Slovensko a Maďarsko sú prirodzenými partnermi, čo dobre demonštrujú mimoriadne rozsiahle hospodárske styky, čo nám spoločne vytvára nadpriemerné možnosti na ďalší rozvoj. Najdôležitejšie charakteristické znaky týchto stykov, ktoré súčasne určujú strategické úlohy a možnosti posunu, možno zhrnúť takto:
Aktivity na vládnej úrovni prezentuje Zmiešaný výbor pre hospodársku spoluprácu vlád Maďarska a Slovenska, ktorý zasadá podľa doterajšej praxe pravidelne ročne. Na rokovaniach zmiešaného výboru boli spomenuté všetky energetické témy, ktoré zaujímajú oba štáty. Medzi nimi zohralo dôležitú úlohu vzájomné oboznámenie s už vykonanými alebo očakávanými opatreniami v oboch štátoch v súvislosti s otváraním trhov a vstupom do EÚ, ako aj s maďarským návrhom na zriadenie dvojstrannej dohody o uskladňovaní zásob ropy a ropných výrobkov. Najbližšie zasadanie bude v novembri 2003 v Esztergome.
V uplynulom roku v rámci spolupráce štátov V4 naše vzťahy so Slovenskom v oblasti energetiky ešte viac spevneli. Z hľadiska dvojstrannej spolupráce boli významné najmä nasledovné oblasti:
-- Vytvorenie možnosti na umiestnenie strategickej rezervy oleja pre Slovensko kapacitami nachádzajúcimi sa v Maďarsku.
-- Na Slovensku sa v súčasnosti úlohou vytvorenia strategickej rezervy zaoberá organizácia podobná maďarskému systému riadenia rezerv a aj slovenský systém rezervy by chceli vytvoriť podobne ako maďarský systém.???? Organizácia KKKSz ponúkla svoju pomoc v oblasti vytvorenia legislatívy, ako aj možnosti prechodného uloženia rezervy na území Maďarska v počiatočnom období (príklad Slovinska).
-- Organizácia KKKSz má veľmi dobré vzťahy so spoločnosťou MOL Rt., ktorej získané záujmy v Slovnafte môžu taktiež napomáhať pri pretváraní slovenského systému na systém konformný s EÚ.
Činnosť, úsilie a realizované investície slovenských investorov v Maďarsku:
Tak Maďarsko ako aj Slovensko sú krajinami, ktoré dovážajú kapitál, napriek tomu sú kapitálové vzťahy dvojstranné. Je však pravdou, že maďarský kapitálový export je niekoľkonásobne vyšší ako slovenský. Najdôležitejšie cieľové krajiny celkového kapitálového vývozu Slovenska sa oproti roku 2001 nezmenili: Česko (42 %), Veľká Británia (15 %), Ukrajina (9,8 %), Luxembursko (7,6 %), Maďarsko (7,2 %).
Vývoz slovenského kapitálu do Maďarska vykazuje mierne stúpajúcu tendenciu. Frekventovanými sektormi slovenského kapitálového vývozu sú: priemysel (43,6 %), finančníctvo, poisťovníctvo (21,7 %), predaj nehnuteľností (12,4 %). Oproti tomu pri netto vývoze v hodnote 13,38 milióna USD v r. 2002, primárnou cieľovou krajinou bolo Poľsko (88,1 %) a Bosna -- Hercegovina (41,6 %), kým Maďarsko bolo ôsme s podielom 0,2%, a -- čo je veľmi dôležité -- pri takmer 51-percentnom odpočítaní kapitálu.
Kapitálové vzťahy sú dvojstranné, 40 -- 50 % kapitálového exportu Maďarska smeruje do tejto relácie (MOL, OTP). V kapitálových vzťahoch, turistickej a regionálnej spolupráci možno badať oživenie, ktoré však ďaleko zaostáva za možnosťami.
Pre rozpad medzipodnikových vzťahov po výmene režimu a rýchlej zmene dopytu a ponuky nepoznáme dobre vzájomné aktuálne možnosti.
Na základe uvedeného, strategické úlohy podpory plánovaných investícií slovenskej obchodnej kancelárie ITDH na rok 2003 možno zhrnúť do týchto bodov:
1. Berúc do úvahy situáciu vzťahov je potrebná pomoc na prilákanie slovenského kapitálu prostredníctvom priebežného predstavovania podnikovej infraštruktúry a investičných možností, resp. prostredníctvom podpory zriaďovania podnikov s miešanou alebo slovenskou účasťou.
