V novembri 2004 víchor vyvrátil v Tatranskom národnom parku stromy na ploche 12 600 hektárov. "Bolo jasné, že sa začal boj o tri miliardy korún zhmotnených v kmeňoch ležiacich na zemi," hovorí Jozef Lukáč, predseda jednej z najaktívnejších ekologických organizácií u nás, Lesoochranárskeho združenia VLK. Napriek tomu, že Štátne lesy TANAP-u spracovali kalamitu za jeden a pol roka, ďalšia pohroma prišla v podobe lykožrúta. Ochranárske združenia neustále žiadali pováľané stromy nechať na zemi napospas samovývoju, lesníci si však presadili odvoz kalamitného dreva a výsadbu nových stromov. Rozširovanie hmyzu sa ani potom nepodarilo zastaviť.
Najlepšie nezasahovať?
Ochranári argumentujú, že na celom území Štátnych lesov TANAP-u dosiahla lykožrútová kalamita za dva roky 400-tisíc kubíkov, ale v Tichej a Kôprovej doline, kde sa nezasahovalo, iba 30-tisíc. Tieto dve doliny tvoria asi 20 percent plochy obhospodarovanej štátnymi lesmi parku, ale lykožrútov je v oboch len 7,7 percenta, najlepšie je teda podľa ochranárov v lesoch nezasahovať.
"Základným problémom pri lykožrútovi sú oslabené stromy, ktoré napáda. Ťažba neozdravuje les, skôr naopak," vysvetľuje Lukáč. Poukazuje, že na nespracovaných miestach sú suché smreky a pod nimi rastie nový zelený les.
Opačný názor majú lesníci i Národné lesnícke centrum. "Samovývoj nie je všeliek. Pasívna ochrana sa dá aplikovať na veľkých, neporušených celkoch ako Aljaška či Sibír. Väčšina našich lesov potrebuje aktívnu ochranu v boji proti podkôrnikovi," tvrdí Milan Zubrík z Národného lesníckeho centra. Lesníci chceli rýchlym spracovaním kalamity zabrániť jeho šíreniu. "Ak sa drevo z chráneného územia nepredalo, musia sa financie nájsť inde." Pasívnym prístupom sa škody vyčísľujú na miliardy.
Od kosodreviny po ploty
TANAP sa zúčastňoval na udeľovaní výnimiek pri odstraňovaní drevín v najvyšších stupňoch ochrany.
"Podkôrny hmyz sa už vymkol spod kontroly, keďže najvyšší, piaty stupeň ochrany sa ponechal na samovývoj. Lykožrút sa masívne šíri aj v nižších stupňoch ochrany," opisuje stav Pavol Majko, riaditeľ TANAP-u.
"Utočí aj na zdravé stromy, dokonca sa púšťa aj do kosodreviny alebo i živého plota."
Výmena pozemkov
V blízkosti tatranských území, kde sa realizovala ťažba, sa nachádzajú aj lesné porasty súkromníkov ohrozené lykožrútom. "Štátne inštitúcie, ktoré by mali povinne inštalovať feromónové lapače pozdĺž hranice s pozemkami vlastníkov, tak doteraz neurobili," tvrdí Juraj Smatana z organizácie Ekofórum, ktorá podporuje požiadavky súkromníkov. Preto žiadajú o kompenzáciu výmenou súkromných pozemkov za štátne. Zdá sa, že návrhy našli ohlas a podľa riaditeľa sekcie ochrany prírody Stanislava Lauča z ministerstva životného prostredia sa predsa len prikročí k výmene pozemkov.
Zarábať na lese?
Peter Líška, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u, si nemyslí, že hospodárenie s lesom je veľký biznis. Napríklad náklady na uhadzovanie haluziny sú 15-tisíc korún na hektár, zalesňovanie 60- až 65-tisíc, prerezávky -- rozstup mladých stromčekov od troch do 20-tisíc.
"Ak sa to všetko spočíta, za dobrý výsledok sa pokladá vyrovnané hospodárenie," vysvetľuje Líška. Práve preto je podľa neho dôležitá vyššia finančná účasť štátu. Na porovnanie -- podľa hovorcu štátneho podniku Lesy SR Petra Gogolu vo vyspelých štátoch s podobným lesníctvom ako u nás v roku 2005 prevyšovala podpora na hektár lesa slovenskú sumu niekoľkonásobne.