Deficit verejných financií, inflácia, cenová a kurzová stabilita a úrokové sadzby sú konvergenčné kritériá, ktorých požadovaná úroveň patrí medzi ekonomické podmienky vstupu krajiny do eurozóny. Konkrétne čísla sú potrebné k stanovenému termínu nielen splniť, ale podľa posledného názoru Európskej komisie aj trvalo udržať, čo sa doteraz nepodarilo nikdy, ani pôvodným zakladateľom Európskeho menového systému.
Hľadanie zámienky?
Prečo došlo zo strany komisie k takémuto obratu? Odpoveď hľadajme v poslednom ekonomickom vývoji na Slovensku, keď hospodársky rast meraný ukazovateľom HDP je vysoký, a pritom inflácia klesá, čo asi odporuje doteraz známym ekonomickým poznatkom. A tak k nám posielajú zástupcov Eurostatu, aby v účtovníctve hľadali, či sa do verejných výdajov dostali všetky nákladové položky. Ak sa obdobne postupovalo aj voči ostatným členom menovej únie, je to v poriadku.
Ak však za tým je aj niečo iné, je potrebné, aby komisia na papieri deklarovala nielen ekonomické, ale aj politické kritériá a tiež to potom bude v poriadku. Alebo si Európska komisia kladie otázku nášho bežného občana: "Prečo chce Slovensko zaviesť euro, keď ekonomika je zo všetkých krajín V4 podľa miery rastu HDP najvýkonnejšia, inflácia je nižšia ako rast nominálnych miezd a občan postupne pociťuje rast životnej úrovne?" Pritom náš občan asi nevie, že po zavedení novej meny je návrat späť nemožný, a ak áno, tak nová mena sa už nikdy nemôže nazývať slovenská koruna.
Zúženie mantinelov
Za doterajším rozporom medzi trvalým rastom ekonomiky a poklesom inflácie sa skrýva predovšetkým posilňovanie našej meny, čo je dôsledok aj menovej politiky NBS a treba povedať, že to robí dobre. Len pripomíname, že po vstupe do eurozóny nebudeme môcť naše hospodárstvo "dirigovať" aj národnou menovou politikou, ale Európska centrálna banka určí pre všetky štáty menovej únie, a teda aj pre nás, základnú úrokovú sadzbu a treba si tiež položiť otázku, či bude vyhovujúca pre všetkých, a teda aj pre nás.
Nie je za tým toľko presadzovaná harmonizácia daňových základov a neskoršie i sadzieb? Treba otvorene priznať, že nielen menová politika NBS, ale aj reštriktívna politika vlády v oblasti kapitálových výdavkov zo štátneho rozpočtu či rokovania s dodávateľmi energetických zdrojov prispeli k poklesu inflácie. Aké to prinesie dôsledky v budúcnosti, môžeme len odhadnúť, pretože pokles verejných kapitálových výdavkov sa dá nahradiť už schválenými eurodotáciami a zvýšeným financovaním niektorých finančne náročných projektov aj súkromnými investíciami. Alebo nedôvera komisie voči uvedeným opatreniam vlády vyvoláva pochybnosti o udržateľnosti plnenia kritérií v budúcnosti?
Buď alebo
Na druhej strane treba povedať, že je dobre, keď EK už teraz pripomína svojimi krokmi vláde, že po vstupe do eurozóny už nebudeme hospodárstvo krajiny riadiť vlastnou menovou politikou, ale len národnou fiškálnou politikou, a tá nemôže byť nadštandardne deficitná.
V tejto súvislosti je zaujímavý prístup Českej republiky, ktorej prezident Václav Klaus je známy euroskeptik. S nominálnym plnením kritérií sa chcú v Prahe vyrovnať na budúci rok. Bez zásadných zmien v daňovom a sociálnom systéme a očakávanom približovaní sa hodnoty českej koruny, platov a produktivity práce k Západu sa doteraz neodvážili povedať termín zavedenia novej meny.
Do rozhodnutia Európskej komisie už nie je priestor na posudzovanie argumentov za či proti zavedeniu eura, pretože by to vyvolalo nestabilitu slovenskej koruny, ktorá je navyše ovplyvňovaná aj situáciou v stredoeurópskom priestore. Na prípadný negatívny vývoj by musela reagovať Národná banka Slovenska miliardovými intervenciami, čo by mohlo stáť viac ako očakávané náklady na zavedenie spoločnej meny. Samozrejme, že občan bude svoje platy a dôchodky v eurách prepočítavať a porovnávať s podmienkami trebárs v Rakúsku -- a to vo vzťahu k cenám tovarov a služieb, ale podnikateľský priestor hovorí o výhodách zavedenia spoločnej meny.
Róbert Hölcz, ekonóm