Rusko šancu v Iráne nepustí

Irán nemá inú šancu ako kúpiť od Ruska civilné lietadlá, aby pokryl domáce požiadavky a potreby. "Nedovolíme, aby sankcie USA položili náš letecký park," takto vysvetlil šéf iránskeho letectva Sajíd Hesamí dôvody, prečo sa Teherán rozhodol nakúpiť od Ruska civilné lietadlá TU-204, a to aj napriek tomu, že si je vedomý možných bezpečnostných rizík. Irán vlastní staršie Tupolevy 154 a Iljušiny, ktoré sa už podpísali pod niekoľko leteckých katastrof. Ponúkané TU-204 by však podľa ruskej strany mali spĺňať všetky bezpečnostné kritériá. TU-204 z Aviastar Aviation Company sú v konštrukcii podobné Boeingom 757 a Airbusom A-320, ale neporovnateľná je ich cena a dostupný servis. Podľa ruského ministra dopravy Igora Levitina by na kontrakt mala nadväzovať aj spolupráca Iránu a Ruska pri využívaní vzdušného priestoru vytvorením spoločných leteckých liniek.
Obchod a sankcie
Dôvod niekoľko rokov pripravovaného kontraktu dodávky piatich TU-204 je jasný. Sankcie USA zakazujú predávať Iráncom modernú technológiu vrátane náhradných dielov na americké Boeingy, ktoré Irán vlastní. Washingtonu sa rovnako podarilo dotlačiť úniu k tomu, aby rapídne obmedzila predaj a dodávky dielov svojho Airbusu, ktorý by Irán mohol využívať namiesto Boeingov. Pritom podľa iránskej agentúry IRNA už v roku 2002 iránsky minister priemyslu Ahmad Chorrámí bil na poplach, že "letecký priemysel dosiahol krízový bod" a Irán musí modernizovať letecký park.
Po uvalení amerických sankcií sa Irán rozhodol preorientovať na iné trhy. Len za minulý rok dosiahla napríklad jeho obchodná výmena s Čínou, Japonskom, Ruskom, Nemeckom a Francúzskom hodnotu 110 miliárd dolárov (približne 2 733 miliárd Sk). Ako napísal ruský denník The Moscow Times, predovšetkým Číne a Rusku, ako stálym členom BR OSN, vďačí za to, že jeho jadrové aktivity nie sú tvrdo trestané, najmä nie ekonomickými sankciami.
Plány Ruska
Podľa šéfa ruského štátneho jadrového programu Sergeja Kirijenka totiž Irán nepredstavuje v súčasnosti pre svet bezpečnostnú hrozbu a snaha pomôcť mu pri výstavbe jadrového reaktora za 800 miliónov dolárov sa týka mierového využívania energie.
Ako však priznáva denník Izvestija, pre USA je problémom hlavne posun vzťahov Teheránu a Moskvy. Ich obchodná výmena len za uplynulý rok dosiahla 2,2 miliardy dolárov (šesťpercentný nárast oproti roku 2005). Irán sa stal výnosným odbytiskom pre ruské automobily, náhradné dielce, metalurgický priemysel a vojenskú techniku. Za spomínaným jadrovým projektom či kontraktom v leteckom priemysle stojí snaha získať lukratívne zákazky v energetickom sektore. Hoci Irán kontroluje okolo 17 percent svetových zásob plynu a v prípade ropy 12 percent, Národná iránska ropná spoločnosť (NIOC) nemá dostatok financií a kapacít na údržbu energonosičov. Odpoveďou na finančné ťažkosti by mohol byť práve zemný plyn, Irán však stále zvažuje, aký je v podmienkach sankcií najefektívnejší spôsob jeho využitia. Jednou z možností je takzvaný reinjection, proces znovuvstrekovania plynu do ropných vrtov, čím sa stimuluje produkcia. NIOC uvažuje aj o exporte skvapalneného plynu. A práve ruská pomoc pri rekonštrukcii, ťažbe a preprave plynu prostredníctvom štátneho gigantu Gazprom bola aj téma rozhovorov o spolupráci oboch krajín na nedávnom zasadnutí Organizácie šanghajskej spolupráce (Rusko, Čína, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan), na ktorej sa Irán zúčastnil ako pozorovateľ. Faktom totiž je, že Teherán prejavil záujem o export svojho plynu do Turecka, kam exportuje Rusko cez tri trasy Transbalkan I, II a Blue stream. Irán má však predstavy exportovať cez Turecko do Bulharska, Rumunska a Grécka, čím by skomplikoval Rusku plány.
No je zrejmé, že sa obe krajiny na spolupráci dohodnú. Už počas zasadnutia šanghajskej šestky sa totiž iránske vedenie informovalo o možnosti začlenenia krajiny pod alternatívny ruský bezpečnostný dáždnik, najmä keď USA majú v Strednej Ázii naďalej vojenské základne.