodené, drsné ložiská, ktoré môžu byť prednádorové,
• vyššie riziko rakoviny kože, vrátane bazocelulárneho a spinocelulárneho karcinómu a melanómu. Poškodenie sa počas života sčítava.

UVA preniká hlbšie a výrazne prispieva k starnutiu kože, zatiaľ čo UVB častejšie spôsobuje spálenie; oba typy sa podieľajú na vzniku rakoviny kože. Soláriá nie sú bezpečnejšou alternatívou a môžu poskytovať koncentrované UV žiarenie.

Na zníženie rizika lekári odporúčajú používať širokospektrálny krém SPF 30 alebo vyšší. Opakovane by sa mal natierať približne každé dve hodiny. Po kúpaní aj častejšie. Ak však chcete nasledovať nebezpečný trend ttanmaxing na toto všetko zabudnite.

Pri tomto internetovom trende sa človek snaží čo najviac opáliť, často cielene počas vysokého UV indexu a niekedy aj bez opaľovacieho krému. Na instagrame a tiktoku vyskakujú zábery a videá opálených tiel. Mnohí si menia rady a triky, ako dosiahnuť najtmavšiu farbu pokožky. Influenceri radia, ako dosiahnuť čo najtmavšie opálenie, odporúčajú rôzne „urýchľovače“ alebo zdieľajú zábery zo solárií. Niektorí otvorene priznávajú, že ochranný faktor SPF používajú minimálne alebo ho úplne vynechávajú. Vraj sa obávajú, že by sa s ním neopálili dostatočne do bronzova.

Podľa dermatológov pritom nejde len o neškodný trend. Opálenie sa opäť stáva estetickým ideálom, podobne ako to bolo v 80. alebo 90. rokoch. Opálená pokožka dnes na sociálnych sieťach často pôsobí ako symbol zdravia, príťažlivosti alebo aktívneho životného štýlu.

Rozlíšiť fyziologický a emočný hlad dnes nie je vôbec jednoduché. Žijeme v dobe neustáleho zhonu, notifikácií, termínov a povinností. Dá sa povedať, že máme „staré telo v novej dobe“. Náš nervový systém je nastavený tak, aby nás chránil pred ohrozením. Keď sme však dlhodobo pod tlakom, v strese alebo neustále niečo riešime, prevláda aktivita sympatického nervového systému čo je režim, ktorý pripravuje telo na výkon. V takom stave prirodzene ustupujú do úzadia signály hladu, sýtosti či únavy. Preto si mnohí ľudia neuvedomia, že sú hladní, až keď ich začne bolieť hlava, cítia podráždenosť, zhoršenú koncentráciu alebo zrazu intenzívne myslia na jedlo.

Fyziologický hlad prichádza postupne. Objavuje sa niekoľko hodín po poslednom jedle. Emočný hlad je naopak náhly, často nás prekvapí uprostred stresujúceho dňa a býva spojený s chuťou na konkrétne jedlá najčastejšie sladké alebo veľmi kalorické. Dobrým prvým krokom je na chvíľu sa zastaviť. Namiesto automatického otvorenia chladničky si skúsiť položiť jednoduchú otázku: „Som naozaj hladný, alebo sa vo mne deje ešte niečo iné?“

Mnohé ženy to dôverne poznajú. Po ťažkom dni v práci automaticky siahajú po čokoláde či čipsoch. Prečo náš mozog reaguje na stres a vyčerpanie práve jedlom?

Nie je to otázka slabej vôle. Je to prirodzená reakcia nášho mozgu, ktorý sa snaží čo najrýchlejšie znížiť stres a doplniť energiu. Keď sme dlhodobo pod tlakom, naše telo produkuje viac stresových hormónov a mozog začne vyhľadávať niečo, čo mu prinesie okamžitú úľavu. Práve potraviny bohaté na cukor či tuk dokážu aktivovať centrá odmeny v mozgu a na krátky čas navodiť príjemný pocit. Vylučuje sa dopamín látka spojená s pocitom odmeny a motivácie a stres sa na chvíľu zmierni.

Večerné prejedenie môže byť spôsobené aj vynechávaním jedál počas dňa. 

