Podľa väčšiny sociológov majú medzi dvadsať a tridsať a zo všetkého najviac sa zaujímajú sami o seba. Sú sebavedomí, odvážni a svoj voľný čas si vážia rovnako ako prácu. Narodili sa do blahobytu, no tvrdá budúcnosť ich zrejme neminie. Zoznámte sa s mileniálmi alias generáciou Y, premena sveta v ich réžii sa práve začína.
„Chcel by som vedieť, prečo sa nepozerajú aj inde. Prečo si, len čo vstúpia do kaviarne, položia na stôl smartfón. A prečo kedykoľvek prerušia rozhovor s ľuďmi, čo s nimi sedia pri stole, a sklonia sa nad obrazovku svojho telefónu a začnú nad ňou vykonávať ten typický vlnivý pohyb.“
Sociológ Ján Blažovský, ktorý mi tieto slová adresuje, má iba tridsaťpäť rokov, podľa viacerých expertov teda do generácie Y ešte sám spadá. Priznáva však, že jeho o dekádu mladší študenti sa mu stávajú až príliš vzdialení a často im nerozumie. A to napriek tomu, že odpovede na väčšinu spomenutých „hádanok“ pozná. Alebo aspoň tuší.
Ilustračná snímka: mostardesign
Generácia Ja
Hoci označenie generácie Y predstavuje v angličtine slovnú hračku, ktorú možno čítať aj ako generation why (v preklade „prečo“), samotní jej predstavitelia k nej radi pridávajú aj slovíčko not (teda „prečo nie“) a teoretici sa zas zhodujú, že skutočne výstižným je menej používaný názov generation I (teda „ja“). A vôbec ich k tomu nemotivuje len najviditeľnejší symbol mileniánov, teda ikonické selfie, hoci fenomén „samofotenia sa“ pomerne výstižne stelesňuje hodnoty a túžby generácie, ktorá vám aj o polnoci dokáže do troch sekúnd odrecitovať, ktorých päť aplikácií dnes využila.
Ján Blažovský v tejto súvislosti spomína experiment, ktorý vyskúšal na svojich študentoch z Katedry sociológie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Dal im vypracovať dotazník, v ktorom mali uviesť dobré vlastnosti, ktoré by na sebe pri pracovnom pohovore zdôraznili, a ktoré na svojich spolužiakoch. Výsledok? 47 verzus 10. Inak povedané, u seba ich dokázali nájsť takmer päťnásobne viac. O čom to svedčí? „Najmä o tom, že sa o seba zaujímajú viac než o druhých a že sa výrazne nadhodnocujú,“ tvrdí Blažovský. Samoľúbe sklony potvrdzujú aj odpovede na ďalšiu položenú otázku: keď mali napísať, aký plat by si u nového zamestnávateľa vypýtali ich spolužiaci, bola to podstatne nižšia suma, akú by si vypýtali sami.
Táto orientácia na seba má podľa sociológa pomerne ľahko vystopovateľné korene. „Ide totiž o generáciu častého výskytu jedináčikov, ktorí sú od detstva navyknutí, že sa im venuje plná pozornosť. Nájdu sa medzi nimi aj takí, ktorí už nemajú dokonca ani bratancov a sesternice,“ vysvetľuje. A sociálne médiá, ktoré ľudí odstrihávajú od reálnych kontaktov, toto zameranie ešte posilňujú.
Prečítajte si aj: Úspešná novinárka z generácie Y: Riešime veľa hlúpostí. A seba
Úspešný dizajnér z generácie Y: Rebelujeme radi. Ak tým neriskujeme
Radšej čas ako peniaze
Marketéri a personalisti. To sú experti, ktorí sa popri sociológoch analýze generácii Y venujú najväčšmi. Dôvod? Objekt ich výskumu tvorí jednu z najsilnejších spotrebiteľských skupín a viac ako štvrtinu všetkých zamestnancov. Áno, v druhom prípade zdanlivo nejde o podstatnú masu. Treba si však uvedomiť, že do desiatich rokov ich bude vo firmách a na úradoch až 75 percent. A keďže mileniáni prichádzajú do pracovného procesu s podstatne odlišnými očakávaniami ako predchádzajúce generácie, stojí za to si ich preklepnúť.
„Sú jednoznačne sebavedomejší a pružnejší. Je to tým, že v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma generáciami boli vychovávaní v relatívnom prebytku, a tak nie sú príliš orientovaní na istoty. Väčšmi dôverujú sami sebe a uvedomujú si svoje schopnosti, s čím súvisia aj vyššie mzdové nároky a niekedy až prehnané sebavedomie, čo je však vlastné asi každej mladej generácii,“ komentuje Radka Blumlová, HR manažérka spoločnosti IBM, ktorá zároveň vyvracia, že by mileniáni boli leniví, sebeckí či povrchní zamestnanci. „Je dôležité, aby robili, čo ich zaujíma, vtedy dosahujú výnimočné výsledky priam s ľahkosťou. Pokiaľ ich však práca nebaví, je náročné udržať ich pozornosť. Strácajú záujem a rýchlo sa vzdávajú.“ Toto pozorovanie potvrdzuje aj najnovší výskum nemeckej univerzity Accadis, podľa výsledkov ktorej považujú zástupcovia generácie Y samých seba za menej cieľavedomých ako svojich rodičov.
