O zmenách veku odchodu do dôchodku sa v posledných dňoch čoraz intenzívnejšie začína diskutovať aj na Slovensku a to najmä v súvislosti so zámerom vlády zásadne reformovať dôchodkový systém. Dôvodom zmien je podobne ako v iných európskych krajinách trend neustáleho predlžovania dĺžky života, ktorý nástojčivo vyvoláva potrebu postupného zvyšovania veku odchodu do dôchodku. Prípadné udržiavanie dnešného, relatívne nízkeho reálneho veku odchodu do dôchodku by sa nezaobišlo buď bez zvyšovania odvodového zaťaženia a daní alebo znižovania úrovne dôchodkov.
Za povšimnutie stojí, že posledné desaťročia boli paradoxne vo vyspelej Európe charakteristické úplne opačným trendom. Kým stredná dĺžka života sa u 65-ročných jednotlivcov predlžuje každých desať rokov o viac ako jeden rok, priemerný reálny vek odchodu do dôchodku klesá, a to dokonca ešte rýchlejším tempom. Rečou čísel: pred tridsiatimi rokmi bola miera zamestnanosti v najvyššej vekovej skupine pracujúcich (55 až 64 rokov) v krajinách Európskej únie len o 10 -- 15 percentuálnych bodov nižšia ako u mladších vekových skupín. Tento rozdiel dnes v niektorých členských krajinách vyskočil až na 40 -- 50 percentuálnych bodov. Spoločnou charakteristickou črtou krajín západnej Európy sa tak stalo faktické znižovania odchodu veku do dôchodku. To je v prevažnej miere výsledkom tlakov na trhu práce a kolektívneho vyjednávania, ktoré priniesli celú škálu alternatív predčasného odchodu do dôchodku.
Uvedené trendy sa však pomaly začínajú stávať minulosťou. Nemalou mierou tomu prispela klesajúca pôrodnosť. Hospodárske politiky krajín Európskej únie sa postupne zameriavajú na zvyšovanie miery zamestnanosti u vyšších vekových skupín pracujúcej populácie. Posledné roky ukazujú prvotné úspechy takýchto politík. To je nevyhnutné vzhľadom na demografické zmeny a slabnúci prílev na trh práce. Klesajúci počet nových mladých pracovných síl si v budúcnosti pravdepodobne vyžiada vytvorenie výhodnejších podmienok pre zamestnávanie starších vekových skupín. Na správanie sa pracujúcej populácie a sprostredkovane na ponuku práce tak budú mať zrejme kľúčový vplyv daňové zmeny a zmeny v systéme sociálneho poistenia -- najmä pokiaľ ide o dôchodkový systém. Uvedené otázky sú jednou z kľúčových oblastí, ktoré Európske spoločenstvo deklarovalo v Európskej stratégie zamestnanosti a Smerniciach širšej ekonomickej politiky členských štátov.
Predlžovanie produktívneho obdobia života nemusí nevyhnutne znamenať zvyšovanie povinného veku odchodu do dôchodku. Priemerný reálny vek odchodu do dôchodku je totiž v západoeurópskych krajinách v súčasnosti výrazne nižší než oficiálne stanovená veková hranica. V tejto súvislosti je preto otázne, či by vôbec mal existovať akýsi "uniformný" vekový limit, v ktorom sú všetci pracujúci povinní odísť do dôchodku. Ten postupne stráca na svojej vypovedacej schopnosti ako indikátor veku, v ktorom jednotlivci začínajú poberať dôchodok. Východiskom z takejto situácie sa preto stáva skôr zvyšovanie flexibility pokiaľ ide o vek odchodu do dôchodku a revízia parametrov dôchodkového systému, ktorý by napr. zvýhodňoval zotrvanie na trhu práce aj vo vyššom veku.