Andrea Piacquadio/Pexels

Veľkú úlohu však zohráva aj to, ako sa na jedlo pozeráme. Mnohé ženy sú roky vystavené tlaku na dokonalý vzhľad, neustále držia diéty alebo si zakazujú nezdravé potraviny. A práve zákaz robí jedlo ešte príťažlivejším. Mozog začne čokoládu či čipsy vnímať ako niečo výnimočné, odmeňujúce a vzácne.

A prečo v takýchto chvíľach nikdy nemáme chuť napríklad na brokolicu, ale vyslovene siahame po cukre a tukoch?

Pretože náš mozog je veľmi praktický. Keď sme v strese alebo vyčerpaní, hľadá najrýchlejší spôsob, ako získať energiu a pocit úľavy. A práve kombinácia cukru a tuku aktivuje centrá odmeny v mozgu oveľa silnejšie ako napríklad zelenina. čo v danej chvíli naozaj potrebujeme.

Hovoríme najmä o negatívnych emóciách, ako sú smútok, stres či úzkosť. Môže však byť spúšťačom emočného jedenia aj nuda, prípadne pozitívne emócie?

Určite áno. Emočné jedenie nie je spojené len so stresom alebo smútkom. V skutočnosti môže byť reakciou na akúkoľvek emóciu. Veľmi častým spúšťačom je napríklad nuda. Keď nám chýba podnet alebo stimulácia, jedlo sa stáva jednoduchým spôsobom, ako si spríjemniť chvíľu. Rovnako často jeme aj pri pozitívnych emóciách. Oslavujeme úspechy tortou, víkendy spájame s dobrým jedlom alebo sa odmeňujeme po náročnom období.

Pri emočnom prejedaní je typický takzvaný začarovaný kruh. Po tom, čo zjeme celú bonboniéru, nepríde úľava, ale pocit viny. Ako z tohto kolotoča vystúpiť?

Prvým krokom je prestať bojovať s jedlom a začať sa zaujímať o to, čo mu predchádzalo. Emočné prejedanie totiž nezačína otvorením bonboniéry. Začína oveľa skôr stresom, únavou, osamelosťou, perfekcionizmom alebo tým, že sme celý deň ignorovali vlastné potreby. Mnohí ľudia jedia počas dňa nepravidelne, jedlá odkladajú alebo sa vedome snažia jesť čo najmenej. Večer sa potom spojí fyzický hlad s psychickým vyčerpaním a výsledkom býva prejedenie. Nie je to zlyhanie ani nedostatok disciplíny je to prirodzená reakcia tela, ktoré si konečne pýta energiu.

Naše telo si po náročnom dni pýta práve potraviny plné cukru a tuku. 

Shutterstock

Ako veľmi je dôležité pri riešení tohto problému zmeniť najskôr vzťah k samej sebe a nielen jedálniček?

Jedálniček môže byť výborným pomocníkom, ale sám o sebe nevyrieši dôvod. Mnohé ženy sú hladné, no namiesto jedla si dajú ďalšiu kávu, žuvačku alebo si povedia, že ešte vydržia. Nie preto, že by ich telo jedlo nepotrebovalo, ale preto, že majú pocit, že si ho musia najskôr zaslúžiť alebo že si ho jednoducho nedovolia. Nepracujeme teda len s tým, čo jeme, ale aj s tým, ako pristupujeme samy k sebe. začína skutočná zmena.

Väčšinou takýto impulz prichádza večer alebo dokonca pred spaním. Prečo?

Večer sa zvyčajne stretne niekoľko faktorov naraz. Počas dňa sme v neustálom strese a naše telo je nastavené na výkon. Až keď prídeme domov, sadneme si a trochu sa upokojíme, nervový systém prepne z režimu výkonu do režimu oddychu. V tej chvíli sa začnú ozývať potreby, ktoré boli celý deň potlačené. K tomu sa pridáva aj fakt, že mnoho ľudí je večer jednoducho fyzicky hladných.