2. Podporiť prilákanie slovenského funkčného kapitálu, analyzovať projekty prilákania slovenského funkčného kapitálu, ktorý sa ukazuje ako konkurencieschopný, aj pomocou priebežného poskytovania informácií o vývoji miestnych pomerov.
V slovenskom kapitálovom importe, podľa výsledkov z 31. septembra 2002, je Maďarsko po Nemecku (22,8 %), Rakúsku (18,7 %), Francúzsku (18,6 %) s 3,5-percentným podielom na 8. mieste.
Podľa evidencie ITDH zmluvný stav maďarských kapitálových investícií výmenou akcií MOL je 740 miliónov USD, z čoho veľkú časť dávajú veľké podniky (MOL, OTP, Danubius), no čoraz väčší záujem je zo strany domácich mikro, malých a stredných firiem, kde takmer 300 -- 400 firiem pri celkovom slovenskom kapitálovom vývoze realizovalo export kapitálu v hodnote 32 miliónov USD, hlavne v oblasti obchodu, služieb, ale je čoraz viac podnikov na spracovanie potravín, dreva či montáž nábytku.
Vývoj premiestneného maďarského kapitálu na Slovensku
Pre dvojstranný pohyb kapitálu v maďarsko-slovenských vzťahoch je charakteristické, že premiestnenie maďarského kapitálu, ktorému pomoc je strategickou úlohou, je mnohonásobkom slovenského kapitálového exportu a čo sa týka volumenu, je najväčší zo susedských štátov.
Na základe toku finančných prostriedkov do 30. júna 2003, podľa údajov Slovenskej národnej banky, sa realizoval vývoz kapitálu vo výške 475 miliónov USD, čím sa Maďarsko so svojím 5,4-percentným podielom umiestnilo na 7. mieste.
Podľa evidencie ITDH zmluvný stav maďarských kapitálových investícií je 830 miliónov USD, z čoho veľkú časť dávajú veľké podniky (MOL, OTP, Danubius), no čoraz väčší záujem je zo strany domácich mikro, malých a stredných firiem, kde takmer 400 firiem realizovalo export kapitálu v hodnote 50 miliónov USD. Pre tieto firmy z hľadiska prirodzeného partnerstva, volumenu a rizika investičných možností Slovensko znamená primárny cieľový bod, so zvláštnym zreteľom na reprivatizačné možnosti. (Znovuprivatizácia podnikov, ktoré sa pre dlhy dostali späť do vlastníctva štátu, v prvom rade v oblasti spracovateľského priemyslu a turistiky.)
Pri premiestňovaní kapitálu v malých a stredných podnikoch, popri sfére obchodnej a sfére služieb sa čoraz viac dostáva do popredia spracovateľský priemysel a turistika a ako nová oblasť sa ukazuje ochrana životného prostredia a dodávateľské projekty. V poslednom čase sa veľmi posilnila predajná báza vlastných dodávok a zvýšil sa dopyt na vytvorenie logistického centra. Tento proces sa s blížiacim vstupom do EÚ citeľne zrýchlil.
Kapitálovým vzťahom, v rámci tohto, v prvom rade maďarskému premiestneniu kapitálu pre nedostatok slovenských zdrojov, môže dodať po vstupe do EÚ ďalší vážny impulz vytvorenie spoločných projektov, stavaných na regionálnu spoluprácu. Tu sa už ukazujú zárodky spolupráce v oblasti využitia odpadu, bezpečnostnej techniky, turistiky, budovania infraštruktúry a poskytovania služieb.
O podnikoch s maďarskou účasťou, fungujúcich na území Slovenska, nie je vedená ústredná evidencia. Slovenská národná banka síce registruje firmy, vzniknuté z maďarského kapitálu, no ohlasovaciu povinnosť majú iba firmy so zahraničnou účasťou, vykazujúce aktíva alebo pasíva nad 1 milión slovenských korún. (JHP UNIVERZUM, s. r. o., SLOVNAFT, a. s., BOFOAM, s. r. o., EGIS SLOVAKIA, s. r. o., I.D.C. Holding, a. s., TOP SERVICE Slovakia, s. r. o., SLOVENSKÉ MINERÁLY, s. r. o., Bárdi Auto Slovakia, s. r. o., KOVMAST, s. r. o., Litexco Slovakian Properties, s. r. o., CREDITEXPRESS Slovakia, s. r. o., JASPLASTIK-SK, s. r. o, BUDAFESTÉK SLOVAKIA, s. r. o.).
