Rozšírenie Európskej únie o desať nových krajín, hlavne zo strednej a z východnej Európy, hodnotí rakúsky minister financií Karl-Heinz Grasser ako šancu. "Verím," povedal, "že rozšírenie Európskej únie na východ zmení a zreformuje úniu". Východná Európa sa vymanila z plánovitého hospodárstva. Štáty z nej sa doň nechcú vrátiť. S EÚ však musia prerokovať 96 000 stránok právnych noriem, ktoré v nej platia. "To ukazuje," dodal, "že v Európe je byrokracia a usmerňovanie priveľké. EÚ potrebuje reformu od základu, viac trhu a viac liberalizmu".
Minister upozornil na to, že vrcholné politické štruktúry EÚ zodpovedajú stavu, keď spoločenstvo malo len šesť členov. Dosiahnuť jednomyseľnosť pri riešení problémov v združení 25 členov bude veľmi ťažké.
Rakúsky minister financií pokladá za veľmi dôležité znižovanie výšky priameho zdanenia ziskov podnikov, lebo Rakúsko je obklopené štátmi s nízkymi daňovými sadzbami. Slovensko má 19-percentnú daň, Slovinsko 20-percentnú, Poľsko 19-percentnú a Maďarsko smeruje k 16-percentnej dani. "Chceme investície," povedal Grasser, a preto sa v krajine znížilo zdanenie spoločností z 34 na 25 %. Výsledky sa začínajú prejavovať. V prvom štvrťroku prišlo takmer 900 prieskumných investičných dopytov, a to napriek tomu, že reforma ešte nevstúpila v celej šírke do života. Stane sa tak až na budúci rok. Z Nemecka prejavilo záujem o investície v Rakúsku 692 firiem; bol to medziročný rast v porovnaní s rokom 2002 takmer o 150 %.
Minister informoval, že počas nasledujúceho predsedníctva Rakúska v Európskej únii sa urobí pokus o dosiahnutie harmonizácie vymeriavacieho základu zdanenia firiem. Mala by sa pohybovať na úrovni 10 až 15 %.
Grasser sa vyslovil za väčšie uplatňovanie nástroja nepriamych daní. Touto cestou sa uberajú USA a aj ázijské krajiny. Rakúsko chce v ďalšom období znižovať podiel štátu na prerozdeľovaní hrubého domáceho produktu. V roku 2010 by malo prechádzať 40 % hodnoty HDP. Súčasná vláda v roku 2000 začala realizovať svoj zámer, keď sa cez štátny rozpočet prerozdeľovalo 44,4 % HDP. Na porovnanie, v USA je podiel štátu na prerozdeľovacom proces 33-percentný.
StoryEditor