27.12.2016, 00:00

Muž vám musí voňať, Jaroslava Durdiaková

Aj láska, aj zamilovanosť sú chemické procesy, ktoré sledujú odborníci. Lebo nech sa vám to zdá akokoľvek srandovné, za tým, ako si vyberáme partnera, je celá veda.

Muž vám musí voňať, Jaroslava Durdiaková
Zdroj: Evita magazin

Jaroslava Durdiaková
Ľudské telo ju fascinovalo od detstva. Na strednej škole sa dozvedela o vede, ktorá skúma gény a DNA, a bola rozhodnutá, že sa stane genetičkou. Vtedy naivne verila, že cez vedu zachráni svet... Pochádza z Liptovského Mikuláša, vyštudovala genetiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského, titul PhD. má z Lekárskej fakulty, kde sa jej témou stala biologická podstata intelektového nadania a úloha testosterónu v ovplyvňovaní mozgu a jeho funkcií.

Láska je veľmi zaujímavý a komplexný fenomén a patrí k najsilnejším zážitkom v našom živote. Za tým, ako si vyberáme partnera, je celá veda. Zmyslom našej biologickej existencie, naším cieľom a poslaním počas života je zreprodukovať sa. Aj keď si to často neuvedomujeme, do hľadania toho pravého zapájame všetky zmysly.

