JANKA BURŠÁKOVÁ-BRESTOVSKÁ: Sudkyňa „v úlohe“ aranžérky kvetov
Kam sa pohne, tam ju ľudia spoznávajú ako ráznu, ale empatickú televíznu sudkyňu. Vôbec jej to neprekáža. „Pomáha mi to pri charitatívnych aktivitách. Ľudia sú ústretovejší a ochotnejší pomôcť, keď vidia známu tvár z obrazovky,“ vraví Janka. Jej ďalšia práca sa však mnohým môže zdať prekvapujúca – aranžuje totiž kvety pre pohrebnú službu. Vyštudovala záhradníctvo, no dlhé roky pracovala vo väzenstve. Už by mohla byť na výsluhovom dôchodku, robiť dobrovoľníčku a poslankyňu v Mestskom zastupiteľstve v Nitre, no aranžovanie je pre ňu spojenie práce a hobby. „Ak vytvorenou kvetinovou kreáciou spojenou s komunikáciou poteším v bolesti zo straty milovaného človeka najbližších, prináša mi to dobrý pocit a zmysluplnosť toho, čo robím. Vedľa je stolárstvo, kde pracujú dvaja profesionálne zdatní mladí muži Števko a Peťo, ktorí sú mojou pravou rukou a kedykoľvek ochotne pomôžu.“ Zaujímavosťou je, že pohrebná služba sa nachádza v historickej uličke pod nitrianskym hradom, v bývalom katovom dome. „Verte však, že to všetko nie je len o smútku – ten totiž, ak sa rozhodnete, môžete vždy pretaviť v nádej.“
EMÍLIA LÖRINCZOVÁ: Po svete s golfovou palicou
Vážna kolízna opatrovníčka zo Súdnej siene je v súkromí usmievavá dáma s nadhľadom a najväčším oddychom je pre ňu záhradníčenie, cestovanie, písanie poézie a najmä golf. „Je to relax v prírode, pri ktorom odbúram všetok stres a negatívnu energiu. Pri hre viem okamžite vypnúť, mám doslova nezaťaženú hlavu, povinne vypnutý telefón, radosť z dobrej partie a pocitu, že som urobila niečo pre svoje zdravie. Golfové ihriská sú zasadené do krásnej prírody, ktorú počas hry intenzívne vnímam.“ Emília je členkou golfového klubu Pegas Lozorno, zúčastňuje sa na rôznych golfových túrach a z destinácií má najradšej Turecko. „Som taký dobrý stredný priemer s hendikepom 22,4.“ Pre golf nadchla aj svojho najmladšieho vnuka Maxa, s ktorým chodí dvakrát do týždňa trénovať. „Počína si veľmi dobre, tak mi svitá nádej, že budem mať výborného golfového partnera!“
PETRA PALEVIČOVÁ: Kuchyňa je jej kráľovstvo
Najlepším relaxom je pre ňu spev, bicykel, plávanie, prechádzky so psom Hugom, výroba šperkovníc či spoznávanie iných krajov. Veľmi dobre sa však cíti aj v kuchyni – najmä keď vidí, že to, čo navarila alebo napiekla, niekomu naozaj chutí. „Najradšej varím a pečiem pre svojho priateľa Martina a svoju rodinu,“ vraví Petra Palevičová. „Veľa som sa naučila od mamy, hoci na jej kuchárske majstrovstvo sa zďaleka nechytám. Každý recept je pre mňa výzvou, rada ho kreujem a dotváram. Nedávno som prvýkrát robila pečenú kačku s kapustou a vydarila sa na jednotku.“ Pomocník by jej v kuchyni prekážal, maximálne by mu dovolila očistiť zeleninu. Po varení po nej zvyčajne zostáva „veľký výbuch“, ktorý však napokon dôkladne uprace. „Môj priateľ tvrdí, že varím lepšie ako profesionál a že je so mnou hlavne preto, že som dobrá kuchárka, lebo láska ide cez žalúdok,“ žartuje Petra.
IVAN GONTKO: Bábkar aj verklikár
Keďže sa už 35 rokov venuje bábkovému divadlu a okrem toho hráva na uliciach ako verklikár, mimo Súdnej siene by ste ho s vážnou tvárou nezazreli. „Zastávam názor, že čo človek ľuďom dáva, to sa mu od nich aj vracia, preto sa ich snažím zabávať a rozdávať pozitívnu energiu a úsmevy.“ Ivan je členom súboru Starého divadla v Nitre, desať rokov má vlastný projekt tradičného bábkového divadla, tak ako sa hrávalo pred sto rokmi, čiže vodí drôtové marionety, hrá pôvodný repertoár a všetkým postavám prepožičiava svoj hlas. K druhému koníčku (a zároveň živobytiu) sa dostal pred viac ako 10 rokmi, keď si kúpil prvý verklík a začal hrávať na uliciach po slovenských mestách. „Časovo mi to zaberá všetok voľný čas, ale nesťažujem sa, pretože si tým vlastne dobíjam baterky.“ Okrem toho, že v predstaveniach krúti maličkým verklíkom a spieva, vie zahrať aj na harmonike, gitare, flaute či kontrabase. „My bábkari a herci nemusíme vedieť hrať, my musíme vedieť zahrať, že hráme!“ dodáva s úsmevom.
