Nám tečú slzy smiechu, jeho rodičom skutočné
A tak film Jak Anděla viděla anděla skončil v zásuvke a Tomáš na právnickej fakulte. Hoci dlho uvažoval skôr nad prírodnými vedami, gény nepustili a rozhodol sa vydať v otcových advokátskych šľapajach. „Asi, aby som mohol byť spravodlivý,“ vysvetľoval vtedy svoju voľbu mladík, ktorý mal spravodlivosť v krvi aj bez diplomu z práva. Keď sa totiž po osemdesiatom deviatom otvorili hranice, veľmi chcel, aby si mohol jeho objaviteľ – strýko Jan splniť sen o Amerike. Zobral všetky detské herecké honoráre, ktoré mu odkladala babička Božena, a dal mu ich na cestu. Ten nevedel, ako sa mu poďakovať, tak sa spoza oceánu aspoň vracal nabalený množstvom darčekov pre synovca, za ktorým sa ponáhľal rovno z letiska. „Lenže Tomáš už nebol…“ spomína v dokumente Českej televízie Malá hviezda nezapadá režisérka ďalšieho Tomášovho slávneho filmu Prázdniny pre psa Jaroslava Vošmiková.
Výlet s kamarátmi na sever Čiech, kde sa po pár pivách rozhodol vyskúšať novú kamarátovu škodovku, sa totiž skončil nárazom do stromu. Kým jeho spolujazdec sa po pár minútach v bezvedomí postavil na vlastné a utekal hľadať pomoc, Tomáš zakliesnený v aute s bezpečnostným pásom zarezaným hlboko v hrudníku, bol na mieste mŕtvy. To si však jeho kamaráti odmietali pripustiť, a tak ho vďaka okoloidúcemu autu dostali do nemocnice. Lekári tam však už nemohli urobiť nič iné, len konštatovať Tomášovu smrť. Pre divákov však v podstate neumrel. Zas a znova nám ako rozkošné chlapča opakuje, že na stoličku veľryby treba morský žeriav, vagón algeny a nálož dynamitu a potom už len – tri, dva jedna… bum! A nám tečú slzy. Od smiechu. Jeho najbližším skutočné. Reprízy im totiž dieťa nevrátia. „Prísť o syna, to je ako keď vám zoberú životne dôležitý orgán,“ priznal po rokoch Tomášov otec Václav. „Žijete ďalej, ale z času načas to nie je ono…“