A napokon je tu aj psychologická rovina. Večer máme pocit, že si po celom dni niečo zaslúžime. Jedlo sa stáva odmenou, chvíľkou pokoja alebo jediným momentom, keď robíme niečo pre seba.

Môže nás emočné prejedanie zastihnúť aj počas dňa?

Určite áno. Často ho spustí konflikt v práci, nepríjemný telefonát, náročné stretnutie, pocit zlyhania alebo jednoducho deň plný stresu. Dôležité je však myslieť aj na fyzický hlad. Ak ráno odídeme z domu len s kávou alebo si nestihneme dať obed, popoludní budeme oveľa zraniteľnejší voči impulzívnemu jedeniu.

A kde je hranica, kedy si povieme, že už na to samy nestačíme?

Občas sa najesť z emócií je úplne ľudské. Problém nastáva vo chvíli, keď sa z jedla stane náš hlavný spôsob, ako zvládať stres, smútok, úzkosť alebo iné náročné emócie. Spozornieť by sme mali najmä vtedy, keď sa tieto situácie opakujú pravidelne, máme pocit, že nad nimi strácame kontrolu, po jedle prichádzajú silné výčitky alebo začíname kvôli jedlu obmedzovať spoločenský život.

Veľmi dôležité je vedieť, že odbornú pomoc netreba vyhľadať až vtedy, keď sa rozvinie porucha príjmu potravy. Ak máte pocit, že vás jedlo ovláda viac, ako by ste chceli, alebo že sa kvôli nemu dlhodobo trápite, je to už dostatočný dôvod obrátiť sa na odborníka.

Emočné prejedanie spôsobujú rovnako pozitívne, ako negatívne emócie. 

dreamstime

Čo by ste odkázali ženám, ktoré bojujú s emočným prejedaním možno už roky a majú pocit, že v tomto smere neustále zlyhávajú?

V prvom rade by som im chcela povedať, že v tom nie sú samy. A hlavne, že to, že sa s tým trápia už dlho, neznamená, že je neskoro na zmenu. Ak dnes máte pocit, že zlyhávate, skúste sa na seba pozrieť s väčšou láskavosťou. Nie ste pokazené, nemáte slabú vôľu a nemusíte byť dokonalé. Niekedy sa zmena nezačína tým, že prestaneme jesť čokoládu. Začína tým, že si dovolíme najesť sa bez výčitiek, oddýchnuť si bez pocitu viny alebo požiadať o pomoc.

A sú to len ženy, ktoré bojujú s emočným prejedaním?

Emočné jedenie sa týka aj mužov a vo svojej praxi sa s ním stretávam pomerne často. Rozdiel je skôr v tom, že ženy o ňom častejšie hovoria, zatiaľ čo muži ho neraz skrývajú alebo si ani neuvedomia, že jedlom riešia emócie.

Relax

Tento typ jogy si určite zamilujú všetci tí, ktorí majú problém s nespavosťou. Zároveň vás naučí efektívne odpočívať behom pár minút, ktoré vám dokážu nahradiť hodiny plnohodnotného spánku. Pozitívny vplyv má tiež na vašu psychiku a dokonca zvyšuje nielen výkonnosť, ale aj kreativitu. Na rozdiel od iných cvičení, k realizácii tohto konkrétneho nepotrebujete nič extra. Stačí vám tichý priestor, kde si môžete ľahnúť, alebo sa pohodlne usadiť. Na rozdiel od meditácie, ktorá si vyžaduje čas na to, aby ste sa ju naučili robiť správne, pri joge nidre nepotrebujete byť sto percentne koncentrovaní. Stačí sa naladiť a vnímať pokyny. Výhodou je, že jogu nidru môžete robiť aj v pohodlí svojho domova a na internete je dostupných množstvo inštrukcií, ktoré vás prevedú jednotlivými krokmi. Najskôr vám určite bude audio nahrávka nápomocná, neskôr to bez problémov zvládnete aj sami. Počas tohto cvičenia dochádza k absolútnemu uvoľneniu, kedy odpočíva nielen vaše telo, ale aj myseľ. Je to práve vďaka tomu, že sa behom pár minút dokážete dostať do stavu, ktorý zodpovedá hlbokému spánku. A vy pritom stále len bdiete.

