Lži, politicky motivované útoky, nepravdivé a účelové vyjadrenia a diskreditácia -- týmito a ďalšími pojmami sa v rámci kauzy vývozov dreva ešte nedávno vzájomne častovali kompetentní z rezortného ministerstva pôdohospodárstva, štátnych lesov, neštátnych vlastníkov lesov, drevospracovateľov a Zväzu spracovateľov dreva (ZSD) SR. Mediálne prestrelky ustali, problém však ostal. Aj keď sa v Európe v dôsledku recesie v súčasnosti znížil záujem o bukové drevo, a tým klesli aj jeho vývozy zo SR do krajín EÚ, nadmerný export guľatiny ihličnatých sortimentov podľa názoru ZSD pokračuje. Súkromní spracovatelia dreva tvrdia, že zvyšovanie podielu exportu je účelové a dôvody vývozu nie sú ekonomicky podložené, že objemové a kvalitatívne normy naďalej znevýhodňujú domácich odberateľov, že lehoty splatnosti sú neprimerane krátke, že štátny sektor nepracuje tak efektívne a transparentne, ako by mal. Naopak štátni dodávatelia obviňujú odberateľov, že neplatia, nevedia spracovať všetku drevnú hmotu, že požadujú dlhé lehoty splatnosti a ponúkajú menej peňazí za drevo ako zahraniční odberatelia. Pri analýze argumentov a protiargumentov aktérov kauzy sa dá dospieť len k záveru, že hlavným zdrojom ustavičných problémov a rozporov pri efektívnom zhodnocovaní drevnej suroviny je skutočnosť, že štát je jej hlavným dodávateľom pre úplne privátny drevospracujúci priemysel. V zásadných tvrdeniach je však pravda na oboch stranách. Nemožno nesúhlasiť s tvrdeniami ZSD, že transparentnosť skutočne nemôže zaškodiť v akomkoľvek podnikaní, lesníctvo nevynímajúc. Znižuje totiž na minimum možnosti obchádzania zákonov, nečestných praktík a korupcie, prestalo by sa hovoriť o falšovaní vývozných licencií, papierovej zámene kvalitnej guľatiny za vlákninu, neefektívnom využívaní štátnych dotácií do štátnych lesov a ďalších machináciách. Ich návrh na transformáciu štátneho podniku Lesy SR na akciovú spoločnosť v 100-percentnom vlastníctve štátu podľa rakúskeho vzoru má v sebe toľko racionality, že keď už nie toto rezortné vedenie, tak to, čo nastúpi po voľbách, by o tom malo vážne uvažovať. Štátne lesy v Rakúsku ešte v roku 1996 vykázali stratu 30 mil. ATS, kým od prvého roku po transformácii na akciovú spoločnosť, v dozornej rade ktorej sú zastúpení dodávatelia, spracovatelia i odborníci jednotlivých politických strán, stále vykazuje zisk od 250 do 350 mil. ATS. Pritom rakúski lesníci hospodária na polovičnej výmere lesov, v obťažnejších podmienkach a s desaťnásobne menším počtom zamestnancov ako Lesy SR. Minister Pavel Koncoš zasa správne tvrdí, že nie je možné prednostne garantovať slovenským spracovateľom dodávky kvalitného dreva. Veď administratívne zásahy a obmedzenia sa v roku 1992 výrazne podpísali pod prudký nárast pohľadávok za drevo po lehote splatnosti a negatívne ovplyvnili ekonomickú situáciu obhospodarovateľov lesov. Preto treba oceniť snahy vedenia rezortu zvyšovať finálne spracovanie dreva v SR, ktorých príkladom je aj spolupráca so švédskym SwedWoodom či s rakúskym Neusiedlerom. Oceniť treba ešte jedno -- aj keď problém vývozov dreva tu stále ešte je, snaha oboch strán riešiť situáciu sa dostala do racionálnejšej polohy.