Slovensko priame zahraničné investície doslova "reštartovalo", keď oproti roku 1995 zdvojnásobilo ich rast. Práve vtedy totiž klesli o celú miliardu dolárov. V minulom roku však už zahraničné firmy investovali viac ako 4,165 miliardy dolárov (v prepočte 98,631 miliardy Sk), naše firmy do iných krajín investovali len 368 miliónov dolárov. Celosvetovo sa pritom investovalo 1,3 bilióna dolárov.
Prví zo susedov
Podľa tohtoročnej správy OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) sme síce zaostali za svojimi susedmi z Vyšehradskej štvorky, no pri pozornejšom pohľade na údaje je zrejmé, že sme aj tak obišli najlepšie. V každej z týchto krajín totiž oproti predchádzajúcemu skúmanému obdobiu klesla ich výška, dokonca v prípade Českej republiky a Poľska o polovicu. V prípade Maďarska to bolo menej o 1,5 miliardy dolárov, čo je o niečo viac ako výška našej najväčšej akvizície v danom období - Enelu za 1,1 miliardy dolárov. Práve táto akvizícia bola v celosvetovom meradle podľa veľkosti 157.
"Treba si uvedomiť, že sme získali viac investícií dokonca aj napriek prístupovým rokovaniam EÚ s Rumunskom a Bulharskom, čo sa tradične spája s investorským záujmom, že rástla konkurencia lacnej pracovnej sily v krajinách Ázie a Afriky, najmä Egypta. Trend si vysvetľujem politickou stabilitou, posilňovaním koruny, zlepšovaním podnikateľského prostredia a tradične polohou Slovenska," vysvetlil pre HN hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara. Rumunsko napríklad získalo vlani investície za takmer 11 miliárd dolárov, Bulharsko o niečo menej.
Zvara však podotkol, že sa začína meniť prístup pomoci zahraničným investorom, keď Slovensko podporuje skôr tých, ktorí investujú do kvalifikovanej pracovnej sily a nových technológií. Z celkovej sumy takýchto investícií tak išlo 28,6 milióna do výrobných prostriedkov.
Slovensko nielenže bolo skôr príjemcom investícií ako investovateľom, ale vo väčšine prípadov mali priame zahraničné investície formu fúzií či akvizícií. Najdôležitejším bol Enel, ktorý vstúpil do Slovenských elektrární, ale "dôležitá bola aj KIA 2, teda rozšírenie výroby o ďalších sto kusov automobilov, rovnako tak aj rozšírenie výroby zo strany Samsungu," vysvetlil Zvara. Slovensko tak malo za uplynulý rok len tri projekty na takzvanej zelenej lúke, v roku 2005 však nemalo žiadny. Celkovo však za najväčšie investície z európskych krajín vďačíme Španielsku, z neeurópskych Južnej Kórei.
Španielska expanzia
Správa UNSTAD totiž porovnáva nielen úspešnosť jednotlivých krajín v rámci ich regiónov, ale aj krajiny s najväčším počtom zahraničných firiem, ktoré investovali a rebríček najväčších akvizícií. Tomu dominuje európska oceliarska korporácia Mittal Steel registrovaná v Holandsku, ktorá získaním Arceloru doniesla v minulom roku do Luxemburska 32,2 miliardy dolárov. O druhú najväčšiu akvizíciu sa postarala španielska telekomunikačná spoločnosť Telefónica, ktorá získala britskú O2 za 31,7 miliardy dolárov a treťou v poradí bol španielsky Airport Development, ktorý získal rovnako britskú BAA za 21,8 miliardy dolárov.
Hoci Španielsko si poistilo prvé dve miesta, medzi zoznamom 172 najväčších akvizícií, ktoré presiahli miliardu dolárov, sme sa práve vďaka Enelu ocitli v spodnej časti rebríčka aj my. Česko napríklad žiadne zastúpenie nemá.
Už z rebríčka fúzií a akvizícií je jasné, že najviac investícií smerovalo v rámci Európskej únie práve do Veľkej Británie (vyše 110 miliárd dolárov), pričom celosvetovo minulý rok predbehli Spojené štáty. Tie získali až 175,4 miliardy dolárov. Zároveň však treba dodať, že práve firmy Spojených štátov najviac preinvestovali v nových členských krajinách, a to takmer 217 miliárd dolárov. Druhé miesto patrí Francúzsku (115 miliárd) a tretie španielskym firmám s takmer 90 miliardami dolárov.
Záujem o novú Európu
Priame zahraničné investície z krajín mimo Európy do únie pritom vzrástli v minulom roku v porovnaní s predchádzajúcim obdobím takmer o polovicu, na 145 miliárd dolárov. V porovnaní s údajmi Eurostatu za rovnaké obdobie, podľa ktorého celkové priame zahraničné investície v krajinách únie predstavovali 531 miliárd dolárov, je tak zrejmé, že najviac fúzií, akvizícií či projektov "na zelenej lúke" bolo práve v rámci krajín únie. Do nových členských krajín prišlo z tejto sumy rekordne 38,8 miliardy dolárov, čo je o štvrtinu viac v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.