Veľa nejasností je pri určovaní dane osoby, ktorá mala aj príjmy v zahraničí. Podstné je pri tom miesto daňovej rezidencie daňovníka (daňového domicilu). Daňoví rezidenti Slovenskej republiky sú zdaňovaní z celosvetových príjmov, kým daňoví nerezidenti len z príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Pri riešení otázky, v ktorej krajine treba podať daňové priznanie, keďže daňovník je aj v druhom štáte považovaný za daňového rezidenta, vzniká konflikt dvojitej rezidencie.
Ak Slovensko má s druhým štátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (zoznam krajín je uverejnený na internete www.drsr.sk), problém dvojitej rezidencie sa musí riešiť podľa "rozhraničovacích kritérií" v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia(1). Ide o kritériá posudzujúce jeho stály byt, stredisko životných záujmov, miesto, kde sa obvykle osoba zdržiava, štátne občianstvo, vzájomnú dohodu príslušných úradov zmluvných štátov.
Ak Slovenská republika nemá s týmto druhým štátom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pri posudzovaní rezidencie sa postupuje podľa zákona o dani z príjmov(2).
Ako zdaňuje daňový rezident
Daňovým rezidentom je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Slovenskej republike. Podľa zákona o dani z príjmov(3)
tento daňovník zdaňuje príjem zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len príjmy zo závislej činnosti ak ide o príjmy zo zahraničia. (4) Prílohu daňového priznania tvoria doklady o výške príjmov zo zdrojov v zahraničí a výške zaplatenej dane v zahraničí.
Ak má daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident) príjmy zo závislej činnosti zo štátu, s ktorým má Slovensko uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa podľa tejto zmluvy. Zvolí sa buď metóda zápočtu dane, alebo vyňatia príjmov. (6) Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta ako úhrada dane podľa zákona o dani z príjmov najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade so zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Ak daň zaplatená do štátneho rozpočtu v zahraničí je vyššia ako daňová povinnosť vypočítaná podľa zákona o dani z príjmov, Slovenská republika nemôže vrátiť tento rozdiel (daň) zaplatený do štátneho rozpočtu v zahraničí.
Ak daň zaplatená do štátneho rozpočtu v zahraničí je nižšia ako daňová povinnosť vypočítaná podľa zákona o dani z príjmov, daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je povinný doplatiť tento rozdiel a zdaniť príjmy podľa zákona o dani z príjmov.
Ak má daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy zo závislej činnosti zo štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu, a tieto príjmy boli v zahraničí zdanené, uplatní sa pri zamedzení dvojitého zdanenia metóda vyňatia. (7)
Ako by mal postupovať daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou s príjmami zo zahraničia v tom prípade, ak štát má iné zdaňovacie obdobie? Podľa Daňového riaditeľstva by mal požiadať o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Žiadosť o predĺženie lehoty musí byť doručená do 31. marca. Správca dane môže túto lehotu predĺžiť najviac o šesť mesiacov.(8)
Ako zdaňuje daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou
Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti musí zvažovať tieto záležitosti:
-- za zdaniteľný príjem na území Slovenskej republiky sa pokladá ten príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona ani medzinárodnej zmluvy.
-- zdaňuje sa príjem (výnos) zo zdrojov na území Slovenskej republiky
-- príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky alebo na palubách lietadiel, alebo lodí, ktoré sú prevádzkované daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
Z toho vyplýva, že príjem zo závislej činnosti, ktorý plynie daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov v zahraničí, nie je zdaniteľným príjmom na území Slovenskej republiky. (9)
Prepočet príjmov
Častou otázkou je ako má daňovník, ktorý má príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia, prepočítať tieto príjmy z cudzej meny na slovenskú menu. Podľa informácie Daňového riaditeľstva môže použiť takéto kurzy:
-- priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem
-- kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene, alebo bol pripísaný bankou
-- ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie
-- priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.
* Pozn. Podľa § 2 písm. d) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovým rezidentom SR) daňovník, ktorý má na území Slovenska trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava.
(1 ) v zmluvách sa zvyčajne označuje ako článok 4 ods. 2.
(2) § 2 písm. d) bod 1
(3) § 2 písm. f)
(4) § 32 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, § 5, príjmy presahujúce 50 percent sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a)
(5) § 31 ods. 2
(6) § 45 ods. 1
(7) § 45 ods. 3
(8) § 49 ods. 3
(9) § 2 písm. h), g), § 16 ods. 1 písm. b)