Peter Sheahan, autor z jednej najrešpektovanejších publikácií o generácií Y, im pripisuje aj nízku lojalitu voči zamestnávateľovi a Ján Blažovský zas spomína potrebu neustálej motivácie a pochvál zo strany zamestnávateľa a zároveň menšiu schopnosť prijímať negatívnu spätnú väzbu. Rozhodne inšpiratívna je však ich snaha o rovnováhu medzi prácou a voľným časom, ako aj uprednostňovanie kariérneho vývoja pred peniazmi, v čom možno podľa Radky Blumlovej vidieť určité vymedzenie sa proti životnému štýlu svojich rodičov, ktorí tvrdo pracovali a nezostával im čas na iné aktivity.
Finančne negramotní
Podľa výskumu Deloitte, o ktorom informovali české noviny MF Dnes, sa pod vplyvom generácie Y mení pomer medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Tí druhí sa stále viac dostávajú do pozície klientov a preberajú značnú časť moci. Podľa Uda Bohdala-Spiegelhoffa z Deloitte budú preto hrať čoraz väčšiu rolu takzvané mäkké faktory, ako napríklad podnikateľská kultúra. Záujemcovia o prácu od firiem totiž očakávajú, že sa budú angažovať v rôznych sociálnych témach. Podľa spomínaného výskumu však na čosi podobné nie je pripravených 60 percent oslovených firiem.
Otázka však znie, dokedy bude môcť byť generácia Y taká náročná: zvlášť v atmosfére vysokej európskej nezamestnanosti mladých. „Viacerí experti sú presvedčení, že generáciu Y čaká v blízkej budúcnosti pomerne tvrdý náraz. V porovnaní s predošlými generáciami by si mali oveľa viac šetriť na dôchodok, no v skutočnosti konajú presný opak,“ konštatuje Ján Blažovský. Populačný vývin totiž ich sklonu k vysokej spotrebe, neochote šetriť, mimoriadne slabej finančnej gramotnosti (výskum agentúry Focus a Nadácie Partners ukázal, že viac ako 60 percent Slovákov nemá sporenie na dôchodok a tretina Slovákov nedokáže ušetriť žiadne financie) a neochote plánovať veci dopredu nevychádza práve v ústrety.
Vivat ťažké časy
Na druhej strane: ich odvaha, drajv a technická gramotnosť môžu svet, ako ho poznáme dnes, zmeniť na nepoznanie. Najmä, ak sa včas spamätujú a nedajú sa technickou gramotnosťou zotročiť. Závislosť od mobilov a od internetu sa podľa expertov prehlbuje a neuróza, s ktorou generácia Y neustále sleduje sociálne profily svojich rovesníkov (často práve na úkor bezprostredne prítomných ľudí), aby sa uistila, či s nimi držia krok, rozhodne nie je pravá investícia do medziľudských vzťahov. Naopak: iba prehlbuje ich egocentrickosť. Viacerí mladí si to dobre uvedomujú: inak by netvrdili, že na Facebooku sa profilujú v prvom rade tak, ako túžia byť videní.
A paradoxne: ťažšia ekonomická situácia im v tom možno bude vedieť pomôcť. Z našich debát vyplynulo, že generácia Y za jednu z hlavných príčin svojich problémov považuje práve... rozmaznanosť.
Generácia Y v kocke
Podľa väčšiny sociológov ide o ľudí do 30 rokov.
Typický je pre nich silný individualizmus, posunuté demografické správanie, nízka dôvera v inštitúcie, nízka lojalita a vysoká fluktuácia v zamestnaní, vysoká úroveň spotreby a rast zadlžovania.
Ovplyvňuje ich detstvo v relatívne stabilnej sociálnej situácii, v budúcnosti sa budú musieť vyrovnať s nepriaznivým demografickým vývojom.
Usilujú sa o rýchlu kariéru do 30 rokov, hoci pomerne vysoký podiel z nich tvoria absolventi tzv. nadbytočných odborov.
Charakterizuje ich vysoká sebaistota a ťažké prijímanie zlyhaní, aj paradox odporu k autoritám verzus konformizmus, či rýchle nadšenie verzus rýchle ochabnutie záujmu.
Sú flexibilní a volia si krátkodobé životné stratégie.
Zdroj: Ján Blažovský, Katedra sociológie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety