Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Peter Magvaši a spolkový minister sociálneho zabezpečenia a generácií Rakúskej republiky Herbert Haupt podpísali 21. decembra v Bratislave zmluvu medzi SR a Rakúskom o sociálnom zabezpečení. Vzťahy v oblasti sociálneho zabezpečenia medzi SR a Rakúskom sa tak po prvýkrát od roku 1918 upravili zmluvným dokumentom. Zmluva sa týka právnych predpisov o nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení, zdravotnom poistení, zamestnanosti a odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania. V Rakúsku pracuje niekoľko tisíc Slovákov, ktorí sú tam aj poistení, v prípade akejkoľvek sociálnej udalosti požadujú plnenie od rakúskej strany, ktoré však doteraz nebolo možné. Na otázky HN rakúsky minister Herbert Haupt odpovedal:
---Čo znamená podpísanie zmluvy pre občana Slovenska?
-- Pre normálneho občana znamená podpísanie zmluvy vytvorenie lepšieho základu pre oblasť sociálneho zabezpečenia medzi Rakúskom a SR. Európske hospodárstvo sa integruje. Veľa slovenských občanov, ale v poslednom čase aj rakúskych občanov, pracuje istý čas v zahraničí. Základnou podmienkou liberalizácie je aj sociálne zabezpečenie, ktoré by sa malo poskytovať medzinárodne. Niet nič horšieho, ako keď šesťdesiatnik zrazu zistí, že roky odpracované v zahraničí spôsobujú chaos v dôchodkovom systéme a zvyšok života "prevegetuje" na pokraji biedy. Je dôležité poskytnúť rozsiahle sociálne zabezpečenie všetkým ľuďom, ktorí sa podieľajú na raste európskeho hospodárstva. Táto zmluva zapĺňa existujúcu medzeru. (Pokračovanie na s. 2)
---Veľa Rakúšanov sa po rozšírení EÚ obáva návalu pracovných síl. Nemyslíte si, že práve tento nával by bol riešením pre starnúcu Európu?
-- Veľa Európanov sa obáva liberalizácie. Hospodárstvo utrpelo 11. septembrom a počet nezamestnaných začal narastať. Pre mňa, ako ministra sociálnych vecí, je nezamestnanosť vždy prvé zlo v sociálnom systéme. Každý človek, ktorý má prácu, môže z pláce žiť slobodne a podľa svojich predstáv. Preto sa musíme snažiť vytvoriť pracovné miesta. To je dôvod, prečo aj Európska únia stanovila úlohu vytvoriť nové, a hlavne dlhodobé pracovné miesta. Množstvo dvadsiatnikov a tridsiatnikov je pripravených krátkodobo opustiť svoju vlasť. Niekde vo svete zarobia peniaze, za ktoré postavia dom a postarajú sa o svoju rodinu. Vracajú sa však do svojej vlasti. Pre tieto dočasné zamestnania by mali platiť v Európskej únii iné pravidlá. Základné sociálne systémy všetkých európskych krajín počítajú s dlhodobým zamestnaním, väčšinou v tom istom podniku. Či chceme alebo nie, naše sociálne systémy budeme musieť adaptovať na nové podmienky. S určitosťou nezažijeme to, čo sa traduje ako hororový scenár -- nové sťahovanie národov z východu na západ, zo severu na juh. Slovensko je žiarivým príkladom toho, že táto situácia nenastane. V Bratislave máte takmer nulovú nezamestnanosť, na východe je však veľmi vysoká. Napriek tomu celé Tatry neutekajú do Viedne a, naopak, všetci dôchodcovia do Vysokých Tatier, aby si tam vychutnali čerstvý vzduch. Myslím si, že všetky tieto scenáre by sa mali zladiť s realitou. Stále sú tu obrovské čísla, ktoré sa musia vyplniť pracovnými silami. S určitosťou sa však neuskutoční sťahovanie národov, ktoré inscenujú neprajníci európskej integrácie. Slovensko a Rakúsko si v poslednom storočí vždy museli nechať hovoriť, ako sa majú dopracovať k spokojnosti od väčších európskych partnerov. Teraz sme, chvalabohu, v situácii, že o tom rozhodujeme sami. To je dôležitý pokrok pre menšie krajiny. Už nie sme v područí Nemecka, Anglicka a Francúzska a sami sa môžeme stať strojcom svojho šťastia.