Nájdite si svoje miesto

Buďte pripravení na to, že na začiatku možno budete potrebovať viac času na to, aby ste nidra jogu uchopili správne. V prvom rade si nájdite miesto, kde sa cítite príjemne a hlavne bezpečne. Ideálne, aby vás počas tejto, nazvime to meditácie, nikto nevyrušoval. Jednoducho, vytvorte sami sebe ideálne podmienky. Pohodlne sa oblečte, presvedčte sa či máte v miestnosti ideálnu teplotu, aby vás počas spánkovej jogy nič neobmedzovalo a pustite sa do toho. Ľahnite si, zatvorte oči a postupne sa riaďte jednotlivými pokynmi z nahrávky, pretože práve vďaka tomu sa budete dostatočne koncentrovať a nedovolíte svojej mysli zablúdiť k tým desiatkam myšlienok, ktoré vás bežne prenasledujú. Ako všetko, aj toto chce svoj čas, aby ste nadobudli dostatok skúseností a vedeli sa aj v tomto smere posúvať. Je to jedna z ciest k sebarozvoja a ako benefit budete plní energie.

Mnohí ľudia si myslia, že sú unavení. V skutočnosti sú však mentálne preťažení. Fyzická únava sa väčšinou zlepší oddychom alebo kvalitným spánkom. Mentálna únava je iná. Prejavuje sa tým, že sa neviete sústrediť, robíte jednoduché chyby, strácate motiváciu, všetko vás rozptyľuje a aj malé rozhodnutia vám pripadajú vyčerpávajúce. Jednoduchá otázka znie: „Keby som sa teraz na hodinu vyspal, mal by som chuť tvoriť a robiť veci, ktoré ma bavia?“ Ak odpoveď znie nie, problém pravdepodobne nie je v tele, ale v hlave.

Pravdou je, že najčastejšie si energiu kradneme my sami. Ktoré úplne bežné, nenápadné každodenné zlozvyky nás stoja najviac síl bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali?

Najväčšími zlodejmi energie nie sú veľké životné krízy. Sú to malé rozhodnutia, ktoré robíme každý deň. Najčastejšie je to neustále kontrolovanie mobilu, multitasking, porovnávanie sa s ostatnými, odkladanie dôležitých úloh, preplnený kalendár či snaha vyhovieť každému. Mozog pritom nespotrebúva energiu len pri práci. Obrovské množstvo energie míňa aj pri neustálom prepínaní pozornosti. Čím viac otvorených okien máme v hlave, tým menej energie nám zostáva na to podstatné.

Navyše žijeme v dobe neustálych notifikácií a multitaskingu. Je schopnosť robiť tri veci naraz skutočne výhodou?

Multitasking je jeden z najväčších mýtov produktivity. Mozog totiž v skutočnosti nerobí viac vecí naraz. Len veľmi rýchlo prepína medzi jednotlivými úlohami. Každé takéto prepnutie však stojí energiu, čas aj pozornosť. Výsledkom je viac chýb, vyšší stres a pocit, že sme celý deň niečo robili, ale nič poriadne nedokončili. Najvýkonnejší ľudia sa nesnažia robiť viac vecí naraz. Naopak, chránia svoju pozornosť a robia jednu dôležitú vec naplno.

A čo scrollovanie na sociálnych sieťach? Prečo po telefóne siahame práve vtedy, keď sme najviac unavení, hoci vieme, že nás to vyčerpá ešte viac?

Keď sme unavení, nehľadáme informácie. Hľadáme úľavu. Sociálne siete fungujú ako rýchla dávka dopamínu. Na chvíľu nám dajú pocit oddychu, ale mozog spracúva obrovské množstvo podnetov. Preto sa po 20 minútach scrollovania cítime často ešte vyčerpanejší ako predtým. Najlepšie funguje neviesť boj so silou vôle, ale zmeniť prostredie. Odložiť telefón mimo dosahu, vypnúť notifikácie alebo si vytvoriť jednoduché pravidlo, že prvých 30 minút po zobudení a posledných 30 minút pred spaním zostáva mobil bokom.