Turistika má budúcnosť
Podľa údajov štatistického úradu v roku 2002 Maďarsko navštívilo 4 050 260 slovenských občanov, čo je viac o 4 % oproti roku 2001. Strávili však u nás len 86-tisíc nocí, čo je pokles 17 % oproti roku 2001.
V období mesiacov január -- júl 2003 Maďarsko navštívilo 2,261 milióna slovenských občanov, čo je o 3 % viac ako za rovnaké obdobie v roku 2002. V uvedenom období slovenskí turisti strávili v Maďarsku 47-tisíc nocí v obchodných ubytovacích zariadeniach, čo je o 2 % menej ako za rovnaké obdobie roku 2002.
Na regionálnej úrovni prebieha intenzívna spolupráca v oblasti turistiky medzi regiónmi Budapešť -- okolie Dunaja-Stred a Bratislavsko-nitrianskym regiónom, ale aj medzi inými regiónmi.
Našej spolupráci so Slovenskom v oblasti turistiky dodáva ďalší rámec rozvíjanie turistických stykov medzi vyšehradskými štátmi. Za účelom prerokovania spolupráce v oblasti turistiky medzi vyšehradskými štátmi slovenská strana zorganizovala zasadanie, ktoré sa konalo v Bratislave v dňoch 10. -- 11. júna 2003.
Najvýznamnejšia maďarská investícia sa viaže ku kúpeľnému a hotelovému komplexu Danubius v Piešťanoch. Do rozšírenia kapacity ubytovacích miest v oblasti Donovalov, ako aj v Košiciach, sú zainteresované aj ďalšie maďarské firmy.
V oblasti ochrany životného prostredia medzi dvoma štátmi sa vyvinula príkladná spolupráca.
Životné prostredie je spoločné
V rámci spomínanej spolupráce vyvíjame koordinačné úsilie v oblasti stupňovania miery predaja, resp. hospodárenia s odpadmi. Prvým výsledkom je, že sa podarilo zorganizovať pre podniky, zainteresované do hospodárenia s odpadom, prvé slovensko-maďarské stretnutie obchodných pracovníkov. Stretnutie vo forme pracovného rokovania sa uskutočnilo 21. -- 22. októbra v školiacom centre na Teplom Vrchu na Slovensku. Cieľom podujatia bolo otvoriť pre podnikateľov možnosti na zaobstarávanie, predaj a zúžitkovanie druhotných surovín, ponúknuť im voľné kapacity a optimálne ich využívať.
DUNAJ
Dňa 6. septembra 2001 na Konferencii vnútrozemskej plavby v Rotterdame -- Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Juhoslávia, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko a Ukrajina --podpísali vyhlásenie o ďalšom rozvoji Dunaja, ako VII. celoeurópskeho dopravného koridoru. Začiatkom roku 2002 toto vyhlásenie podpísala aj Európska komisia.
Pracovná skupina na vysokej úrovni, podávajúca návrh významných projektov Transeurópskej dopravnej siete Európskej únie (TEN-T), svojou správou z júna 2003 prijala projekty, týkajúce sa rozvoja plavebnej cesty Rýn -- Mohan -- Dunaj. Rakúsko by chcelo zlepšiť splavnosť na úseku medzi Viedňou a Bratislavou. Maďarsko podalo návrh na zlepšenie splavnosti na úseku Palkovičovo (Slovensko) -- Mohács (358 km) a Nemecko na úseku Straubing -- Vilshofen.
V otázke splavnosti Dunaja, na dosiahnutie splavnosti dolného úseku Dunaja a odstránenie pozostatkov mosta v okolí Nového Sadu sa kladie aj naďalej veľký dôraz. Možno považovať za pokrok, že od 15. marca 2002 už 3-krát do týždňa otvárajú pontónový most, zabezpečujúc tým prejazd lodí v týchto dňoch. Miestne úrady tento časový rámec väčšinou dodržujú pružne a veľkoryso. Očakávaná úplná obnova splavnosti dolného úseku Dunaja sa môže realizovať do dvoch rokov, dovtedy totiž možno očakávať znovuvybudovanie mostov na Dunaji pri Novom Sade, zbombardovaných ???? v roku 1999. Na projekt obnovy už Juhoslávia dostala prísľub konkrétnej materiálnej pomoci od EÚ. Obnovenie komerčnej plavby po Dunaji tiež posilní rast našich vzájomných i spoločných ekonomických aktivít.