Podnikatelia, ktorí investovali takmer miliardu korún do spustenia nových vlekov a lanoviek, sú nervózni. Zvýšili kapacity stredísk o 10 až 30 percent a teraz nielenže treba stihnúť termíny rekonštrukcií, ale straší aj spomienka na nevydarenú lanskú zimu a straty, ktoré postihli všetkých okrem Štrbského plesa. "Investori si dali robiť expertízy globálneho vývoja počasia od odborníkov zo Spojených štátov i Japonska," prezradil riaditeľ združenia prevádzkovateľov lanoviek Lavex Miroslav Grešo. "V strediskách sú presvedčení, že nezažijú znovu straty, pretože minulá zima bola podľa odborníkov iba prechodný jav."
Meteorológovia sú napriek tomu ostražití, tí slovenskí upozorňujú, že v dohľadnej dobe už treba u nás rátať s postupnými zmenami zím. Aj snehová situácia sa bude meniť.
V tomto roku smeroval rozvoj za stámilióny do najvyššie položených centier vo Vysokých Tatrách, ale aj do nižšie položených medzi 600 až 900 metrami nad morom. Z pohľadu bánk je hranica rizika už približne na úrovni 600 metrov na západnom Slovensku a v ostatnej časti územia nad 400 metrov. Napríklad Kamzík v Malých Karpatoch s maximom na 420 metroch či Pezinská Baba s 380 metrami to v zimných športoch nebudú mať jednoduché.
Zimy stále teplejšie
"Výskyt snehovej pokrývky závisí najmä od teploty vzduchu, pretože trvalejší sneh sa v strednej Európe vyskytuje iba v lokalitách, kde je dlhodobý priemer januárovej teploty vzduchu nižší ako -3 stupne Celzia," hovorí klimatológ Milan Lapin z Univerzity Komenského. Na Slovensku to bolo približne v nadmorskej výške nad 400 metrov na západe a nad 100 až 200 metrov na zvyšku územia. Napríklad Myjava mala v rokoch 1951-1980 priemernú januárovú teplotu vzduchu -2,8 stupňov, Banská Štiavnica -3,1 a Trebišov -3,3. "Dnes to už neplatí. Od roku 1990 sú zimy podstatne teplejšie, a to asi o jeden stupeň, čo posunulo spomenutú 400-metrovú hranicu asi o 200 metrov nahor."
Globálne otepľovanie prinesie aj k nám zmenu klímy a zimné priemery teploty vzduchu sa postupne zvýšia do roku 2075 o 2,5 až 3,5 stupňa. Oproti obdobiu 1951-1980 zimné úhrny zrážok stúpnu na severe asi o 15 až 30 percent, na juhu menej. To spôsobí ďalší vzostup teplotnej hranice vhodných snehových podmienok na Slovensku o 500 až 750 metrov do väčšej nadmorskej výšky, teda nad 900 až 1150 metrov sa podmienky zlepšia vďaka vyšším úhrnom zrážok.
Podnikateľov však asi viac trápi, čo sa bude diať na svahoch o mesiac či dva, než o 70 rokov. Zimy sú v našej oblasti teplotne i zrážkovo veľmi premenlivé a budú sa tak ako doteraz vyskytovať nepravidelne striedavo zimy chladnejšie i miernejšie na jednej strane a zimy s chudobnou a bohatou snehovou pokrývkou na strane druhej. Takže ruleta sa točí ďalej. Strednú Európu môže ovplyvniť prúdenie zo všetkých smerov rovnako. Aj zo západu od Atlantiku, aj zo studeného severovýchodu. Dôležité bude sledovať, ako sa vytvára súvislá snehová pokrývka Sibíri, ktorá má vplyv na prúdenie studeného vzduchu nad naše územie.
Kliknutím na obrázok ho zväčšíte...
Porovnanie najvyšších polôh vo vybraných lyžiarskych strediskách na Slovensku
Nové vleky na "ski mapách"
Na Slovensku je asi 250 lyžiarskych stredísk a v mnohých sa celé leto intenzívne pracovalo.
Vznikli nové strediská Banská Štiavnica, Skalka, Mýto, Oravský Podzámok. Vo Vrátnej v Malej Fatre pribudne nová lanovka, na Chopku vlek. V Nižnej Boci podnikajú prvé kroky na obrovskú investíciu, plánuje sa prepojenie južnej a severnej strany Chopka, ale podľa Greša je to zatiaľ skôr fikcia, i keď provizórne riešenia sa pripravujú. Na Donovaloch a na Kubínskej holi pribudnú kabínkové lanovky. Zatiaľ najviac strácajú Martinské hole pre nevyjasnené majetkové spory, preto je to stále jediné významnejšie stredisko u nás bez technického snehu.
Peter Zemko, majiteľ nového lyžiarskeho strediska Ski Park Racibor pod Oravským Podzámkom, ktoré už o mesiac zažije premiéru, sa nedostatku snehu neobáva. "Máme 21 snežných diel, stroje na úpravu svahu i štvorsedačkovú lanovku a, čo je veľmi dôležité, našich päť zjazdoviek je orientovaných na sever a severovýchod." Toto boli aj základné otázky, ktoré zaujímali banku pri schvaľovaní úveru, vrátane teplotných pomerov. Banky pritom uznávajú dôležitý argument, že aj nižšie položené strediská si dokážu vyrobiť veľa snehu, musia však mať ľahký prístup k vode na každé snežné delo, ktoré spotrebuje od dvoch do desiatich litrov za sekundu. "Dnes už moderné technológie nevyhnutne nepotrebujú na zasnežovanie štyri až osem stupňov pod nulou, stačí aby bol dostatočne suchý vzduch, stupeň pod nulou a môže sa lyžovať. Striekaný sneh pritom vydrží dlhšie." S výrobou technického snehu môžu mať problém vyššie položené svahy okolo 1500 metrov, pretože priviesť tam dosť vody je pomerne komplikované.
