Zdroj: Katka Kincelová

Obľúbený komik Juraj „Šoko“ Tabaček : Ženy si zaslúžia obdiv mužov!

magazín Evita 09.11.2018, 10:00 Celebrity
„Dostať“ sa do jeho pracovného diára je väčšie umenie, ako zohnať lístok na vypredaný stand-up. Obľúbený komik Juraj „Šoko“ Tabaček baví divákov a publikum hladné po poriadnej dávke humoru. Mimo televíznych kamier a javísk je však starostlivým otcom a manželom, ktorý si dokonca odskočil na rodičovskú dovolenku.

Humor je nákazlivý. Rozdávaš aj v súkromí príhody a vtipy na počkanie?
Dúfam, že nejaký level mi je prirodzený, ale doma som normálny človek, ktorý rieši život. Skôr menej zábavný ako viac. Posúdiť to však najlepšie vedia tí, ktorí so mnou žijú.

Dokážeš si urobiť srandu aj sám zo seba?
Keď si zoberieš moju kariéru, ona vlastne reprezentuje to, že si robím srandu sám zo seba. Ak sú ľudia schopní nazvať ma umelcom, zabávačom či humoristom, je to základná premisa. Človek, ktorý si srandu sám zo seba urobiť nevie alebo ju nie je schopný uniesť, by humor robiť nemal.

Ako si sa od športu dostal k herectvu? Bol to tvoj sen alebo ti to pripadalo ako dobrý a zábavný nápad?
Toto je presné :-)! Cez basketbal som sa dostal už ako 14-ročný k pískaniu na zápasoch. V tom čase fungoval v Žiline ochotnícky súbor Makovice. Organizovali súťaže v improvizácii, ktorá mi vždy imponovala. S otvorenými ústami sme čumeli na ľudí, generáciu, ktorá tento humor tvorila a boli pre nás hviezdami. Jedného dňa mi exhibicionizmus dovolil postaviť sa na pódium, skúsil som to a aj som pri tom ostal. Nikdy som však nemal v pláne byť hercom a herectvo študovať.

Niektorí ľudia majú „vyoperovaný“ strach, tebe improvizáciu asi naopak „voperovali“. Alebo sa to dá natrénovať a vycibriť?
Moja teória je, že to dokáže každý, ale musí chcieť. Ak niečo nemáš, tak iba preto, že si to nechcel dostatočne, to je moje životné motto. Určite ide o dar zhora a len sa stalo, že som mal príležitosť od 14 rokov to rozvíjať. V rámci improvizácie mám dosť natrénované. Practice makes the master a tréningom sa dá dosiahnuť istá bravúra.

Nikdy sa nestalo, že to proste nevyšlo? Alebo vieš z takýchto situácií vykorčuľovať bez toho, že si to divák všimne?
Veľakrát sa fór podarí, ale veľakrát aj nie. Diváka však v žiadnom prípade nepodceňujem, nepoučujem a nemyslím si, že som múdrejší ako on. Srandu si z neho urobiť môžem, ale tiež to má svoju mieru. Keďže sa venujem veličine „trápno“, momenty, keď to nejde a neviem, ako ďalej, priznám, divák to vidí a cíti. Získavam tým čas a možno aj sympatie ľudí. Lebo ak ma publikum vidí na kolenách a podarí sa mi odraziť, sú mi naklonenejší. Ak by som bol vždy na všetko pripravený a bolo by to dokonalé, pre diváka je to menej atraktívne a stráca sa autentickosť momentu.

Povestné šušlanie je súčasťou hry?
Pri stand-upe je veľmi dôležité, aby človek tak nejako fabuloval. Rozprával tak, aby si to ľudia vedeli predstaviť, kreslili si v hlave. Práve táto dementná, šušlavá postavička mne pomáha, pretože keď mám zmenený prejav, inak myslím a inak skladám vety.

Je ťažké rozosmiať teba?
Nie, ale, samozrejme, triedim humor a nie všetko považujem za vtipné.

