„Niekedy sa svojich klientov počas manželskej terapie pýtam, čo pre nich znamená láska. Skoro nikto na to nevie konkrétne odpovedať. Často počúvam: to sa nedá povedať, to treba cítiť a podobne. Najskôr je ako divoký potok a potom ako pokojná hlboká rieka, ktorá už netečie tak rýchlo, ale má svoje pevné brehy,“
Zvyčajne láske predchádza zamilovanosť. Je to nutný predpoklad k ozajstnej láske?
Pre plnohodnotný láskyplný vzťah spojený s intímnym životom je zamilovanosť dôležitá kvôli iskre, dynamike vo vzťahu. Pre budúcnosť páru je to dôležité aj preto, že sa k šťastnému zamilovanému obdobiu môžu vracať v čase krízy. Láska môže rozkvitnúť aj z priateľstva, kde nechýba úcta, rešpekt, spoločné zdieľanie aj hodnotový systém, aj schopnosť dohodnúť sa, ale potom môže viaznuť intimita a fyzické zblíženie. Nehovorím len o sexe ale aj nežnosti, pohladenie...
Čo ak erotické iskrenie chýba?
Prišli za mnou klienti, ktorí sa v dlhodobom vzťahu cítia ako súrodenci, kamaráti. Vedia, že partner je do života ten pravý, spoľahlivý, je preverený históriou, skúsenosťami, zážitkami. Ale erotický esprit chýba. V tú chvíľu sa objaví niekto nový, o ktorom prakticky nič nevedia, ale tam to iskrenie, ktoré predtým nezažili, je. Pochopiteľne riešia dilemu, čo ďalej.
Bez čoho by sa láska nezaobišla?
Dôvera, sebadôvera, veľkorysosť, vedomie vzájomnej opory a toho, že s tým druhým zvládneme krízovú situáciu, že sa o seba vzájomne vieme postarať, úcta a rešpekt, vzájomná komunikácia, to sú základné kamene. Spoločné trávenie voľného času a vytvárať si pekné spomienky. Ale pozor, veľa ľudí si závislosť na tom druhom zamieňa s láskou. Do vzťahu ale patrí aj sloboda!
Čo už je chorobná láska?
Do prejavov takej lásky vstupuje nedostatok sebadôvery jedného z partnerov. Z toho plynie žiarlivosť a závislosť, obmedzovanie. To je začiatok konca.
Čo lásky osudové a platonické?
Platonické lásky bývajú silné práve kvôli ich nenaplnenosti a veľa krát bývajú považované aj za osudové. Vďaka nim máme v čase partnerskej kríze možnosť snívať o tom, aké by to bolo keby...Pokiaľ sme aktuálne šťastní, sila tejto lásky ustupuje, ale niekde vzadu stále je, aby prišla na radu v tých ťažkých chvíľach. Lásku osudovú musíme väčšinou stratiť a žiť ďalej svoj partnerský život, aby sme niekde vzadu cítili, že „ten pravý“ v nás pretrváva. Osudoví ľudia sa často v živote opakovane stretávajú, niekedy celkom náhodne, a pritom majú pocit akoby vôbec neplynul čas, aby nakoniec pochopili, že k sebe neoddeliteľne patria.
Ako sa líši zamilovanosť od lásky?
Zamilovaný človek chce s tým druhým tráviť čo najviac času, cítiť všetko čo sa deje fyzicky aj psychicky, ako zázrak. Keď sa to podarí, je to nádherné kúzlo.
Prečo vždy vyprchá?
Všetko vždy časom vyprchá. Nie len vo vzťahoch, ale akákoľvek emócia. Partnerstvo je veľmi krehká záležitosť, oveľa krehkejšia než priateľstvo, než nadšenie do práce, zápal do športu. Keď sa stretnú dvaja cudzí ľudia, zaľúbia sa, vnímajú všetkými zmyslami krásu sveta, ale tú sa nedá cítiť navždy, je to chiméra, aj keď by to bolo nádherné...
Je priateľstvo podmienkou pravej lásky?
Podľa mňa áno. Základ ozajstnej lásky je priateľstvo. Láska prichádza spolu s pridanou hodnotou vzájomnej príťažlivosti. Ozajstnú lásku si bez hlbokého priateľstva nedokážem predstaviť.
Ako zistíme, že ide o pravú lásku?
Verím na inštinkty, že skrátka príde chvíľa, keď cítime, že je to ono. Tak, ako spoznáme, že máme orgazmus, tak aj zistíme, že rozpoznáme veľkú lásku. A keď ju necítime, tak to to pravé asi nie je. Čím viac ale vzťah cítime ako veľkú a pravú lásku, tým väčší časový odstup potrebujeme, aby sme si dotyčného preverili v čase, v rôznych situáciách.
Rastie s vekom šanca spoznať toho pravého?
Ako teenageri nespoznáme fakt nič, pretože sa chováme vzorcom správania sa rodičov a nemáme vlastnú partnerskú skúsenosť. Len skúsenosť a zrelosť nám môže lepšie napovedať, kto je pre nás ten pravý človek pre život. Doba, keď sa museli brať veľmi mladí ľudia, je už našťastie preč.
