Nočné mory
,,Neviem, či som niečo v tých prvých dňoch vôbec zjedla, nespala som, ani neviem, ako som prežívala,'' zaspomínala si Vera na prvé dni bez chlapčekov. Už od prvého okamihu sa však zaprela a o svojich synov začala bojovať zubami nechtami. Možnosť, že by ich nemohla získať naspäť, si ani nepripúšťala. Na súdne pojednávanie, ktoré vytýčil americký súd, tak bola pripravená. Napriek tomu však mala problém čítať medzi riadkami a priznáva, že celý proces bol o čosi náročnejší aj kvôli tomu, že sa odohrával v cudzom jazyku. Odborná angličtina robila sympatickej Slovenke problém hoci angličtinu vyštudovala.
,,Podľa medzinárodného dohovoru má súd v prípade únosov rozhodnúť do šiestich týždňov. Toto trvalo deväť mesiacov. Prečo, to neviem. V Amerike sa tomu venovala sudkyňa, ktorá mala okrem občianskeho práva aj trestné právo. Takže sa stalo, že počas pojednávania sa tam kedykoľvek otvorili dvere (také tajné, v stene), vošiel človek v oranžovom mundúre, nohy a ruky mal v okovách, sudkyňa povedala, dáme si pauzu - a tým, že tam GDPR alebo federálny zákon o ochrane osobných údajov neexistuje, ona pred nami rozhodovala o osude nejakého človeka. A až potom sa zas vrátila k nášmu prípadu,'' opísala ďalej náročný proces. Napriek tomu sa dočkala vytúženého výsledku - po dlhých mesiacoch boja, dokazovania a procesov sudkyňa rozhodla, že deti majú domov na Slovensku a že boli nezákonne premiestnené proti zákonom Slovenskej republiky.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Dnes má síce Vera svojich chlapčekov doma, no na peklo, ktorým si musela prejsť, nikdy nezabudne - aj keď by zrejme chcela. ,,Tá bolesť, ktorú som prežívala, tam niekde vo mne zostane už navždy. Je taká silná a hmatateľná, taká prítomná, že neverím, že sa jej niekedy zbavím. Vždy si to budem pamätať. Nedokážem to ani vytesniť, niečo také príšerné sa asi nedá vytesniť, je tu so mnou...'' povedala v rozhovore v novembrovom magazíne Vera a dodala, že do dnešného dňa ju táto bolesť ovplyvňuje. ,,Ešte stále mám nočné mory, stále mám strachy, v noci sa budím a chodím deti kontrolovať - prikrývať, chytať za ruky. Môj spánok sa rozhodne nedá nazvať pokojným,'' dodala.