Za ešte väčšie zviditeľnenie Troch Tvorivých Tvorov a Juraja Tabačka môže aj ocenenie z Kremnických gagov a Peťa Polnišová. Otvorili sa vám úplne nové dvere?
Peťa otvorila 3T a rovnako mne dvere, ktoré môžeme nazvať šoubiznis. Od začiatku ma vnímala ako komediálneho týpka a „štrngla“ do vecí, ktoré mohla ovplyvniť. S kolegami z 3T sme hrávali na lodi Adyho Hajdu, kde si ma všimol Jano Gordulič a zavolal ma do Silných rečí. Aj stand-up ako taký mi veľmi pomohol v tom, že som sa presadil.

Ak by si si mal vybrať len jednu vec, ktorej sa budeš venovať, ktorá by to bola?
Veľmi dlhé obdobie je pre mňa jednotkou 3T. Tým, že nehrám v divadle a nezažívam taký ten kreatívny proces, môj „chtíč“ tvoriť stimulujú práve improvizácie v rámci projektu 3T. Stále ma dokáže prekvapiť, zažívame nové veci, ešte stále sú momenty, keď je to úplne zlé, ale tiež momenty, keď sa tešíme, že to vyšlo.

Nestáva sa, že sa pri bežnej komunikácii zrazu „prepneš“ do improvizačného módu?
Áno, robievam to. Už si počula o tom, že holím????????? mačky? :-)

Si známy, úspešný alebo „len“ šťastný, že môžeš robiť to, čo ťa baví?
Nemôžem si nevšimnúť, že sa „niečo“ okolo mňa deje. Ale pri ničom z toho, čo robím, nikdy nebola pohnútka, že chcem byť slávny. Som šťastný, že môžem robiť to, čo ma baví. Všetky projekty sú pomerne úspešné a druhá vec je, že sú to projekty, ktoré mi vyhovujú.

Čo pre teba znamená úspech?
Úspech prichádza v momente, keď sa za dobre urobenú prácu dostaví istý typ zadosťučinenia. Istý typ úspechu je aj to, že som známy a ľudia ma spoznávajú na ulici. Úspech je, že sa mi aspoň raz za rok podarí urobiť dobrý stand-up, a že ho ľudia konzumujú napriek tomu, že som na scéne dlho a prišla nová, vynikajúca a dravšia generácia, ktorá to tu celé vymetie, nahradí nás a je to úplne v poriadku. Úspech je to, že oni ma stále berú a môžem sa s nimi rozprávať ako s rovnocennými, lebo sú lepší.

Nemajú ťa ľudia zaškatuľkovaného len ako Tunela z Hornej Dolnej?
Majú a nejak sa tým netrápim. Horná Dolná je fantastický projekt, ktorý je úspešný preto, že sú tam ľudia, ktorí sa majú radi, robia v dobrom prostredí a za veľmi príjemných podmienok, sme kamoši a fungujeme ako tím. Na druhej strane, nenahovárajme si, že Horná Dolná je projekt, ktorý je zameraný na majoritu obyvateľstva. Nie je intelektuálne náročný, čiže pre skupinu ľudí, ktorí ma takto vidia a do ich sveta sa nedostane presah mojej inej tvorby, je v poriadku, že si ma spoja iba s Tunelom. Som pre nich ožran a vôbec mi to nevadí. Skôr ma zaujíma moja cieľová skupina, teda ľudia, ktorí konzumujú stand-up, idú na 3T alebo ma vidia v Inkognite a nejakým spôsobom si robia obraz o tom, kto som, a nie, kto je moja postava.

Nechceli z teba rodičia mať niečo iné?
Chceli a vyzeralo to tak, že preberiem otcovu prax dopravného inžiniera. Rok na technickej škole mi stačil na to, aby som pochopil, že toto fakt nie je môj smer. Nikdy ma však do ničoho netlačili a boli rozhodnutí podporiť ma takmer v čomkoľvek, čo som si vedel rozumne zdôvodniť.

