Ktorýkoľvek z nasledujúcich javov vo vzťahu znamená, že ak nedôjde k zmene v spôsobe, akým spolu partneri jednajú, je citové odcudzenie a následný rozvod len otázkou času, ako píše idnes.cz.
1. Hrubý nástup
Ak jeden z partnerov rozhovor začína negatívnym a obviňujúcim postojom, je aj jeho koniec predurčený k neúspechu. "Štatistika je neúprosná. V 96 percentách prípadov môžete predpovedať výsledok pätnásťminútového rozhovoru už v priebehu prvých troch minút," uvádza vo svojej knihe Sedem princípov spokojného manželstva psychológ Gottman.
Ak začína rozhovor kritikou a (alebo) sarkazmom, čo je prejav pohŕdania - jedná sa podľa odborníkov o hrubý nástup, a to aj napriek tomu, že ten, kto citlivú diskusiu otvára (a spravidla to vo vzťahoch bývajú ženy), hovorí tichým a jemným hlasom. Slová však obsahujú príliš veľa zášti. "Ak spustíte rozhovor týmto spôsobom, urobíte najlepšie, keď to necháte tak, a začnete znovu," radí psychológ.
2. Štyri formy smrtiacej zloby
Kritika
Na rozdiel od sťažnosti, ktorá obsahuje to, ako sa cítim v konkrétnej situácii a čo pre to potrebujem, je kritika všeobecnejšia. "Prečo vždy zabudneš ... Zakaždým musím ja ... Ty nie si normálna ... A často obsahuje frázy "ty vždy ", alebo" ty nikdy ".
Pohŕdanie
Pohŕdanie vzniká z pocitu nadradenosti nad partnerom, je to forma neúcty. Jeho prejavom je sarkazmus a cynizmus, rovnako ako nadávanie, obracanie očí v stĺp, posmešky a iný humor. "Pohŕdanie v akejkoľvek podobe je pre vzťah zhubné, pretože vyjadruje znechutenie. Je takmer nemožné vyriešiť problém, keď súčasne partnerovi informujete, že ste z neho znechutení," vysvetľuje Gottman. Pohŕdanie nevyhnutne konflikt vyostruje a odďaľuje zmierenie.
Defenzívnosť
Keď jeden z partnerov útočí, druhý má tendenciu sa brániť, ale z výskumov vyplýva, že obrana málokedy máva želaný účinok. "Útočiaci partner to väčšinou nenechá len tak a neospravedlní sa," vysvetľuje Gottman. Defenzíva je totiž podľa neho v skutočnosti určitou formou obviňovania partnera. Vlastne tým hovoríte, že problém nie je vo vás, ale v ňom a staviate sa do pozície nevinnej obete. "Takéto nariekanie partnerovi oznamuje: Prečo sa na mne vozíš? Veď toho pre teba toľko robím. Tebe sa človek nezavďačí." Defenzívnosť konflikt iba eskaluje, preto je škodlivá.
Zazdievanie
Ak rozhovor začína kritikou, pohŕdaním, pokračuje defenzívou jedného z partnerov, zatiaľ čo druhý útočí čím ďalej viac, je zrejmé, že jeden z partnerov sa nakoniec odpojí. Než aby sa konfrontoval, stiahne sa: odvracia sa, prestane udržiavať očný aj slovný kontakt, neposkytuje spätnú väzbu. Pustí si televíziu a vyhýba sa konfliktu - a zároveň svojmu manželstvu. Takéto správanie je obvyklejšie u mužov, pretože na ich telo má hádka (zvyšuje tlak aj tep na dlhšiu dobu) objektívne horšie devastujúce účinky.
3. Zaplavenie
Ak je zloba vášho partnera tak ničivá a náhla, že vás doslova paralyzuje, cítite sa natoľko bezbranní, že nabudúce podniknete čokoľvek, len aby sa to neopakovalo.
"Čím častejšie sa cítime zaplavení kritikou alebo pohŕdaním, tým citlivejšie vnímate náznaky, že sa partner opäť chystá vybuchnúť a nemyslíte potom už na nič iné ako na to, ako sa ochrániť. Urobíte to tak, že sa citovo odpojíte zo vzťahu," vysvetľuje psychológ Gottman a dodáva, že rozpad manželstva možno očakávať tam, kde počas hádky opakovane pozorujeme skôr vymenované signály.
4. Reč tela
Jednou z najnápadnejších fyziologických reakcií na hádku a "zaplavenie" je zrýchlenie srdcového tepu a zvýšenie krvného tlaku. Vďaka hormonálnym zmenám - vyplavenému adrenalínu - sa spúšťa krízová reakcia: útek alebo útok. Opakované epizódy zaplavenia vedú k rozvodu, jednak preto, že jeden z manželov prežíva pri rozhovore s partnerom ťažký fyzický stres, a tiež kvôli fyziologickým reakciám tela (tep, tlak, potenie a pod). Je prakticky nemožné viesť konštruktívny rozhovor.
5. Neúspešné pokusy o nápravu
Pre spokojné manželstvo je zásadné, či prichádzajú v komunikácii pokusy o nápravu a do akej miery sú tieto pokusy úspešné. John Gottman nabáda k tomu, aby sme občas počas nepríjemnej debaty "šliapli na brzdu", ponúkli druhému oddych tým, že navrhneme pauzu, čas na upokojenie. "Pokusy o nápravu ochraňujú manželstvo tým, že znižujú emocionálne napätie medzi manželmi, a tiež tým, že znižujú hladinu stresu a srdcový tep, čím bránia pocitu zaplavenie," tvrdí psychológ.
6. Zlé spomienky
"Opakovane som sa presvedčil, že manželia, ktorí silne tlačia na svojho partnera a na svoje manželstvo, veľmi často prepisujú spoločnú minulosť," píše vo svojej knihe John Gottman. Na druhú stranu páry žijúce v spokojnom vzťahu majú tendenciu vnímať minulosť pozitívne.
Ďalším smutným znamením podľa odborníkov je, keď si jeden z partnerov (či obaja) nemôžu na minulosť vôbec spomenúť. Stratila pre nich význam.
"Akonáhle sa manželia dostanú do bodu, keď prepísali svoj príbeh, ich vzťah sa bez vhodnej pomoci veľmi pravdepodobne rozpadne. Obaja sú v stave neustálej pohotovosti. Automaticky očakávajú, že zakaždým dôjde k boju, manželstvo sa stáva utrpením, čo vedie k tomu, že sa zo vzťahu stiahnu."