Humor a zábava kraľovali v časoch totalitného režimu slovenským domácnostiam. Rozhlas a televízia produkovali niekoľko humoristických a zábavných relácií, ktorých kvalita bola podľa niektorých odborníkov vyššia ako tých súčasných. Na čom by sa aj dnes dokázali schuti zasmiať -- na to sme sa opýtali samotných tvorcov slovenského humoru a zábavy 80. rokov.
Čo z humorných relácií a zábavníkov z 80. rokov by vás rozosmialo aj dnes? (Perex)
Oldo Hlaváček, herec a zabávač
Určite by som sa zabavil na výborných a profesionálne urobených silvestrovských programoch, ktoré mali, na rozdiel od tých súčasných, hlavu i pätu. Ľudia, ktorí sa v tom čase nemohli zabávať mimo vlastnej domácnosti, sedeli pred televízormi a smiali sa, až to bolo počuť na ulicu. Napokon, potvrdzujú to aj reakcie ľudí, ktorí sa ma pri náhodných stretnutiach pýtajú na silvestrovské programy spred roka 1989. Najlepším spomedzi tých, ktoré sa vyrobili na Slovensku, bol Silvester z budovy Slovenského národného divadla z roku 1977.
Elena Vacvalová, humoristka, moderátorka
Spomínam si na vetu, ktorú povedal Milan Lasica, keď bol hosťom v rozhlasovej relácii Pod Pyramídou. Milan Markovič sa Lasicu spýtal, či existuje niečo, čo mu naozaj lezie poriadne na nervy, či niečo bytostne neznáša... A pán Lasica, spôsobom jemu vlastným, povedal asi toto: "Ak niečo naozaj nemám rád, ak niečo bytostne neznášam, tak sú to...(malá pauzička pre napäté publikum, ktoré vtedy očakávalo ostrú kritiku režimu)... d u k á t o v é b u c h t i č k y!" Tie dukátové buchtičky boli vtedy p r e s n é, každý "im" rozumel! A to som ešte netušila, aké budú nadčasové!
Milan Markovič, humorista
Predovšetkým sú to spomienky na môj zájazdový program Nevyzúvajte sa, prosím..., ktorý vznikol na jar 1984. V tom období sa v ňom vystriedalo viac ako dvesto hostí, predstavujúcich to najlepšie zo slovenského a českého humoru. Nezabudnem na Jara Filipa, človeka sršiaceho nápadmi. S ním sa bavili nielen diváci, ale aj spoluúčinkujúci. Jaro však potreboval niekoho, kto by uzemnil jeho až prílišný rozlet. Neskoršie nájdenie sa so Stanom Radičom bolo ideálnym riešením. Bohužiaľ, tejto po Lasicovi a Satinskom asi najperspektívnejšej humoristickej dvojici osud neprial.
Štefan Skrúcaný, humorista
Spomínam si na naše študentské predstavenia Fujarová šou a Rýchlokurz geniality. Išlo o satirické programy, s ktorými sme v prvej polovici 80. rokov robili aj 20 predstavení do mesiaca vo vtedajšom Dome ROH, dnešnom Istropolise. Mali sme obrovský úspech nielen v Bratislave, ale neskôr i po celom Slovensku. Ako študenti Vysokej školy múzických umení sme boli jediní, ktorí i v tom čase mohli robiť politickú satiru. Bralo sa to ako nevinná recesia. Na škole sa však na nás pozerali zvrchu -- ľahké umenie nebolo vnímané s priveľkým pochopením a o šoubiznise vtedy nemohlo byť ani reči.