Budúci týždeň si svet pripomenie prvé výročie teroristických útokov na New York a Washington. Bezpochyby môžme očakávať mnohé -- prejavy, kvety, slzy ale napríklad aj prázdne letiská. Letecké spoločnosti, bezpečnostní experti i samotní cestujúci majú totiž obavy, že teroristi by práve tento deň mohli využiť na ďalší útok. Určite sa tiež nevyhneme hodnoteniam a analýzam toho, čo sa za uplynulý rok udialo.
Skutočný význam udalostí z 11. septembra 2001 a toho, čo nasledovalo, ukáže až budúcnosť. Napriek tomu už teraz možno povedať, že svet vstúpil do novej dejinnej etapy. Minimálne definitívne skončilo viac ako desaťročie trvajúce obdobie, počas ktorého sme boli po konci studenej vojny ušetrení príliš veľkého tlaku ideológií i záujmu bezpečnostných orgánov. Po minuloročnom septembri však krajina za krajinou prijímajú zákony, ktoré opäť rozširujú právomoci bezpečnostných zložiek a dávajú im v niektorých prípadoch ešte voľnejšie ruky v operáciách nielen proti imigrantom ale aj občanom vlastných štátov, než tomu bolo počas studenej vojny. Tomuto trendu sa nevyhli ani tradičné demokracie.
Teroristické útoky na USA okrem toho definitívne potvrdili platnosť teórií, na ktorých bezpečnostní analytici pracovali minimálne posledné tri desaťročia. Najväčšou hrozbou už nie sú útoky armád cudzích štátov, ale teroristické akcie organizácií stojacich mimo štátnych štruktúr. Útoky na USA potvrdili, že proti takýmto útočníkom je aj najmodernejšia a najefektívnejšia vojenská mašinéria jednoducho bezradná. Bola totiž budovaná, aby odpovedala na masívny útok podobnej mašinérie. V žiadnom z týchto útokov však neboli použité vojenské zbrane, jednotky ani metódy, nikto nevyhlásil vojnu a tak isto sa nikto nezaťažoval ani len uvažovaním o dodržiavaní Ženevských konvencií. Táto skutočnosť je o to alarmujúcejšia, že na svete existuje pomerne veľký počet organizácií, ktoré minimálne mali schopnosť získať zbrane hromadného ničenia.
Predovšetkým ťaženie v Afganistane zas potvrdzuje, že svet už nie je rozdelený na Západ a Východ, ale na Sever a Juh. A tento rozpor, sa zdá byť nebezpečnejší, než bol ten, ktorý živil studenú vojnu. Navyše obaja bývalí nepriatelia -- Rusko a USA, našli spoločnú reč v boji proti islamskému extrémizmu. Opäť raz platí, že spoločný nepriateľ, napriek množstvu rozporov a protikladných záujmov, zbližuje. Napriek ubezpečeniam politikov a diplomatov môžme pozorovať, ako takmer na všetkých dotykových líniách rôznych kultúrnych okruhov s islamským svetom vybuchujú ďalšie a ďalšie ozbrojené konflikty. Okrem toho majú vo svetovej politike čoraz väčšiu váhu krajiny, ktoré nie sú súčasťou nášho civilizačného okruhu.
Svet sa zmenil. Až nasledujúce mesiace a roky však ukážu, či sme význam udalostí uplynulého roka pochopili správne.