Zaužívané zvyky kedysi pomerne značne dominovali v slovenskej spoločnosti. Stále je to tak? Čo sa podľa nich očakáva od ženy, ktorá dovŕši dvadsať, čo by mala stihnúť tridsiatnička a čo prípadne ešte o desať rokov staršia dáma?
Spoločnosť sa vo všeobecnosti mení, avšak silu rodových stereotypov ovplyvňuje aj miera dôležitosti, ktorú im prikladá rodina, z ktorej pochádzame, priatelia, s ktorými sa stretávame, a podobne. Rozdiely sú taktiež aj v tom, či hovoríme o veľkých mestách alebo menších obciach. Nechcem paušalizovať, ale ľudia v mestách sú zvyčajne viac naklonení zmenám ako tí, čo žijú na vidieku. Avšak mať rodinu, partnera a deti sa hádam od každej z nás očakáva stále. Hranica, dokedy by sme to mali stihnúť, sa však posúva vyššie.
Takže dokedy by mala byť žena takpovediac na poriadku?
Nájsť si dobrú prácu, rozbehnúť kariéru a mať vážny vzťah sa očakáva do tridsiatky. Ak je toto naplnené, potom začne byť tlak, aby prišli deti. Aspoň jedno, najlepšie dve. Čím viac sa žena približuje k štyridsiatke, tým viac sa tlak stupňuje. Ak sa tak nestane, po prekročení tejto vekovej hranice si rodina i blízke okolie väčšinou začnú uvedomovať, že život ich dcéry, sestry či sesternice môže mať inú podobu, než boli predstavy.
Ako sa hľadí na single štyridsiatničky, sú to stále staré dievky? Myslím si, že tento výraz sa už vytráca.
Ak má niekto potrebu komentovať slobodnú a bezdetnú ženu, častejšie sa stretávam s tým, že používa výrazy ako: vorkoholička, egoistka, užívajúca si svoj pokoj a podobne. Dovolím si tvrdiť, že spoločnosť je už pripravená na to, že žena v tomto veku môže byť sama.
Ktoré ďalšie rodové stereotypy sa teda tiež stierajú?
Zvykáme si na to, že vzťahy môžu byť rôzne. Mladí riešia, či im viac vyhovuje mužská spoločnosť alebo radšej vzťahy so ženami. Kým si nie sú istí, striedajú partnerstvá a pohlavia.