Často nás najviac vyčerpáva náš vlastný mozog – neustále analyzovanie situácií, tzv. overthinking. Máte nejakú techniku, ako to zmierniť?

Overthinking nevyriešime ďalším premýšľaním. Keď si všimnete, že sa točíte v jednom kruhu, položte si jednoduchú otázku: „Je toto problém, ktorý môžem vyriešiť teraz?“ Ak áno, urobte jeden konkrétny krok. Ak nie, vedome sa vráťte do prítomnosti. Pomáha napríklad päť pomalých hlbokých nádychov a výdychov alebo krátka prechádzka bez mobilu.

A prečo vôbec nadmerne analyzujeme a vytvárame si v hlave práve tie najhoršie scenáre?

Je to evolučný mechanizmus. Mozog bol tisíce rokov nastavený tak, aby si všímal predovšetkým hrozby. Kedysi nám to zachraňovalo život. Dnes nás však ten istý mechanizmus často zahlcuje katastrofickými scenármi, ktoré sa nikdy nestanú.

Množstvo energie strácame aj tým, že nevieme povedať „nie“ a snažíme sa všetkým naokolo vyhovieť...

Mnohí ľudia sa neboja povedať nie. Boja sa, že po tomto slove prestanú byť prijatí. Od detstva sa učíme byť dobrí, ústretoví a nevyvolávať konflikty. Lenže každé áno, ktoré poviete proti sebe, je zároveň nie vlastnému zdraviu, pokoju alebo času. Zdravé hranice nie sú prejavom sebectva. Sú prejavom sebaúcty.

A čo ľudia v našom okolí, ktorí sa neustále sťažujú a doslova z nás vysávajú dobrú náladu? Ako s nimi denne fungovať v práci alebo v rodine?

Emócie sú nákazlivé. Ak trávime veľa času s ľuďmi, ktorí neustále kritizujú alebo sa sťažujú, náš mozog sa postupne naladí na rovnaký spôsob vnímania sveta. Potrebujeme si nastaviť vlastné hranice. Namiesto dlhého rozoberania problémov, skúste rozhovor jemne otočiť otázkou: „Čo s tým môžeš urobiť?“ Alebo vedome skracujte čas, ktorý v takýchto rozhovoroch trávite.

V mnohých prípadoch sa skloňuje aj neviditeľná mentálna záťaž. Čo si pod tým môžeme predstaviť?

Mentálna záťaž je všetko, čo nosíme v hlave, aj keď práve nič nerobíme. Nedokončené úlohy, termíny, starosti o deti, financie, vzťahy či neustále plánovanie. Každá otvorená mentálna karta spotrebúva časť našej pozornosti. Preto niekedy odchádzame z práce fyzicky oddýchnutí, ale psychicky úplne vyčerpaní. Veľmi pomáha dostať veci z hlavy na papier. Mozog nie je stvorený na skladovanie všetkého.

Nejde len o to energiu nestrácať, ale ju aj aktívne dobíjať...

Najväčšiu zmenu často neprinesie hodinová meditácia raz za týždeň, ale 10 vedomých minút každý deň. Osobne odporúčam jednoduchý ranný rituál: 5 minút vedomého dýchania, 5 minút ticha a 3 otázky: „Za čo som vďačný? Čo je dnes naozaj dôležité? Akým človekom dnes chcem byť?“

A čo robiť v tej najkrízovejšej chvíli? Existuje nejaká rýchla prvá pomoc, ako hlavu reštartovať za pár minút?

Áno. A je oveľa jednoduchšia, než si väčšina ľudí myslí. Keď cítite, že ste pod tlakom, na 2 minúty sa zastavte. Položte obe chodidlá na zem a začnite vedome predlžovať výdych. Nádych na 4 sekundy, výdych na 6 až 8 sekúnd. Predĺžený výdych aktivuje parasympatický nervový systém, ktorý prirodzene upokojuje telo aj myseľ. A potom si položte jedinú otázku: „Čo je práve teraz tá jedna najdôležitejšia vec?“ Pretože pokoj nevzniká vtedy, keď máme všetko pod kontrolou. Pokoj vzniká vtedy, keď vieme, čomu venujeme svoju pozornosť.

