Hnacími silami zvyšovania produktivity sú okrem investícií do vybavenia pracovníkov kapitálom tiež organizácia práce, infraštruktúra, zlepšovanie zdravia a zručnosti pracovníkov a aplikácie najnovších technológií. Dlhodobý pozitívny vývoj v oblasti produktivity a konkurencieschopnosti Slovenska bude možné dosiahnuť len vzdelávaním pracovníkov s dôrazom na celoživotné vzdelávanie. Investície do podpory vedy a výskumu sú predpokladom rozvoja znalostnej ekonomiky a inovácií, pričom dnešné investície do oblasti inovácií produktov, služieb, procesov i systémov sú základom vysokej produktivity v budúcnosti.
Silný ekonomicky rast Slovenska je výsledkom dlhodobého úsilia mnohých ľudí, je úspechom celej našej krajiny, jej podnikateľov, vedcov, výskumníkov, manažérov, ekonómov, politikov i robotníkov, nás všetkých. Silný ekonomický rast nás teší. Až budúcnosť ukáže, či tento rast je trvalý alebo bol len výsledkom krátkodobej zmeny ekonomických paradigiem, či často označovanými zahraničnými investíciami.
Hlavným ťahúňom ekonomického rastu na Slovensku bol v minulosti náš priemysel. Priemysel reprezentuje tú oblasť ekonomiky, kde sú vytvárané primárne hodnoty, bohatstvo národa. Experti Slovenského centra produktivity odhadujú, že do roku 2010 bude podiel automobilovej výroby tvoriť viac ako 50 % priemyselnej výroby SR a jej podiel na exporte priemyslu SR by mal dosiahnuť viac ako 60 percdent.
Výrobný sektor zaujíma v rámci EÚ25 veľmi dôležitú pozíciu, keď tvorí viac ako 41 % pridanej hodnoty krajín EÚ25, pričom v oblasti výroby pracuje viac ako 31 % pracovnej sily EÚ25.
Ekonomický význam silnej a trvalo udržateľnej výrobnej bázy v Európe je podložený faktom, že v roku 2001 zamestnávala výroba v Európe viac ako 27 miliónov ľudí a produkovala pridanú hodnotu viac ako 1 300 mld. eur v 230 000 podnikoch s 20 a viac zamestnancami. Viac ako 70 percent z týchto hodnôt bolo tvorené šiestimi hlavnými oblasťami: automobily, elektrické a optické zariadenia, potraviny, chémia, materiály, polotovary a strojárstvo. To sú hlavné dôvody, prečo Európska únia podporila vznik novej európskej technologickej platformy ManuFuture, ktorá sa orientuje na rozvoj najprogresívnejších technológií a systémov výroby pre budúcnosť.
Podiel výrobkov hi-tech na exporte v krajinách EÚ tvoril v roku 2000 v priemere asi 20 percent, v USA približne 30 a v Japonsku asi 25 percent. Podľa prieskumov OECD tvoril v roku 2000 tento podiel v SR len zhruba 2 %. Jedným z dôvodov, prečo takáto situácia nastala, je podľa Štatistického úradu SR aj skutočnosť, že kým v EÚ je podiel inovatívnych podnikov z celkového počtu podnikov asi 52 %, na Slovensku je to len približne 16 percent.
Dnešný silný ekonomický rast Slovenska je pozitívnym signálom. Čo nás neteší, je obrovské a neustále sa zvyšujúce zaostávanie v oblasti investovania do podpory vedy a výskumu. Ako je dlhodobo známe, veda, výskum a rýchla komercializácia inovácií sú zdrojom konkurenčných výhod firiem i krajín.
Práve preto Slovenské centrum produktivity v spolupráci so Žilinskou univerzitou začalo nový experiment spolupráce verejného a privátneho sektora (PPP Public Private Partnership).
Tento experiment dostal názov CEIT - Central European Institute of Technology. Jeho cieľom je v spolupráci s ďalšími technickými univerzitami integrovať vedeckovýskumné aktivity v stredoeurópskom regióne a posilniť jeho konkurencieschopnosť založenú na inováciách a znalostnej ekonomike.
Milan Gregor, predseda Správnej rady Slovenského centra produktivity