Slovenský živnostenský zväz prezentoval ešte koncom minulého roka svoje stanovisko k novele zákona o daniach z príjmov, ktorá zaviedla minimálnu daň z príjmov vo výške 24 000 Sk pre akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným. Táto sa v príslušnom daňovom období musela zaplatiť ešte v marci formou zálohy. Toto nezmyselné zavedenie povinnej minimálnej dvadsaťštyritisícovej dane sme veľmi kritizovali a s údivom sme vnímali, že sa proti tomu podnikateľská verejnosť ani neohradzuje.
Táto novela totiž znamenala pre väčšinu právnických osôb, že po troch rokoch svojho pôsobenia mali dosahovať príjmy, ktoré im zabezpečia základ dane takmer 100-tisíc Sk.
S úľavou sme sa z médií dňa 8. júla dozvedeli, že Národná rada SR schválila zrušenie tohto ustanovenia zákona s platnosťou od 1. januára 2003. Pritom sme si vypočuli vyjadrenia niektorých poslancov, že týmto podporujú malé podniky a chcú pomôcť ich rozvoju. Nejde však o prvý prípad, keď sa prijali rôzne "balíčky opatrení", ktoré sa potom s veľkou slávou zrušili. Ako príklad je možné uviesť uplatnenie 85 % výdavkov na pohonné látky pre podnikové motorové vozidlá, zavedenie majetkových priznaní.
Očakávame, že najbližšie bude potrebné prehodnotiť vzniknutú mašinériu prác okolo poukázania 1 % zo zaplatenej dane neziskovým organizáciám. Viaceré organizácie absolvovali komplikovaný proces notárskeho zápisu do zoznamu príjemcov, investovali nemálo prostriedkov do poplatkov, aj do propagácie. Teraz sa peniaze posielajú adresátom. Pre notárov a pošty to bol celkom dobrý obchod, menej sa však potešili pracovníci na daňových úradoch, ktorí museli spracúvať poukázané sumy od 20 Sk vyššie a "krížom-krážom" ich opäť posielať adresátom.
Tiež "nemá chybu" najnovšie rozhodnutie, že každá zdravotná sestra je povinná zaplatiť komore sumu 1 840 Sk. V opačnom prípade jej totiž nebude doznaná kvalifikácia. Naše sestričky sa úspešne zamestnávajú v zahraničí a nikto nemôže poprieť ich odbornosť. Hoci je to na Slovensku azda najslabšie odmeňovaná skupina zamestnancov, bez hanby sa od nej zbiera na existenciu komory ročne takmer 80 mil. Sk. Bolo im už vysvetlené, že za čo to vlastne musia zaplatiť?
No ostáva nám len dúfať, že po troch volebných obdobiach príde aj náš parlament s trochu profesionálnejším prístupom k svojej práci. Myslia to naši poslanci s občanom vážne? Alebo je to len taká hra -- "schvália sa nezmyselné ustanovenia zákonov, aby sa mohli potom ukázať v dobrom svetle, ako veľmi podporujú na Slovensku podnikanie, najmä malých podnikateľov". Je to skutočne veľmi dobre načasovaná situácia v predvolebnom zápolení o voličov. Podobne sa javia aj nové organizácie podnikateľov, ktoré odrazu vznikajú v tom istom čase, aby to konečne zobrali do svojich rúk a niečo urobili pre malých podnikateľov.
StoryEditor