Pes ako plnohodnotný člen rodiny 

Fakt, že je Slovensko národom psíčkarov, potvrdzujú aj dáta. Podľa prieskumu agentúry Go4insight z roku 2021 má doma aspoň jedného psa až 39 % Slovákov, pričom 4 % opýtaných vlastnia dvoch alebo viac psov. Na vidieku žije so psom až 45 % ľudí, v mestách je to približne 30 %. Najsilnejšie puto k zvieratám majú mladí, medzi ľuďmi do 26 rokov vlastní psa až polovica respondentov.  

„Zvieratá sú súčasťou rodiny a stále viac cestujúcich ich nechce nechávať doma. Letecká doprava sa tomu prispôsobuje a ponúka čoraz viac možností, ako cestovať bezpečne a komfortne aj so zvieraťom,“ hovorí Daniela Chovancová, hovorkyňa Kiwi.com. Tento trend potvrdzujú aj skúsenosti majiteľov psov, pre ktorých je hľadanie hotela pre zvieratá či spoľahlivých známych počas dovolenky minulosťou. Príprava sa ukazuje ako kľúč k úspechu. Pes dokáže väčšinu letu prespať a v cieľovej destinácii si tak možno užívať spoločné chvíle bez akýchkoľvek výčitiek. 

Pravidlá na palube: Kamaráti do 8 kíl majú vyhraté 

Pri plánovaní letu je najdôležitejšia váha. Väčšina tradičných aerolinií povoľuje prepravu malých psov alebo mačiek do 8 kg (vrátane prepravky) priamo v kabíne, kde cestujú pod sedadlom alebo na kolenách majiteľa. Väčšie psy už musia putovať do nákladového priestoru v špeciálnej schválenej prepravke. Pri plánovaní letu je potrebné zvážiť, či zviera zvládne odlúčenie, hluk a teplotné výkyvy v nákladovom priestore. Cesty lietadlom nie sú pre každého domáceho miláčika vhodné. 

Pri výbere leteckej spoločnosti si však treba dať veľký pozor, pretože rozdiely sú markantné. Nízkonákladoví giganti Ryanair, Wizz Air a EasyJet uplatňujú striktnú politiku a na palubu (ani do podpalubia) nepúšťajú žiadne bežné domáce zvieratá - povoľujú výhradne certifikovaných asistenčných a vodiacich psov. Pri týchto linkách navyše platia prísne pravidlá: asistenčný pes musí byť oficiálne vytrénovaný uznanou medzinárodnou organizáciou, počas letu musí sedieť na podlahe pri nohách majiteľa v špeciálnom postroji či veste a jeho prepravu je nutné nahlásiť dopravcovi vopred (najneskôr 48 hodín pred odletom) spolu s doložením potrebných certifikátov, ako aj veterinárnych dokladov vyžadovaných cieľovou krajinou. Emocionálne podporné zvieratá (terapeutické psy) tieto aerolinky neakceptujú. 

Naopak, spoločnosti ako KLM či Lufthansa umožňujú zvieratám do 8 kg letieť v kabíne a väčším (až do 75 kg) v nákladovom priestore. Pri aerolinkách Emirates musíte počítať s tým, že psy a mačky cestujú výlučne v batožinovom priestore. Pri Smartwings je potrebné prepravu nahlásiť minimálne 48 hodín pred odletom a zaplatiť poplatok 100 – 200 eur. 

Koľko stojí zvieracia letenka? 

Finančné náklady sa líšia v závislosti od cieľovej destinácie a zvolenej spoločnosti. V rámci Európy sa platí za zviera v kabíne od 50 do 150 eur, zatiaľ čo preprava v batožinovom priestore vychádza na 100 až 300 eur. Pri diaľkových letoch sa cena zvieracej letenky pohybuje v rozmedzí 200 až 600 eur. Prepravu zvieraťa je pritom možné pridať ako doplnkovú službu k už zakúpenej letenke, ak to daná letecká spoločnosť umožňuje. Po potvrdení prepravy sa doručuje e-mail s presnými podmienkami a finálnou cenou. 