Ako zvláda manželka Klaudia tvoju popularitu a to, že si často mimo domova?
Už keď sme sa brali, vedela, do čoho ide, že sa pohybujem vo svete zábavy. Nevedeli sme len odhadnúť rozmery, ktoré sú dnes iné, v aké by sme boli kedykoľvek schopní dúfať. S rodinou sa snažím byť čo najviac a čo najčastejšie. Neviem poskytnúť úplne štandardné časy, ale chránim si víkendy, aby som mohol byť s deťmi. Tešia sa a vedia, že keď som doma, bude nejaká aktivita a budem sa im venovať. Som aktívny rodič, ktorý však niekedy potrebuje pol dňa na to, aby sa zresuscitoval. Našťastie, Klaudia to chápe a dáva mi tento priestor.

Nebolo by komfortnejšie presťahovať sa?
Určite to riešenie je, ale ja ho zatiaľ nejakým spôsobom neaplikujem. Mám celkom rád, že v Bratislave žijem taký ten šoubiznisový život a keď prídem do Žiliny, som otec a manžel. Žilinské prostredie okrem toho, že som tam vyrastal, je veľmi vhodné na rodinu. V rámci všetkých dostupností, aktivít či hôr.

Kubko si s tebou zahral v seriáli, s Adelkou si bol dokonca na materskej...

Podľa mňa by deti mali vedieť, ako fungujú a čo robia ich rodičia. Spočiatku ho vôbec nezaujímalo, ako točím, v istom momente však prišiel, že by si zahral. Slovo dalo slovo a „strúhol“ si môjho syna aj v seriáli. Pri Adelke som si uvedomil, že ak budem hrať v divadle a riešiť projekty, ktoré v tom čase prichádzali, vôbec si ju neužijem. S Klaudiou sme to nastavili tak, že som išiel na materskú a bral som niektoré práce, na ktorých sme sa spoločne dohodli. Stráviť čas s dieťaťom v prvých rokoch života je dôležité, užil som si to na maximum. Okrem dojčenia som zvládal všetko.

Teraz to vieš zhodnotiť z pozície muža. Je materská dovolenka skutočne dovolenkou?
Rozhodne viem a chápem akúkoľvek ženu, ktorá nemá rada spojenie materská a dovolenka. Je to full time job, ktorý nikdy nekončí, nie sú žiadne výhľady na to, že si oddýchne. Našťastie vy ženy ste tak nastavené, že to zvládate, čo veľmi obdivujem. Lebo keby mali muži rodiť a takto sa starať o deti, táto planéta by už dávno bola vyľudnená.

V čom si my ženy zaslúžime ešte obdiv mužov?
V tom, že nás zvládate a ste ochotné s nami žiť. My muži si myslíme, že riadime svet a je to len preto, že ste nám to dovolili myslieť si :-). Ženy ako tvory nás robia kompletnými a je to obojstranná hra, ide len o to, ako my muži k ženám pristupujeme. My sme v zásade jednoduché binárne tvory, ktoré fungujú na princípe áno – nie, a žena je vlastne vyvinutejší tvor, lebo okrem áno, nie má ešte aj možno :-).

Správne „namiešaná“ žena je...
Veľakrát som nad tým premýšľal, ale nemám vysnívaný typ. Nechcem prirovnávať ženu k jedlu, ale mala by byť ako dobre uvarený guláš. Je to proste jedlo nakombinované tak, že istým spôsobom dobre vyzerá, napriek tomu, že sme si nepovedali ani slovo, cítiť z neho niečo, má charizmu. Séria týchto vecí, ktoré sú dobre pospájané, ma vie osloviť. Páčia sa mi pekné ženy :-).

Sú pre mužov vtipné ženy atraktívnejšie?
Áno. Vtip znamená istý typ intelektu, vtip znamená nadhľad a vtip znamená, že žena dokáže brať život aj nie vážne, čo je dôležité.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania svetevity.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.