Bola nedeľa večer, keď na doskách Štúdia L+S končila divadelná inscenácia, v ktorej vystupoval aj maestro slovenského umenia, Milan Lasica. Počas potlesku však náhle skolaboval. „Bola to náhla porucha srdcového rytmu. Bol som tam a podával som resuscitáciu s kolegami, kým prišla záchranka. Dospieval pesničku Ja som optimista v dobrej forme, bola klaňačka asi dvakrát a naraz sa pomaly zosunul k zemi. Parkrát sa ‚vrátil‘ a hýbal očami, ale nezvládol to. Bohužiaľ, je to pravda,“ uviedol pre Denník N jeden z divákov, ktorý sa na predstavení nachádzal.
Hneď, ako sa správa objavila v slovenských médiách, sa do smútku ponorilo celé Slovensko. Úprimnú sústrasť nevyjadrovali len ľudia z umeleckej brandže, ktorí legendárneho herca, komika a textára poznali ako kolegu a akýsi vzor, ale aj politici. Práve tí zvažovali možnosť štátneho smútku, ale aj pohrebu. Ako sa však ukázalo, rodina túto ''ponuku'' odmietla.
Manželka, ako aj dve dcéry s rodinami, sa rozhodli, že milovaného manžela, otca, priateľa a pre nás všetkých nenahraditeľného umelca, pochovajú v okruhu tých najbližších. Jednalo sa však o skutočne úzky kruh rodiny a posledné zbohom velikánovi nepovedali ani jeho najbližší priatelia, ako Oľga Feldeková či Milan Kňažko. Pohreb Lasicu sa konal v stredu 21. júla popoludní, v tajnosti, bez akýchokoľvek sprievodov či zásahu médií. Tak, akoby si to želal aj samotný herec, ktorý sa nikdy necítil ako celebrita, ale len ako obyčajný človek, ktorý robí to, čo miluje...