Poľsko sa vyslobodilo z komunistického poriadku spomedzi satelitov bývalého Sovietskeho zväzu ako prvé. Začiatkom roka 1989 sa začalo diskutovať pri okrúhlych stoloch, ktoré iniciovala neformálna opozícia a v auguste 1989 to vyústilo slobodnými voľbami, z ktorých vzišla prvá nekomunistická vláda v sovietskom bloku.
Ľudový odpor v Poľsku mal dlhoročnú tradíciu. Takmer celá éra socializmu bola poznačená opakovanými politickými konfliktmi Poliakov s mocou. V roku 1956 to začalo v Poznani, strieľalo sa a boli aj mŕtvi. Situáciu prišiel riešiť Nikita Chruščov, odstavil poľských stalinistov a začala sa éra Wladyslava Gomulku. Ten politicky skončil v roku 1970, po tom čo pred Vianocami dopustil zdražovanie. Zasa sa strieľalo, tentoraz v Gdansku. V nasledujúcej ére Edwarda Gierka poskytol Západ poľskej vláde veľa úverov na spotrebu aj na technológie. To bolo poznať na vnútornom trhu, vtedy tam chodili nakupovať aj Slováci. Poľsko sa však veľmi zadlžilo a priemysel napriek dolárovým injekciám sa nestal ťahúňom ekonomiky. Vyvolalo to hospodársku krízu, zasa sa aktivizovalo hnutie odporu. Vtedy sa svet dozvedel o odborárskom lídrovi Lechovu Walesovi. Odpor sa už neobmedzil iba na presadzovanie miezd a požiadavky lepšieho zásobovania, ale išlo aj o politickú pluralitu. Moskva sa s tým nechcela zmieriť, preto uvažovala o intervencii. Metódu československého augusta 68 sa neodvážila aplikovať. Odradil ju postoj Západu. Sovieti nakoniec presvedčili verných komunistov, aby vyhlásili výnimočný stav. Od decembra 1981 nielen úrady, ale aj fabriky obsadili generáli. Výnimočný stav skončil o dva roky, vývoj sa však už nezastavil.
Od roku 1990 sa otvorila cesta k reformám smerom k trhovej ekonomike. Ich lídrom bol Leszek Balcerowicz, vtedajší minister financií, dnes guvernér centrálnej banky. Presadil cenovú liberalizáciu a opatrenia na stabilizáciu kurzu zlotého. Inflácia z rekordných 686 percent v roku 1990 klesla na 40 percent v roku 1992. Vykonala sa reforma bánk a začalo sa s privatizáciou podnikov. Vytvoril sa konkurenčný mechanizmus, založil kapitálový trh. Stabilizácii poľskej ekonomiky pomohlo aj oddlženie či reštrukturalizácia verejných dlhov. Parížsky klub veriteľov v apríli 1991 čiastočne odpustil dlhy, alebo ich splatnosť odsunul. Zahraničné zadlženie Poľska teraz predstavuje 43 percent HDP, ročne rastie o 10 miliárd dolárov. Verejný dlh dosiahol 87 miliárd dolárov. V roku 1997 bol do novej ústavy zakomponovaný zaujímavý článok. Zakazuje sa v ňom, aby parlament prijal zmenu vo vládnom návrhu rozpočtu tak, aby sa zvýšil schodok. Poliaci majú v ústave aj obmedzenie vyplývajúce z maastrichtských kritérií -- verejný dlh nesmie presiahnuť 60 percent HDP.