Vždy sa teším na stretnutie s ňou. Má v očiach iskru, aj niečo, čím si dokáže získať rešpekt. Tentoraz som bola aj zvedavá. Dlho žila v zahraničí, stala sa mamou, netušila som, či sa nezmenila.nezmenila. Len oči má o niečo hlbšie a smiech o niečo zvonivejší.
Niektoré ženy tvrdia, že chlapa spoznáš až vtedy, keď s ním máš deti... Ty ešte s dosť malým vekovým rozdielom. Ako spolu zvládate rodičovstvo?
Raz nám to ide ako po masle a inokedy sa nevieme zhodnúť ani na tom, ktorú rozprávku deťom prečítať pred spaním. Pravda je, že príchod dieťaťa je pre každý vzťah veľká skúška a vždy ho posúva do iného ,levelu,. Sú veci, ktoré sa vo mne zmenili po tom, ako som sa stala matkou. A pre môjho muža to nie je vždy ľahké akceptovať, že sa musí o prvenstvo u mňa deliť.
Vždy je to tak, že mama pristupuje k deťom inak ako tatino. U vás je kto ten zábavnejší rodič?
Ja som skôr na výchovu a základné životné potreby ako spánok a jedlo a Jeremy je asi viac na zábavu. Z každej situácie vie urobiť nejaký vtip. A keď mne už dochádza dych, zabaví deti tak, že sa od smiechu váľajú po zemi. Aktívny je asi viac on, ja som sa snažila presadzovať model pevného režimu a pravidelnosti, on je skôr fanúšik spontánneho cestovania a dobrodružstva. Mám však pocit, že pre deti je dobré oboje, keď občas vybočia zo svojho zažitého režimu, aspoň si resetnú systém.
Vedela by si sa ako mama charakterizovať?
Som mimoriadne obetavá mama. Klasicky na úkor zachovania vlastného zdravého rozumu. Aby Theuško v aute neplakal, spievam mu nonstop až do momentu, kým nevypnem motor. Občas sa mi stane, že spievam Ide ide vláčik, aj keď on práve v tom aute nesedí a šoférujem sama. Prípadne hojdám hore-dole nákupný vozík v obchode, aj keď tam práve nesedí dieťa, a zistím to, až keď na mňa začudovane hľadia ľudia. Uvedomujem si, že deti nebudú takéto maličké dlho, a preto všetko ostatné ide bokom. Pamätám si, ako som raz niekde vravela, že potrebujem spať minimálne deväť a pol hodiny v noci, aby som mala dosť energie. Na druhý deň som stretla teba, ako ste boli s deťmi na prechádzke, a ty si mi povedala: „Som zvedavá, čo budeš hovoriť, keď sa staneš mamou.“ Posledné štyri roky spávam tak päť hodín, aj to s prestávkami. A normálne fungujem. Neuveriteľné...
Celý rozhovor, ale aj kopu iných inšpiratívnych článkov o skutočných
ženách, nájdete vo svetovej premiére nového mesačníka Evita,
ktorý je už teraz vo vašich obľúbených stánkoch.
Ak si chcete byť isté, že vám žiadne číslo neujde, predplatiť si ho
môžete TU.
O všetky novinky sa budeme deliť aj na našom Facebooku,
takže nás nezabudnite like-ovať.
Je to riadna zmena, mať v priebehu pár rokov dve deti…
Nečakala som, že v sebe objavím taký silný materinský pocit. Ten príliv lásky ma nečakane zalial a na pár mesiacov úplne prevalcoval. Keď sa narodil Harlow, nič iné pre mňa neexistovalo. Nevedela som si predstaviť byť bez neho ani minútu. Nečakala som, že budem so svojimi deťmi tak silno prepojená. Predsa len, nikde nie je istota, že si s nimi sadnete aj ľudsky, že sa trafia povahy, či budú mať podobný zmysel pre humor. Moji chlapci sú už teraz pre mňa veľkí parťáci.
Starší Harlow sa narodil predčasne, ešte k tomu v Izraeli. Bolo to ťažké obdobie, predpokladám…
Predčasný pôrod je pre každú matku obrovský šok. Od zdravotných komplikácií, hadičky a monitory, cez tie bazálne strachy, či dieťatko bude ok a prežije to celé v zdraví. Toto obdobie vnímam cez nejakú hmlu, fungovala som vtedy ako robot, starala som sa len o komfort bábätka a jeho potreby. Moja mama priletela hneď, ako sa mi začali kontrakcie, a prvé týždne ma kútikom oka sledovala, aby som neskolabovala. Predčasne narodené deti sa dlho vyrovnávajú s chýbajúcimi týždňami v maminom bruchu. Harlow chcel byť stále na rukách, ťažko sa mu dalo koordinovať dýchanie a pitie mliečka, chodil na rôzne cvičenia, aby dohnal motorický vývin.
Text: Evita Urbaníková, Foto: Ivana Lipovská, Vizáž: Soňa Kubeníková
