Rozdiely v ekonomickom pokroku medzi budúcimi krajinami Európskej únie môžu znamenať, že nie všetky krajiny zavedú spoločnú európsku menu v rovnakom čase. "Ako rýchlo príjmu tieto štáty euro závisí od toho, kedy splnia konvergenčné kritériá," uviedol prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Wim Duisenberg vo svojom stanovisku k výročnej správe ECB za minulý rok. Aj napriek tomu pre Eurosystém je prioritnou úlohou mať technickú a inštitucionálnu infraštruktúru pre rozšírený Európsky systém centrálnych bánk už v roku 2004, kedy sa predpokladá vstup kandidátskych krajín do EÚ. Rada guvernérov ECB vydala taktiež odporúčania, ako by mali vyzerať hlasovacie práva. Eurosystém je už v súčasnosti v úzkom kontakte s jednotlivými centrálnymi bankami a postupne sa monitorovanie ekonomického, finančného, inštitucionálneho a právneho pokroku v daných krajinách ešte zvýši.
Duisenberg vyzdvihol rok 2002 ako historický rok v procese Európskej integrácie. Rozširovanie je podľa neho výnimočné vo viacerých dimenziách. Rozširovanie EÚ je doposiaľ najširšie, no väčšina perspektívnych členov EÚ je ešte stále v štádiu transformácie a rozdiely v ekonomikách sú oveľa väčšie ako pri predchádzajúcich prístupových procesoch. Je to veľká výzva nielen pre kandidátske, ale aj pre súčasné krajiny Európskej únie.
Menová politika bola v minulom roku charakteristická vysokým stupňom neistoty. Priemerná inflácia meraná Harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien bola na úrovni 2,2 percenta, čo bolo mierne nižšie ako rok predtým (2,4 percenta). Stále sa však nachádzala nad úrovňou inflačného cielenia, ktorú ECB stanovila na dve percentá. "Ekonomický rast bol pre nás taktiež sklamaním," uviedol Duisenberg. V minulom roku rástla ekonomika EÚ len o 0,8 percenta a vyhliadky na tento rok tiež nie sú pozitívne. Ohroziť ďalší rast by mohlo aj silné euro. Podľa člena Rady guvernérov ECB Ernsta Weltekeho vzostupný trend európskej meny však nebráni ekonomickému rastu v Európe a rovnako preň nepredstavuje žiadnu hrozbu. Konkurencieschopnosť nemeckého vývozného hospodárstva sa podľa Weltekeho stále nachádza nad svojím dlhodobým priemerom a posilňujúce euro nemá na túto oblasť takmer žiadny vplyv. Preto sa očakáva, že ECB pravdepodobne ponechá úrokové sadzby nezmenené na úrovni 2,50 percenta. Posilňujúce euro môže pomôcť utlmiť inflačný tlak na ceny importovaného tovaru.