Veterinárny checklist pred odletom 

Predtým, než sa vyrazí na letisko, je potrebné skontrolovať všetky náležitosti: 

Doklady: Nevyhnutnosťou je EU pas pre spoločenské zviera, mikročip, potvrdenie o očkovaní proti besnote a aktuálne veterinárne osvedčenie. 

Podmienky cieľovej krajiny: Niektoré štáty striktne nevpúšťajú šteniatka mladšie ako 3 mesiace alebo po prílete vyžadujú povinnú karanténu. Podmienky je vždy nutné overiť na príslušnej ambasáde. 

Anatómia zvieraťa: Krátkonosé plemená (napr. mops či buldog) môžu mať v batožinovom priestore vážne problémy s dýchaním, preto je pre ne bezpečnejší a vhodnejší let výhradne v kabíne. 

Cestovné poistenie: V spolupráci s poisťovňami je dnes už bežné poistiť nielen seba, ale aj domáceho miláčika, čo pokrýva prípadné veterinárne náklady priamo v zahraničí. 

Plánovanie bez stresu

Aby sa z letu nestala nočná mora plná vyhľadávania informácií, Kiwi.com pomáha s celým procesom. Cestovatelia môžu na platforme jednoducho filtrovať lety podľa leteckých spoločností, ktoré prepravu zvierat umožňujú, porovnávať poplatky a nájsť všetko podstatné na jednom mieste. Na stránke Kiwi.com/Help navyše na majiteľov čakajú praktické tipy na samotnú prípravu a balenie pre zvieratká. „Let so psom alebo mačkou si vyžaduje trochu viac plánovania, no ak sú cestujúci pripravení, môže ísť o veľmi pekný spoločný zážitok. Vďaka Kiwi.com majú Slováci možnosť objavovať svet spolu so svojimi štvornohými priateľmi,“ uzatvára Daniela Chovancová. 

Okná

Teplo preniká do miestnosti primárne cez vaše okná. Počas horúčav ich cez deň neotvárajte a majte ich čo najviac zatemnené. Zatiahnite žalúzie, rolety, prípade závesy. Účinné je aj používanie vonkajších žalúzií. Ak ich máte, určite ich počas dňa majte zatiahnuté. Rovnako dôležité je okná neotvárať. Minimálne počas dňa. Okná otvorte len preto, aby ste prevetrali jednotlivé miestnosti a vytvorili prievan. Ideálne skoro ráno, alebo večer, keď teplota vonku klesne. Pokojne majte otvorené okná aj počas celej noci, keď vzduch ako tak prúdi.

Ventilátor

Skvelou pomôckou za pár eur je v týchto dňoch ventilátor. Nezaberie veľa miesta a hoci vám vzduch neochladí ako klimatizácia, predsa len dokáže spraviť prievan, vďaka ktorému bude pre vás pobyt v miestnosti príjemnejší. Efektívne ochladíte miestnosť tak, že pred ventilátor postavíte misku s ľadom, alebo so zamrznutými PET fľašami. Citeľný bude tiež rozdiel, ak dáte ventilátor do prievanu.

Toto obmedzte

Počas najväčších horúčav sa skúste vedome vyhýbať tomu, čo produkuje ďalšie teplo. Eliminujte používanie rúry a aj pri plánovaní jedálničku voľte radšej jedlá, ktoré sa varia rýchlo, alebo vôbec. Vypínajte elektroniku, ktorú práve nepotrebujete, pretože každý zapnutý spotrebič pridáva teplo.

Ochlaďte sa

Ochladzujte sa samozrejme s rozumom, aby vaše telo neutrpelo príliš veľký šok z radikálneho teplotného rozdielu. Nezabudnite prijímať dostatok tekutín, studeným nápojom sa radšej vyhýbajte. Smäd oveľa lepšie zaženú vlažné nápoje a to isté platí aj pre sprchu. Ak sa budete sprchovať v ľadovej vode, telo bude mať čo robiť, aby si vyrovnalo svoju termoreguláciu a vy budete spotení už po chvíľke ako zo sprchy vyjdete.