Si mladá, ale tituly máš pred menom aj za menom, si úspešná vo svojom odbore, ocenená aj v zahraničí, dokonca svoje vedomosti už odovzdávaš aj mladším generáciám...
Cením si obrovskú slobodu, voľnosť a pestrosť mojej práce. Čokoľvek ma zaujíma, nič mi nebráni v tom, aby som prišla na odpoveď, ktorú hľadám, ak viem, ako na to. Je to povolanie ako máloktoré. Skrátka sa bavíte tým, čo robíte. Stačí, ak ste zvedaví.
Všetko vieš tak „sofistikovane“ zjednodušiť. Pozrime sa na lásku. Za tým, ako si my ľudia vyberáme svojich partnerov, je celá alchýmia. Akú úlohu v tom zohrávajú naše gény?
Pri hľadaní partnera neoklameme čuch. Vhodného partnera si teda musíme vyvoňať. V tomto prípade však nemám na mysli parfum, ktorý nám ladí. Ide o prirodzenú vôňu tela. Cez pokožku, pot či slzy uvoľňujeme do svojho okolia feromóny s dôležitou informačnou hodnotou. Každý z nás má jedinečnú genetickú informáciu a svoju typickú vôňu. Ak si muž a žena vzájomne voňajú, znamená to, že ich genetická informácia je natoľko odlišná, že majú šancu vytvoriť životaschopné potomstvo.
Keď si niekoho „vyvoniame“, ako zistíme, že sme trafili správne?
Bozk slúži ako nesmierne dôležité interview, do ktorého zapájame všetky zmysly. Podľa vedeckých štúdií je prvý bozk veľmi dôležitý pre ďalší vývoj a budúcnosť vzťahu. Výrazné percento ľudí nemá ochotu ďalej vo vzťahu pokračovať a prehlbovať ho, ak sa prvý bozk nevydaril (najmä ženy).
Je teda láska geneticky podmienená?
Takto by som to nepovedala. Keď natrafím na toho dotyčného, ktorého moje zmysly vyhodnotia ako vhodného reprodukčného partnera, spustí sa v mozgu signalizácia (chemická zmena), ktorá navodí pocity, ktoré poznáme pod pojmom vášeň, zaľúbenie a láska. Tu sa žiada povedať, že miesto, kde prežívame lásku, nie je srdce, ale mozog, ktorý je miestom konania celej akcie.
Dá sa naša genetická informácia nejako oklamať, a práve pri výbere partnera – ísť za svojím cieľom inak, ako nám hovorí mozog?
Nazývame sa ľudia rozumní, a preto naša existencia a všetko, čo robíme, je ovplyvnené aj množstvom iných faktorov ako len tým, čo nám príroda káže. Protiklady (tie genetické) sa priťahujú, ale život v harmónii im to nezaručí. Na tom treba popracovať.
Je rozdiel v tom, ako si vyberajú partnera dvadsaťroční a napríklad štyridsaťroční ľudia?
Určite je to veľmi individuálne. Ale v dvadsiatke si podvedome vyberáme toho najlepšieho kandidáta na potomstvo, v neskoršom veku sa viac rozhodujeme rozumom, pribúda množstvo iných kritérií...
Prečo, keď aj dodržíme všetky pravidlá, do vzťahov vstupujeme z veľkej lásky, po čase to všetko – spravidla – akosi vyprchá?
Láska má viacero fáz a v priebehu času sa mení a vyvíja. Opäť zdôrazňujem, že je to individuálne. Prvé rande je poriadny stres. Preto sa v našom tele vyplavujú hormóny spojené so stresovou reakciou. V prvých fázach zamilovanosti dochádza k poblúzneniu, ktoré súvisí s chemickými a hormonálnymi zmenami v mozgu. Vyplavuje sa dopamín, ktorý v nás vyvoláva veľmi príjemné pocity podobné stavu po užití drogy.
Skúmaš testosterón a tvrdíš, že romantici ho majú menej. Dá sa to nejako charakterizovať, môže to žena rozpoznať?
Nižšie koncentrácie testosterónu sú zodpovedné za to, že muž má tendencie prežívať a konať romanticky, tak ako to poznáme z filmov. Všeobecne existujú stereotypy, ako sa dá rozoznať muž s vysokým testosterónom. Zväčša ide o dominantných jedincov, s typicky mužskou stavbou tela, so symetrickou tvárou.
Má testosterón vplyv na inteligenciu muža? A koľko ho zvyčajne majú ženy, ak sa to dá takto povedať?
Testosterón je u mužov prítomný v niekoľkonásobne vyšších koncentráciách ako u žien. No aj napriek tomu zohráva i v ženskom tele dôležitú úlohu. Pri oboch pohlaviach platí, že testosterón ovplyvňuje náš mozog a jeho fungovanie, ale nie je to jediný faktor, od ktorého závisí náš intelekt.
Skúmala si biomedicínske dôsledky intenzívneho bozkávania sa a za tento výskum si na Harvardovej univerzite prevzala tzv. Ig Nobelovu cenu spolu s biológom Petrom Celecom. O čo išlo?
Aj na popud docenta Celeca sme sa rozhodli pre experiment. Pomohlo nám celé osadenstvo laboratória, vtedajší študenti a doktorandi. Im nadšenie pre vedu nechýba, ale keď išlo o bozkávanie, spojilo sa príjemné s užitočným. Naozaj sme ich nemuseli dlho prehovárať, za týždeň sme mali výsledky, ktoré ukazujú že po intenzívnom dvojminútovom bozkávaní pretrvá mužská DNA v sline ženy aj po uplynutí jednej hodiny.
A po celkom zábavnom experimente prišlo ocenenie v americkom Bostone.
Keďže ide o prestížne, aj keď humorné ocenenie, ani chvíľu sme neváhali a rozhodli sme sa vycestovať do Bostonu... Ig Nobelove ceny udeľujú držitelia naozajstných Nobelových cien, takže sme si podali ruky s ľuďmi, o ktorých sme sa učili v škole a ktorí posunuli hranice poznania.
Aká bola ceremónia a celková atmosféra v Amerike?
Američania si podobné akcie naozaj vedia užiť. Keď sme stáli na pódiu ako súčasť toho celého, ozval sa vo mne hlas typickej konzervatívnej Slovenky, ktorý mi hovoril, že toto nie je tá naša zábava, ale po chvíľke nás tá atmosféra úplne pohltila. Dnes sa teším, že sme Slovensko reprezentovali aj takýmto spôsobom.
A na záver – ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň? Zatiaľ to znie tak, že sa naozaj nenudíš...
Časť svojho času trávim so študentmi, keď riešime praktické úlohy z fyziológie, a zvyšný čas sa venujem vede. Je to o čítaní článkov, kde zbierame novú inšpiráciu na ďalšie pokusy. Potom trávim čas v labáku, kde sa snažím experimentovať a merať to, čo nás momentálne zaujíma. Na LF UK vzniklo Akademické centrum pre výskum autizmu, kde v súčasnosti študujeme príčiny vzniku autizmu.

Tento článok ste si mohli prečítať aj v augustovej Evite 2016.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.