Európska únia
Krajiny Európskej únie v princípe uznávajú potrebu zabezpečiť, aby pracujúci ostávali na trhu práce čo najdlhšie. Jednotlivé národné stratégie však doposiaľ neobsahujú žiadne formálne analýzy opatrení, ktorými chcú jednotlivé krajiny dosiahnuť tento stav. Niektoré štáty už prijali alebo plánujú prijať rad opatrení, ktoré majú predĺžiť produktívny vek. Medzi nimi možno nájsť odstraňovanie možností predčasného veku odchodu do dôchodku, revíziu kalkulácie dôchodkov v prípade predčasného poberania, zavedenie individuálnych príspevkov pre jednotlivcov plánujúcich predčasný odchod do dôchodku či sprísnenie podmienok priznávania invalidných dôchodkov. Rovnako možno pozorovať snahu zvýhodňovať výšku poberaného dôchodku pri dlhšom zotrvaní na trhu práce a ďalších podobných opatrení. Príkladom môže byť Dánsko, ktoré uzatvorilo možnosť predčasného odchodu do dôchodku. Tento systém umožňoval 50 až 59-ročným ľuďom, ktorí sa stali nezamestnanými a prispievali na poistenie v nezamestnanosti aspoň 25 rokov za posledných 30 rokov, dostávať tzv. prechodný príspevok až do dosiahnutia oficiálneho veku odchodu do dôchodku. Takáto možnosť je dnes už "uzavretá" pre nových účastníkov trhu práce a k jej úplnému odstráneniu dôjde v roku 2006. Podobne i Fínsko zvolilo cestu odstránia podobných "nezamestnaneckých" dôchodkov počas rokov 2009 až 2014.
Opísané trendy nájdu odraz aj v pripravovanej reforme slovenského dôchodkového systému. V krátkom čase dôjde k zásadným zmenám pri stanovení veku odchodu do dôchodku. Ten je dnes určený na 53 až 57 rokov u žien a 60 rokov u mužov. Zavedením povinného kapitalizačného systému sa možnosť odchodu do dôchodku stane skôr otázkou osobného rozhodnutia. Takéto rozhodnutie bude podmienené dosiahnutím potrebného množstva prostriedkov akumulovaných na osobnom účte a nie nutnosťou nadobudnutia predpísaného dôchodkového veku. Ten bude v novom systéme rozhodujúci len pre tých jednotlivcov, ktorí nenasporia na osobnom dôchodkovom účte dostatok prostriedkov potrebných na zakúpenie životného poistenia zabezpečujúceho dostačujúci dôchodok. Je predpoklad, že takto vymedzený limit pre nárok na odchod do dôchodku sa bude postupne posúvať až k hranici 65 rokov a nevyhnutne bude rovnaký pre mužov i ženy. Odchod do dôchodku podľa tohto systému ale bude aktuálny najskôr o 10 až 15 rokov.
Odchod do dôchodku
Podstatne dôležitejšia je dnes otázka veku odchodu do dôchodku tých občanov, ktorí nevstúpia do nového dôchodkového systému buď preto, že im to zákon neumožní alebo preto, že sa tak dobrovoľne rozhodnú. Pre nich bude naďalej aktuálny zákon o sociálnom poistení, samozrejme v podobe, ktorú nadobudne po pripravovanej rozsiahlej novelizácii. Tá zavedie aj do priebežne financovaného dôchodkového systému flexibilitu voľby času začatia poberania dôchodku. Zákon stanoví základný vek odchodu do dôchodku rovnaký pre mužov a ženy a harmonogram jeho postupného vyrovnávania medzi pohlaviami. Takto stanovený vek sa ale bude musieť zo všeobecne známych dôvodov už v priebehu najbližších rokoch zvýšiť oproti súčasným 60 rokov aspoň na úroveň 62 rokov. Umožnený bude však skorší odchod do dôchodku. Výška dôchodku bude ale v takomto prípade výraznejšie redukovaná. Podmienkou pre uplatnenie tejto možnosti bude dosiahnutie vekovej hranice pre skorší odchod do dôchodku, ktorú určí zákon a ktorá bude o 2 až 3 roky nižšia ako základný vek odchodu do dôchodku. Okrem toho záujemca o skorší odchod do dôchodku bude musieť mať odpracovaný zákonom stanovený počet rokov. Tiež sa bude vyžadovať aby výška redukovaného dôchodku presahovala životné minimum o stanovenú hranicu, napr. 20 %. Tým sa eliminuje riziko zaťaženia sociálnej siete v prípade rýchlejšieho rastu životného minima než valorizácie dôchodkov. Naopak, ľuďom, ktorí budú pracovať aj po dosiahnutí základného veku odchodu do dôchodku sa výška nároku bude zvyšovať. A to ako v prípade odloženého začatia vyplácania dôchodku, tak aj v prípade súbežného poberania dôchodku a zárobku, z ktorého prirodzene bude potrebné platiť štandardné odvody.