Zákon o študentských pôžičkách chcete do NR SR predložiť v januári 2005. Zmení sa v ňom niečo oproti predchádzajúcemu návrhu?
- Zmenou bude, že výsledky externej časti novej maturity sa budú akceptovať pri prijímaní na vysokú školu. Istý priestor vidím aj vo zvýšení percenta poberateľov sociálnych štipendií, nie však na úrovni 50 percent. Ak by totiž štipendiá poberala viac ako polovica študentov, zmenila by sa filozofia zákona. V návrhu by sa tiež nemala objaviť požiadavka na rovnoprávne financovanie súkromných a verejných vysokých škôl. Na zmenu samotného princípu zákona, a to spoplatnenia štúdia a nového modelu vyplácania študentských pôžičiek, však nie je dôvod.
Prvý raz spoplatnenie štúdia vláda stiahla z rokovania NR SR, druhý raz vás plénum nepodporilo. V čom vidíte záruky, že vás poslanci do tretice podporia?
- Koaliční partneri si musia uvedomiť spoluzodpovednosť za Programové vyhlásenie vlády. Neprijatie zákona o študentských pôžičkách by znamenalo nielen jeho nenaplnenie, ale najmä prehru pre vysoké školy. Pre reformu som tak ako v minulosti pripravený urobiť všetko, čo bude v mojich silách. Rokovať budem aj s nezávislými poslancami a opozíciou.
Čo bude pre koalíciu a vás osobne znamenať neprijatie zákona?
- Rovnako, ako v minulosti, to bude zlyhanie vládnej koalície. Čo sa týka mňa osobne, treba si uvedomiť, že politika je o istých možnostiach a osobné pocity ešte nemôžu byť dôvodom na odchod. Ak by som však získal pocit, že nemám priestor na realizáciu zmien, odišiel by som.
Myslíte si, že by zákon mohol odstrániť nezákonnú prax pri organizovaní externého štúdia?
- Na fakultách podozrivých z vyberania školného od externistov som vykonal kontroly, z ktorých dve sa podarilo uzavrieť. Ostatné nie sú ukončené, pretože okolo kontrol prebieha zápas. V prípade organizácií poskytujúcich vysokoškolské štúdium s odvolaním sa na zahraničné vysoké školy som podal trestné oznámenie a keďže rešpektujem nezávislosť súdnej moci, musím čakať. Som však presvedčený, že zákon o študentských pôžičkách je jedným z nástrojov na odbúranie neuveriteľných spôsobov "vysokoškolského vzdelávania".
V poslednom období preberajú časť školskej agendy aj rezorty práce a financií. Nemáte pocit, že ich šéfovia to ako nominanti inej politickej strany využívajú prioritne na zvyšovanie popularity?
- Chytajú sa do istej miery agendy, ktorá patrí rezortu školstva, ešte som to však úplne nevyhodnotil. Niektoré kroky dokonca nepovažujem ani za šťastné. Ide napríklad o návrh Ivana Mikloša zrovnoprávniť financovanie verejných a súkromných vysokých škôl či to, že sociálna dávka pre deti základných škôl z rodín v hmotnej núdzi ide formou štipendia.
Ďalším bolestivým bodom rezortu školstva je budúcoročný rozpočet. S akou sumou by ste boli spokojný?
- Potrebujem, aby bol medziročný nárast vzhľadom na očakávaný HDP 2,7 miliardy Sk. Po nekonečných zápasoch mi dnes chýba viac než miliarda korún (o tejto téme sa malo hovoriť aj na včerajšom rokovaní Koaličnej rady o štátnom rozpočte - pozn. red.). Rád by som však pripomenul, že rozpočet školstva je o vládnom programe. Niekedy mám však pocit, že za jeho dodržanie je iba časť koalície. O ktorých koaličných partnerov však ide, budem hovoriť až po skončení koaličných rokovaní.
Kedy do vlády predložíte nový školský zákon?
- Pri nástupe do funkcie som zvolil určitú následnosť. Ak v harmonograme meškám, je to preto, lebo mi dvakrát zastavili spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Nemožno tiež zabúdať, že najprv bolo treba rozdeliť kompetencie a určiť pravidlá financovania, čo sa podarilo. Teraz môže prísť na rad obsahová reforma. V tejto chvíli sa pripravuje základ legislatívneho zámeru školského zákona, na ktorom postavíme zámer a potom príde zákon.
Čo všetko chcete stihnúť do konca funkčného obdobia?
- Ak by sa nám podarilo schváliť zákon o študentských pôžičkách a školský zákon, bol by som spokojný. Z toho, čo sa zaviazala vláda v programovom vyhlásení, mám dve tretiny splnené.
StoryEditor