V súvislosti s ľudským správaním si často kladieme otázku: "Prečo sa niekto správa tak, ako sa správa, čo ho k tomu vedie, čo vlastne chce?" Ak sa zaoberáme zdrojmi, príčinami správania, psychológovia tvrdia, že ide o motiváciu.
Motivácia podľa nich vysvetľuje dynamiku ľudského správania.

Hodnoty
Z hľadiska sociológie môžeme hodnoty definovať ako mieru dôležitosti, ktorú pripisujeme k istým skutočnostiam. Hodnotením teda rozumieme vyjadrenie osobného stanoviska k udalostiam a javom okolitého sveta. Pre každého sú jedinečné a neopakovateľné. Akceptovať odlišnosť môjho a tvojho hodnotenia nie je jednoduché. Pretože čo sa mne môže javiť ako malichernosť, pre iného môže byť smrteľne dôležité.
Medzi najvýraznejšie motívy, ktoré ovplyvňujú našu činnosť, patria potreby:
1. Biologické - ktoré vlastne limitujú našu existenciu a ich uspokojovanie je nevyhnutné hneď od začiatku ľudského života. Napríklad ak trpí náš šéf nedostatkom spánku, je nepríjemný, podráždený a pod. Dôsledkom nedostatku biologickej potreby môže byť naše správanie konfliktné.
2. Psychologické osobné potreby - naše správanie podmieňujú aj mnohé subjektívne, na vlastnú osobu orientované snahy. Patria sem potreba predvádzať sa, niečo tvoriť, súťažiť sám so sebou a pod.
3. Sociálne potreby - mnohé veci robíme nie preto, že sú našou biologickou potrebou alebo osobnou túžbou, ale preto, že sú podmienené ľudskou spoločnosťou. Napríklad potreba porovnávania sa s druhým. Mnohí sa radi testujeme, skúšame, chceme vedieť čo dokážeme v porovnaní s druhými ľuďmi. Chceme vedieť, kto je lepší a kto horší než my.
Na uvedenú potrebu nadväzuje potreba spolupráce s druhými ľuďmi. Nielen súťažíme, ale aj žijeme vo vzájomných vzťahoch. Na pozadí uspokojovania sociálnych potrieb stojí naše "ja". Sebaponímanie, sebareflexia, sebaúcta a pod. Vyvíja sa pod vplyvom životných skúseností. Dáva záruku zdravého fungovania tak človeka samého, ako aj človeka medzi ľuďmi. Ľudia nevyrovnaní, v konfrontácii s inými, svoje "ja" ponižujú, čo má za následok vznik konfliktov.

Sebaodmeňovanie
Mnoho pracovníkov má s tým problém, pretože si myslia, že by ich mal odmeňovať vždy niekto iný. Väčšina ľudí si však radšej všíma nedostatky než pozitíva. Aby sme nezostali závislí od hodnotenia druhých, ale stali sa slobodnými a sebariadiacimi, potrebujeme sa odmeniť sami. Úspešní a sebavedomí ľudia by to mali robiť automaticky.

Postoje
Svet okolo nás vnímame s istým citovým podfarbením. V súvislosti s postojmi máme na mysli práve tento citmi podfarbený názor. Postoje sú motívy, ktoré nás nútia reagovať určitým spôsobom. Ľudia sa v postojoch líšia. Prečo je to tak? Každý sa v priebehu svojej životnej dráhy stretáva s rôznymi sociálnymi vplyvmi, prichádza do styku s rozličnými situáciami, ľuďmi, názormi, a tak pôda na vznik postojov je u každého iná.
Každý sme vo svojej podstate jedinečný, uznávame iné hodnoty, máme iné postoje, záujmy a pod. Priestor na vznik konfliktov je teda široký. Patrí však k životu aj práci. Vyviera z ľudských pováh, ale aj z pracovných situácií. Veľmi dôležité je neprehliadať konflikty a nevytvárať dojem, že konflikty neexistujú. Čím dlhšie zostávajú konflikty nevyslovené a neriešené, tým väčší je predpoklad ich stupňovania.