Je, ale vzťahy sa rozpadajú snáď ešte častejšie, než pretým.
Aj keď to navonok vyzerá, že so stabilitou manželstiev to ide od desiatich k piatim, ja ten pocit nemám. Čím viac mladých ľudí spoznávam, ktorí ku mne chodia, tým viac sa utvrdzujem v tom, že nestratili potrebu pravej lásky.
Čo si pod pojmom pravá láska predstavovali naše babky a čo mladá generácia?
Moji klienti dnes veľa spomínajú na krásny vzťah prarodičov, ktorý bol postavený na spoľahlivosti a ekonomickej istote. Pretože nežili v tak hektickej dobe ako my, viac sa rozprávali, vedeli počúvať. Pilierom vzťahu vtedy bol pocit bezpečia a istoty. Láska vtedy vznikala často len ako pridaná hodnota. Naše babičky boli diplomatky, ktoré vedeli ťahať za nitky, zvyknuté na patriarchálny model, ktorý svojmu mužovi dopriali prežívať. O láske sa zas až toľko nepremýšľalo...
Láska sa opierala o bezpečie a istoty. O čo sa opiera dnes?
Tiež o hodnoty. Len sa vyrovnali možnosti mužov a žien. Už sa od muža neočakáva striktne len výplata a od ženy iba starostlivosť o domácnosť. Ich role už nie sú dopredu určené, obaja si slobodne volia, ako chcú žiť, ale zároveň netúžia po rivalite, ale stále po úcte a rešpekte.
Môžeme sa do životného partnera zamilovať viac krát?
Zamilovanosť k životnému partnerovi môže vzplanúť pocitom ohrozenia vzťahu. Jeden z dvojice sa zamiluje inde a druhému načrtne svoje ďalšie plány. Ten je šokom prebudený zo spánku a začne si uvedomovať, čo všetko má na partnerovi rád. Často sa začne obviňovať a hľadá na sebe chyby. Opustený si zrazu uvedomí, čo pre nich láska znamená a znovu sa plamienok rozhorí...
Patrí k láske pocit ohrozenia existencie vzťahu?
Určite. Alarmuje nás k uvedomeniu si vzťahu aj toho, čo pre nás znamená.
Ako u druhého vzbudiť lásku?
Rozhodne podporou všetkého, čo spadá do priateľstva, ale aj túžby, kde funguje vzácnosť, občasná nedosiahnuteľnosť, udržiavanie atraktivity. Jedom je naopak absolútna symbióza v podobe: bez partnera sa nikam nepohnem.
Má láska svoje fázy?
Prvotné pobláznenie majú na svedomí feromóny, potom prichádza zamilovanosť a veľa závisí od toho, ako vieme so zamilovanosťou zaobchádzať, či ju vieme pestovať a zalievať ju ako kvet. Okrídlené je, že trvá tak štyri až šesť mesiacov, ale ja myslím, že môže trvať dva roky. Záleží na tom, akú si dávame slobodu. Pokiaľ trávime všetok čas spolu a úplne skĺbime svoje životy, uberáme si radosť z tešenia sa na seba.
Hlboká láska je zakotvená aj v hlave?
Stále ide o cit, ale je dobré si ho pripomínať, uvedomovať aj keď emočné vlny už neprichádzajú tak často samé od seba, podporíme ich nástup rozumom, keď si uvedomíme, že náš partner je stále úžasný a že ho milujeme.
Je rozdiel medzi tým, ako chápu lásku ženy a ako muži?
Určite. Ženy mentálne dozrievajú skôr a naviac sú to budúce matky a ochrankyne tepla domova. Tým pádom si do lásky viac zakomponuvávajú aj všetko to, čo od muža očakávajú, aby ho mohli milovať – teda otcovskú lásku, zodpovednosť. Muž chce zas v začiatkoch viac espritu, zábavy, očarenia. Až časom sa očakávania oboch pohlaví zlučujú. Obe však chcú, aby partner bol atraktívny. Kedysi si muži na ženách všímali najviac sexuálnu príťažlivosť. Dnes však ani ženy nechcú mať doma plešatého pupkatého chlapa, ktorý smrdí od potu.
Ako vychovať deti k láske?
Vlastným príkladom! Z mojej psychologickej praxe vyplýva, že ľudia, ktorý vyrástli v idylickom prostredí si nesú do vzťahu až priveľké očakávania, tí čo v konfliktom, túžia po opaku, ale nenaučili sa ho aplikovať v praxi, takže musia veľa hľadať. Dobrý štart do života majú deti, ktoré vyrástli s rodičmi, ktorí boli normálni. Deťom neprospieva emočný skleník – rodičia si musia dať najavo, že sa majú radi, aj sa pohádajú, ospravedlnia, obíjmu, zakričia na seba... Deti musia vidieť, že každý konflikt sa dá riešiť.