Pre zaujímavosť, v Nižnej Boci urobili Francúzi ešte v 90. rokoch štúdiu na vybudovanie zimného strediska vo veľkom štýle. Rozšafná idea zostala na papieri. Pred troma-štyrmi rokmi sa však zainteresovaní z Boce znova zaujímali, či by nezískali na výstavbu úver v zahraničí. Nepochodili. "Švajčiarske banky nedajú úver, ak ide o výšku pod 1600 metrov," povedal Jozef Böhmer, starosta Nižnej Boce, v okolí ktorej sú dojazdy zjazdoviek v nadmorskej výške 800-900 metrov.
Sneh len pre Yettiho
Podľa Lapina budú u nás koncom 21. storočia prijateľne vhodné snehové podmienky na zimné športy až od 800 metrov na východe a od 900 metrov na severozápade. Približne rovnaká hranica bude aj v prípade podmienok na výrobu technického snehu, hoci budú aj značné miestne rozdiely. V niektorých kotlinách bude táto hranica nižšie. "Je potešiteľné, že nad 1200 metrov bude určite padať viac snehu ako v minulosti."
Ďalším dôležitým faktorom je výskyt sneženia, čiže na miestach s nízkymi úhrnmi zrážok sú aj v prípade studených zím snehové podmienky nepriaznivé, napríklad v okolí Popradu, Trebišova alebo Prešova. Ak nesneží, dá sa to vykompenzovať technickým snehom, ale je to možné iba v prípade dostatočného počtu dní s teplotou pod bodom mrazu a malým počtom dní s vysokou teplotou. Tieto lokality zodpovedajú januárovým dlhodobým priemerom teploty vzduchu pod -3 stupne. V súčasnosti sa v polohách nad 1300 metrov môže vyskytnúť krátkodobé sneženie po celý rok. Vo výške 620 metrov nad morom býva priemerná výška snehu 16 cm a vo výške 1500 metrov 55 centimetrov. Priemerný počet dní so snežením je vo výške 620 metrov 67 dní a vo výške 1500 - 187 dní.
Modernizujú hlavne Tatry
"Kedysi sa dal postaviť vlek za 500-tisíc korún, dnes sa nedá kúpiť pod tri milióny. Väčší vlek stojí okolo desať až dvanásť miliónov a najlacnejšia lanovka okolo 45 miliónov," dodáva Grešo. Vysoké Tatry však s investíciami nemajú problémy, odkedy lanovky v Tatrách zmenili majiteľa. Štátna Železničná spoločnosť ich predala Tatranským lanovým dráham, ktoré kontroluje finančná skupina J&T. Nový majiteľ chce investovať takmer dve miliardy - po miliarde do modernizácie lanoviek a do rozvoja turistického ruchu v Tatrách.
Skupina rozbieha aj rekonštrukciu a dostavbu strediska Tatranská Lomnica, kde chce dobudovať dopravné systémy a systém umelého zasnežovania. Investícia spoločnosti Tatranské lanové dráhy v celkovej výške 220 miliónov korún znamená novú pozemná lanovku na Hrebienok, ktorá už pár dní stojí na koľajniciach a začne premávať pred Vianocami. Túto zimu bude tiež zrekonštruovaná údolná stanica pozemnej lanovky. Vozne dodal rakúsko-švajčiarsky koncern Doppelmayer-Garaventa. Pozemnú lanovku zo Starého Smokovca na Hrebienok vybudovali ešte v roku 1908 a slúžila 37 rokov. Teraz skončí v múzeu tatranskej dopravy. Na Slovensku je jediná svojho druhu, trať meria 1937 metrov a prekonáva výškový rozdiel 225 metrov.
Na východe bez konkurencie
Na východnom Slovensku patria k najznámejším strediskám spišské Plejsy s ôsmimi vlekmi a lanovkou, ktorú chcú vymeniť zo štvor- na šesť sedačkovú s kapacitou 2400 ľudí za hodinu. Kúpili ratrak Kässbohrer Interbell 600, ktorý sa radí na Slovensku k špičke. Aj Plejsy si zažili svoju minuloročnú zimnú "cunami", keď sa dostali do straty. "Francúzi prijali už za De Gaulla plán snehu a podporovali k masovej návštevnosti v lyžiarskych strediskách v Alpách. Kto len mohol, si považoval za povinnosť ísť na zimnú dovolenku," hovorí vedúci lyžiarskeho strediska Štefan Želavsko. Potešili ho prvé mrazivé noci s piatimi stupňami pod nulou, ale zatiaľ ich dvanásť snežných diel iba vyčkáva na nižšie teploty cez deň. "Stále nám chýba na Slovensku silnejšia stredná vrstva ochotná investovať do relaxu. Aj školám poskytujeme zľavy, napriek tomu rodičia nie sú ochotní platiť deťom za lyžovačku, ktorá bola kedysi v školských osnovách a za minimálne náklady." Niekedy toto stredisko navštevovalo viac turistov, nemalú časť tvorili zahraniční predovšetkým poľskí lyžiari. Ukrajincov teraz môže odradiť vízová povinnosť a okrem toho si začali stavať vlastné lyžiarske stredisko neďaleko našich hraníc.