Lekár Jaromír Jiřík dosiahol veľa vo svojej kariére. Bol športový gymnasta, motocyklový pretekár, lekár olympijských tímov, trénoval tenistku Helenu Sukovú. Teraz pôsobí ako tímový lekár automobilových pretekárov, kondičný a mentálny tréner. Pre týždenník Téma opísal zásady pri tvorbe výživových programov, ako píše idnes.cz.
V januári sa všetci naraz začnú venovať kondícii, respektíve diéte. Vnímate to?
Prvé dva týždne v januári sú posilňovne doslova preplnené na prasknutie. Ľudia si myslia, že keď na Vianoce povolili a prejedali sa, tak to teraz doženú za 14 dní a všetko bude zase dobré. Tak to samozrejme nefunguje. Ale na druhej strane začať s cvičením je dobré kedykoľvek. Hlavne sa človek musí rozhodnúť sám a nie, že ho k tomu niekto donúti. Musí nájsť spôsob, ako pomaly začať s fyzickou prípravou, pretože za 14 dní sa to stihnúť nedá.
Lenže začať cvičiť a neprispôsobiť tomu jedálniček asi nejde, že?
Ono to ide ruka v ruke. Nemôžete si dať knedľu s kapustou a pečeným mäsom a potom vtrhnúť do posilňovne s tým, že poriadne najedené budete mať aspoň poriadnu silu. Samozrejme nie je jednoduché si povedať, že od nejakého dátumu začnem všetko robiť správne, ale keď to človek vydrží, tak za šesť týždňov už je telo schopné sa zmeniť.
Keď pripravujete chudnúci program, je viac o strave alebo o fyzickej príprave?
Jednu tretinu tvoria cvičenia, tretinu správna strava a tretinu psychika. Málokto rieši, že keď začne cvičiť a upraví si jedálniček, tak sa vlastne utvorí aj iné myslenie. Chémia v tele aj v mozgu zmení tiež pocity. Človek potom získava väčšie sebavedomie, jeho nedostatok je v poslednej dobe veľký problém, hlavne u žien okolo 40 rokov.
Ako často sa má cvičiť?
Úplne najlepšie je pracovať na sebe každý deň. Samozrejme je to časovo náročné, a keď to nie je možné, tak by mal cvičiť minimálne trikrát v týždni. Dvakrát týždenne je skôr o udržiavaní sa, ten progres nejde hore. Je to veľmi ťažké sa v tak krátkom čase zlepšovať.
]
To znamená trikrát týždenne hodinu posilňovne?
Doba cvičenia sa odvíja od toho, čo je podstatou cvičenia. Niekedy stačí 40 minút, niekedy je potreba hodina a pol. Keď idete do vytrvalosti, tak sa musí trénovať dlhšiu dobu. Hlavne sa ten program musí vždy prispôsobiť psychike, aby to človeka bavilo.
Do akej miery je pri posilňovaní dôležitý pitný režim?
Vždy pred nejakou činnosťou by malo byť telo saturované iónovým nápojom. My to robíme tak, že si človek aj hodinu a pol pred posilňovacím tréningom dá pollitra iontového nápoja. V priebehu tréningu už každý pije individuálne podľa toho, ako je cvičenie vysiľujúce.
Ako sa má človek, ktorý sa rozhodol držať diétu, stravovať?
Ja tomu nehovorím diéta, ale zmena jedálneho režimu. V priebehu tohto prerodu zistí, že veci, ktoré jedol skôr, už mu teraz nechutia. Že po nich bol ťažký, malátny a unavený. Ide o plynulý prechod k jedálničku, ktorý mu bude vyhovovať aj po psychickej stránke a ktorý je na celý zvyšok života.
Aká je teda filozofia vášho jedálneho režimu?
Už dlhú dobu používaný princíp, kedy jeden deň jeme proteíny a druhý deň sacharidy, uhľohydráty. Laicky povedané - jeden deň jeme mäso a druhý deň prílohy. Vždy to prirovnávam k domu, ktorý sa stavia z tehál a malty, držia spolu, ale nemiešajú sa dohromady. Týmto spôsobom menej zaťažujete metabolizmus a máte väčšiu možnosť získať energiu, ktorú potrebujete k fyzickej a psychickej aktivite.
Máte teda jedálniček striktne rozdelený na mäsové, cestovinové a zeleninové dni?
Nie je to úplne delená strava, skôr rozdelená strava. Je to skrátka len logické rozdelenie hlavných komponentov, ktoré sú nutné v strave. Zeleninu napríklad používame ako v dni, kedy jeme len mäso ako aj vtedy, keď konzumujeme prílohy.
Vaša filozofia vychádza z toho, že telo potrebuje takéto striedanie?
Za tú dobu, čo to robím - a to je 40 rokov som zistil, že ide o najideálnejší spôsob pre momentálny výkon človeka. Telo to nezaťažuje, pretože strava je rýchlo spracovateľná. Jeden deň sú stavebné látky - bielkoviny, druhý deň energetické látky - cukry.