pixabay.com
StoryEditor

Keď je pleť v strese. Škodia jej splodiny, nerovnováha i neurotické tiky

14.08.2016, 00:00
Zdravie
Stresových faktorov stretneme v živote veľa: na stave našej pleti sa môže podpísať ako znečistené ovzdušie, tak nervozita z náročnej práce, fajčenie alebo napríklad nedostatok spánku. Čo presne sa deje s pleťou, keď je "vystresovaná", a ako tomu môžeme zabrániť?

Stres je potrebný rozdeľovať na "vnútorný", teda spojený s psychickými problémami, a "vonkajší", ktorý má pôvod v životnom prostredí, ako píše idnes.cz. "Ide hlavne o slnečné žiarenie, ale aj o splodiny z ovzdušia, ako sú ťažké kovy. Tie majú negatívny vplyv na prirodzené enzymatické pochody v bunkách," vysvetľuje Lenka Kšandová, projektová manažérka vývoja značky Dermacol.

Keď sa naruší rovnováha

"Kvôli stresovým faktorom z vonkajšieho prostredia sa zvyšuje tvorba voľných radikálov - veľmi reaktívnych zlúčenín, ktoré majú schopnosť poškodzovať štruktúry pokožky. Tá potom stráca, pevnosť, hustotu a pružnosť; je zašednutá, podráždená a predčasne sa na nej tvoria vrásky." Navyše sa podľa expertky spomaľuje regenerácia pleti, v ktorej sa potom hromadia toxíny.

Pôsobenie voľných radikálov dokážu zbrzdiť antioxidanty čiže látky, ktoré ich neutralizujú. V ideálnom prípade je hladina voľných radikálov a antioxidantov v tele vyrovnaná; keď prvé menované preváži, nastáva stav, ktorému sa hovorí oxidačný stres. Oslabuje sa celková imunita, sme unavení, pokožka nie je dostatočne chránená a rýchlejšie starne.

Antioxidanty, medzi ktoré patria vitamíny A, C a E, koenzým Q10, karotenoidy alebo flavonoidy, prijímame bežne v potravinách - hlavne v ovocí a zelenine. Aktívne látky s obsahom účinných antioxidantov nájdeme aj v kozmetike, ktorá podľa špecialistky rozhodne nie je od veci. "Je tiež potrebné chrániť sa pred slnečným žiarením prípravkami s obsahom UV filtrov," dodáva Kšandová.

Všetko so všetkým súvisí

So stresom, nervozitou či úzkosťou je to zložitejšie. "Môžu byť príčinou aj vážnejších ochorení kože, ako je akné, ekzémy, žihľavka, rosacea, lupienka, vitiligo či alopécia," vypočítava. "Odborníci pre tento fenomén začali používať označenie psychodermatológia."

Mechanizmy, ktoré to spôsobujú, sú zatiaľ zmapované len sčasti. "Podľa dostupných informácií sa pri strese v pokožke uvoľňuje hormón kortizol, čo vedie k stratám vody. Pokožka sa stáva priepustnejšia pre látky, ktoré ju dráždia, dochádza k rozkladu kolagénu, a preto sa predčasne tvoria vrásky," opisuje expertka.

Navyše pleť vyzerá unavenejšia, môžu si na nej tvoriť šupinky alebo sa naopak môže zvýšiť tvorba kožného mazu a tvoriť sa akné. K tomu si pripočítajte ešte správanie ľudí, ktorí sú dlhodobo v strese. "Často zle spia alebo trpia nedostatkom spánku, zle jedia, chýbajú im dôležité živiny, fajčia, málo pijú vodu alebo pijú viac alkoholu. To všetko sa odráža na pokožke."

Keď máte "nervy vo kýbli"

Pleti - rovnako ako celému telu - potom chýbajú kľúčové vitamíny a minerály, je dehydratovaná a v prípade nedostatočného spánku nemá šancu sa cez noc regenerovať. Počas spánku sa totiž pre zmenu uvoľňuje hormón melatonín, ktorý dokáže regeneračné procesy povzbudiť. Keď je spánok prerušovaný, moc krátky alebo málo hlboký, tvorí sa menej melatonínu a pokožka trpí.

Nepomáhajú ani záchvaty paniky či úzkosti. Zvlášť v spojitosti s dlhodobejším stresom môžu mať škodlivý efekt na DNA v bunkách vrátane tých kožných, povedala magazínu Allure dermatologička Kavita Mariwalla. "Teloméry, čo sú koncové časti chromozómov, majú za úlohu ich chrániť a spomaľovať starnutie buniek. Pri strese sa skracujú a bunky odumierajú alebo sú poškodené."

A to ešte nie je všetko: nervozita býva často spojená s tikmi, a tým aj s kožnými problémami. Vrátane tých permanentných. "Ľudia, ktorí trpia poruchou zvanou trichotilomania, napríklad plešatia kvôli tomu, že si vytrhávajú vlasy," opisuje bostonská dermatologička Abigail Waldmanová. Časté je podľa nej aj neurotické škrabanie kože, ktoré môže viesť k trvalému zjazveniu.

Ako si môžeme pomôcť

V prípade, že už máme z vyššie uvedených dôvodov pleť oslabenú, unavenú alebo dokonca poškodenú, je potrebné začať čo najrýchlejšie konať. V každom prípade je vhodné navštíviť dermatológa; ak máme podozrenie na súvislosť so stresom alebo úzkosťou, potom aj psychiatra. S ich podporou potom môžeme vylepšiť životosprávu, ktorá zase môže pomôcť zlepšiť stav pleti.

"Doplňujúcu službu potom vykonajú správne zvolené kozmetické prípravky," myslí si Lenka Kšandová. "Pri pravidelnom používaní môžu pleť detoxikovať, zregenerovať a rozžiariť, vrátiť jej vlahu aj jednotnú farbu. Aktívne látky, ktoré podporujú tvorbu kolagénu či elastínu, ju zase spevnia."

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zdravie, menuAlias = zdravie, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
18. apríl 2024 14:56